COVID-19 je ochorenie, vyvolané betakoronavírusom SARS-CoV-2. Koronavírusy u ľudí bežne vyvolávajú nezávažné ochorenia horných dýchacích ciest, ale občas sa objaví nejaký zmutovaný kmeň, prenesený zo zvierat a takéto zoonotické ochorenia spôsobia vážne problémy. Epidémie ťažkých respiračných koronavírusových ochorení SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a MERS (Middle East Respiratory Syndrome) ostali izolované, ale COVID-19, ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV-2 sa rozšírilo do celého sveta.

Spustit animaciu

Šírenie ochorenia COVID-19. Autor: Metropolitan – Map base: BlankMap-World-Microstates.svgData: WHO daily situation reports Animated GIF: Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0.

Je len málo vírusových ochorení, ktoré sa dajú účinne kauzálne liečiť, teda máme proti nim lieky - antivirotiká, ktoré účinne potierajú samotného pôvodcu choroby. Takýmto je napríklad aciklovir, účinný proti vírusu herpes zoster a herpes simplex, ďalej antiretrovírusové antivirotiká, ktorých kombinácie účinne potláčajú infekciu vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV) a predlžujú život pacientom s AIDS. Priamo účinkujúce antivirotiká (DAA - Direct Acting Antivirals) sú schopné vyliečiť vírusovú hepatitídu C. Účinok ostatných antivirotík je nespoľahlivý. Iné spôsoby liečby, napríklad interferónom, sa tiež dajú použiť len v presne vymedzených indikáciach. Vírusy fungujú oveľa jednoduchšie, ako baktérie či kvasinky a nájsť v ich metabolizme či replikácii zraniteľné miesto je ťažšie.

Prvou úlohou lekára je pacienta s infekciou vírusom SARS-CoV-2 vôbec identifikovať a odlíšiť napríklad od bežnej chrípky. Na základe popisu príznakov a epidemiologickej anamnézy sa to dá len pravdepodobne a dovtedy, kým sa nákaza lavínovite nešíri - potom je už každý pacient s teplotami podozrivý. Mnoho pacientov - hlavne tých najviac chorých - má znížené počty bielych krviniek, leukopéniu a lymfopéniu. Ak sa vírus prepracoval cez obranné bariéry organizmu až do pľúc a spôsobil tam zápal, dá sa to rozpoznať pri CT vyšetrení, niekedy aj pri rentgenovom vyšetrení pľúc. Bezpečne sa dá infekcia zistiť aj u bezpríznakových pacientov identifikáciou vírusovej RNA (ribonukleovej kyseliny) pomocou PCR (polymerázovej reťazovej reakcie) alebo po určitom čase zistením protilátok v krvi pacienta.

Ako pri všetkých infekčných chorobách, je dôležité vyvarovať sa fyzickej námahy. Skoro každá choroba sa dá "prechodiť", ale pri COVID-19 sa to nemusí vyplatiť. Zjednodušene povedané, každý organizmus má k dispozícii určité zdroje energie a ak ich vyplytvá napríklad na fyzickú aktivitu, chýbajú imunitnému systému. A nie sú nijaké antivirotiká, ktoré by nahradili nevýkonný imunitný systém (čo je jeden z dôvodov, prečo nielen na COVID-19 umierajú hlavne starší a chorobami oslabení pacienti). Pohyb na čerstvom vzduchu teda funguje ako prevencia, ale nie ako liečba.

Ako liek, čo nemôže uškodiť a hádam pomôže, odporúčajú sa vitamíny. Ale nedostatkom vitamínov v našich krajoch trpia len ťažko chorí a podvyživení ľudia, ostatní zrejme nebudú mať z pojedania vitamínov zvlášť veľký prospech.

Pri chýbaní antivirotík s overenou účinnosťou ostáva základným spôsobom liečby COVID-19 liečba symptomatická, teda liečba príznakov - horúčky a bolestí. Vírus SARS-CoV-2 môže vyvolať aj veľmi vysokú horúčku a skutočne silné bolesti hlavy a svalov. Liečba je rovnaká, ako pri všetkých infekciach - liekmi zo skupiny analgetík-antipyretík. Hlavne francúzski odborníci spôsobili poplach správami, že ibuprofén je pri chorobe COVID-19 nevhodný a tieto správy spôsobili okamžitý nedostatok preparátov s paracetamolom. Odborníci z iných krajín však považujú tieto správy za nedostatočne podložené dôkazmi, takže poplach okolo ibuprofénu je najskôr zbytočný. Proti horúčke a bolesti nakoniec pomáha aj obyčajný Acylpyrin a v núdzi sa dá použiť veľa iných liekov, napríklad Voltaren (diklofenak) a ostatné nesteroidné protizápalové lieky, prípadne Novalgin (metamizol), ktoré sú však na predpis.

