Zvětšit obrázek

Porovnanie stavcov (obratlů) súčasnej anakondy (vľavo) a pravekého veľhada - titanoboi (vpravo).
 Kredit: Ray Carson - UF Photography

Medzinárodný tím vedcov, pracujúcich pod záštitou Smithsonian Tropical Research Institute objavil v kolumbijskej povrchovej uhoľnej bani v Cerrejóne stavce (obratle) a rebrá, pochádzajúce z dávno vyhynutých hadích obrov, ktorí tu žili v paleocéne, pred 58 až 60timi miliónmi rokov, teda niekoľko miliónov rokov potom, čo vyhynuli dinosaury.

Podľa paleontológov, vedených Jasonom Headom z Univerzity v Totonte, z porovnania štruktúry stavcov je tento dávno vyhynutý druh príbuzný súčasnému veľhadovi kráľovskému (Hroznýš královský – Boa constrictor). Preto mu dali meno obrovská boa z Cerrejónu - Titanoboa cerrejonensis.

Zvětšit obrázek

Umelecké zobrazenie prehistorického hadieho Titána - Titanoboa cerrejonensis - v jeho paleocénnom prostredí.
Kredit: Jason Bourque, University of Florida)

Zatiaľ čo ten súčasný veľhad dorastá do dĺžky štyroch, výnimočne vraj až piatich metrov, jeho prehistorický predok dosahoval až 13 metrov a vážil viac ako tonu. Z porovnania najzachovalejších stavcov s kostrou súčasných veľhadov vedci vypočítali, že skúmaný had bol 12,8 metra dlhý, asi 1,2 metra široký a vážil 1135 kg. Takže je to najväčší doposiaľ objavený had, aký na Zemi žil. (Najväčšími v súčasnosti žijúcimi hadmi sú pytón mriežkovaný (krajta mřížkovaná Python reticulatus) s takmer desiatimi metrami maximálnej dĺžky a anakonda veľká (Eunectes murinus), ktorá dorastá do dĺžky asi siedmich metrov. Neraz uvádzané údaje o dĺžke anakónd 10 až 11 metrov nie sú dôveryhodné.)

Vedci analyzovali životný cyklus a prostredie dnešných veľkých hadích druhov a hľadali odpoveď na otázku, v akých podmienkach prehistorický hadí gigant žil. Aby mohol prebiehať jeho metabolizmus, musela byť v paleocéne (obdobie pred 65,5 až 55,8 miliónmi rokov), keď fosílne pozostatky boli súčasťou kostry žijúceho tvora, priemerná ročná teplota v jeho životnom prostredí nepredstaviteľných 30 až 34 stupňov Celzia. Je to o vyše 5 stupňov Celzia viac, než je v týchto oblastiach v súčasnosti.

To potvrdzuje teóriu, že ani v paleocéne nebol teplotný rozdiel medzi tropickými oblasťami a vyššími zemepisnými šírkami výraznejší, než je dnes. Vzhľadom na veľkosť tela a charakter prostredia je pravdepodobné, že dávny veľhad žil v blízkosti vody a v nej aj lovil.  

Zdroj: Nature news
Science Daily