Rozšírenie ochorenia COVID-19 aktualizované. Map of the COVID-19 outbreak as of 19 March 2020. Authors of File:BlankMap-World.svg .CC BY-SA 4.0

Mimochodom, nakoľko sa vírus dostáva do bunky cez receptor ACE2, na ktorý sa viaže aj určitá skupina liekov proti vysokému krvnému tlaku, objavili sa aj úvahy o ohrození pacientov, ktorí tieto lieky užívajú. Nijaké upozornenie však nakoniec v tejto súvislosi nebolo vydané.

Ak sa choroba ďalej zhoršuje, začína to byť vážne. Pacient môže pociťovať ťažkosti s dýchaním, čo je následok obmedzenej výmeny plynov v zapálených pľúcach. Do určitej miery sa to dá zvládnuť pridaním kyslíka do vdychovaného vzduchu. Na nedostatočnom dýchaní má vinu aj zmena mechanických vlastností zapálených pľúc, ktorých rozvinutie pri nádychu si vyžaduje viac námahy. Ak to pacient nezvláda, je čas pripojiť ho na umelú pľúcnu ventiláciu. Prístroj poskytuje pacientovi vzduch s vysokým obsahom kyslíka a podporuje dýchanie tým, že pri vdychu aktívne tlačí vzduch do pľúc. Umelá pľúcna ventilácia si vyžaduje príslušné prístrojové a personálne vybavenie a spravidla sa vykonáva na jednotkách intenzívnej starostlivosti (domáca umelá pľúcna ventilácia ochrnutých pacientov je riešením iného problému). Následkom nedostatku kyslíka hrozí zlyhávanie dôležitých orgánov. Ako pri všetkých vírusových ochoreniach, môže sa pridružiť bakteriálna infekcia a je potrebná aj liečba antibiotikami, napriek tomu môže dôjsť k infekcii dýchacích ciest rezistentnými nozokomiálnymi mikororganizmami a hrozí sepsa. Pri veľkom počte pacientov počas epidémie je kritický počet dostupných prístrojov a tiež vyškoleného personálu (núdzové zaškolenie pre základnú obsluhu je síce možné, ale nie vždy dostačujúce).

Z nedostatku iných možností v tomto štádiu ochorenia prichádza rad aj na lieky, ktorých účinnosť nebola preverená podľa štandardných schvaľovacích postupov. Vývoj nových liekov trvá roky a tak je nevyhnutné poobzerať sa po tých už známych a skúsiť, ktoré z nich by mohli pomôcť. V súčasnosti je takáto liečba stále experimentálna. Najsľubnejšie sa javí širokospektrálne antivirotikum zo skupiny nukleotidových analógov remdesivir v kombinácii s interferónom beta, u ktorého už prebiehajú klinické skúšky fázy 3. Zdá sa lepší, ako kombinácia antivirotík lopinavir/ritonavir, ktorá sa skúšala u pacientov v Číne a iné antivirotiká. Pri zápale pľúc sa zdá účinný hydroxychlorochin, staré antimalarikum s imunomodulačnými účinkami. Skúšajú sa ešte iné lieky, napríklad inhibítory interleukínu-6, alebo inhalácia kysličníka dusnatého, sú to však vyslovene experimentálne postupy.

Keď všetko zlyhalo, môže pacienta zachrániť ešte mimotelová membránová oxygenácia (ECMO - Extracorporeal Membrane Oxygenation), metóda okysličovania krvi mimo organizmu pacienta. Okrem príslušného prístrojového vybavenia je potrebný vyškolený špecializovaný personál. Pracovísk, schopných poskytovať takúto liečbu nie je nikde veľa (a na Slovensku skoro žiadne) a možnosť rýchlej inštalácie prístroja a zaškolenia personálu je sporná.

Ako sa stále opakuje, najdôležitejšie je zabrániť rýchlemu rozšíreniu epidémie, aby nedošlo k prekročeniu kapacít zdravotnej starostlivosti pre najťažších pacientov. Nízke percento obetí choroby COVID-19 je nielen znakom vyspelého zdravotníctva (na toto sa teda Slovákom neradím spoliehať), ale aj zodpovednosti občanov (naša najväčšia nádej). Samozrejme, ak to nepokazí miestna vláda, ale snáď tým česko - slovenským zatiaľ nie je až toľko čo vyčítať.

S použitím informácii z článkov:

Ricki Lewis, PhD: So You Have a COVID-19 Patient; How Do You Treat Them? Medscape Medical News, https://www.medscape.com/viewarticle/926794?nlid=134493_5403&src=wnl_dne_200316_mscpedit&uac=182618FJ&impID=2312708&faf=1#vp

David J Cennimo: Coronavirus Disease 2019 (COVID-19). Medscape, Infectious Diseases. https://emedicine.medscape.com/article/2500114-overview#showall