Vyplýva to z výskumu kanadských vedcov zo spoločnosti Aurin Biotech, ktorí zistili, že zvýšenie hladiny amyloidu β42 v slinách u osôb, ohrozených Alzheimerovou chorobou je podobné, ako u tých, ktorí už Alzheimerovu chorobu majú.
Alzheimerova choroba je charakterizovaná tvorbou depozitov amyloidu -β (Aβ) v mozgu, ktoré sa stávajú ložiskami zápalu. Týmto zápalom sú ničené neuróny, čo postupne vedie ku kognitívnemu deficitu, ktorý je príznakom vznikajúcej Alzheimerovej choroby a nakoniec k demencii. Kedysi sa predpokladalo, že tvorba tohto amyloidu prebieha výlučne v mozgu, novšie výskumy však ukázali, že to tak nie je a naviac, jeho miera jeho produkcie v slinných žľazách koreluje s tvorbou v mozgu.
Pre pacientov s rozvinutou symptomatickou Alzheimerovou chorobou nie je známa nijaká účinná liečba. Ale epidemiologické štúdie ukázali, že nesteroidné protizápalové lieky môžu zmierniť deštruktívny zápalový proces, pokiaľ sa liečba začne skôr, ako sa rozvinú klinické príznaky choroby. Výskum biomarkerov ukázal, že chorobný proces začína najmenej desaťročie pred vznikom príznakov. To vysvetľuje účinok protizápalovej liečby, ktorú pozorovaní pacienti užívali z iného dôvodu, v liečbe chronického ochorenia spojivového tkaniva - reumatoidnej artritídy, alebo pre chronické bolesti. Nakoľko nesteroidné protizápalové lieky (nonsteroidal anti-inflammatory drugs – NSAID), medzi ktoré patria aj také "obyčajné" lieky ako acetylsalicylová kyselina - Acylpyrin, ibuprofen - Ibalgin, Brufen alebo diklofenak – Voltaren, majú pri dlhodobom užívaní aj nežiadúce účinky, nie je prijateľné, aby ich preventívne začali užívať všetci ľudia okolo veku 50 rokov, kedy sa zvykne Alzheimerova choroba rozvíjať. (Práve aj liečba reumatoidnej artritídy sa medzitým začala rozvíjať inými smermi a chronické užívanie protizápalových liekov sa stalo len jednou z liečebných možností.)
Aurin Biotech je súkromnou spoločnosťou, vedenou Patrickom L. McGeerom a jeho manželkou, ktorí patria medzi najznámejších kanadských odborníkov v neurologických vedách (Patrick McGeer, MD, PhD, je tiež emeritným profesorom psychiatrie na University of British Columbia vo Vancouveri). V náväznosti na svoje predchádzajúce objavy (medzi ktoré patrí aj zmienený ochranný účinok včas podávaných nesteroidných protizápalových liekov) vyvinula s použitím komerčne dostupných reagencii jednoduchý ELISA test, ktorým je možné vyšetrovať hladinu amyloidu β42 v slinách. Zistili, že ľudia, ktorí nie sú ohrození Alzheimerovou chorobou, majú jeho hladiny v slinách okolo 20 pg/ml. Pacienti s rozvinutou Alzheimerovou chorobou majú hladiny v rozsahu 40 - 85 pg/ml a podobné hladiny majú aj ohrození, ale ešte bezpríznakoví pacienti. Rozdiel je teda významný a klinicky využiteľný, presah medzi rizikovými a nerizikovými je zanedbateľný.
Autori predpokladajú, že vyhľadávaním bezpríznakových pacientov pomocou tohto testu a ich nasledovnou liečbou nesteroidnými protizápalovými liekmi, napríklad lacným a všeobecne dostupným ibuprofenom, by sa mohla podstatne znížiť prevalencia pacientov s rozvinutou, už neliečiteľnou Alzheimerovou chorobou. Ak je ich predpoklad správny, mohol by to byť prielom v liečbe tohto veľmi vážneho ochorenia. Ale vo vedeckej komunite sa vyskytujú aj názory, že zápal ako obranná reakcia organizmu môže mať vo vývoji ochorenia úlohu škodlivú, ochrannú alebo aj dvojakú, čím sa naznačuje, že protizápalová liečba by nemusela mať prinajmenšom u časti pacientov len pozitívny vplyv. Samozrejme, ideálne by bolo, keby bol k dispozícii liek, ktorý by bránil tvorbe a/alebo ukladaniu depozitov amyloidu β v mozgu, ako však autori poznamenávajú, takýto liek s dostatočným klinickým účinkom sa dosiaľ napriek enormnému úsiliu nepodarilo nájsť.
V každom prípade, odborníci hľadali biomarkery, upozorňujúce na budúci rozvoj Alzheimerovej choroby a takýto biomarker je teraz k dispozícii. Ako s ním bude naložené, zjavne ešte nie je odborná komunita rozhodnutá. Určite môže nejaké pochybnosti vzbudzovať aj skutočnosť, že za výskumom nestojí akademická inštitúcia, ale súkromný ústav, ktorého cieľom je obchodný úspech. Sme však v situácii, že ELISA testy v princípe dokáže vykonávať každé lepšie klinickobiochemické pracovisko na svete. Ktokoľvek si ho zrejme bude môcť dať vyšetriť, len čo metodika prejde potrebnými procedúrami pre bežné praktické využívanie. Prípadné prospektívne štúdie s protizápalovou liečbou by trvali dlhé roky a je sporné, či by boli únosné z etického hľadiska. A čo urobíte, ak máte v päťdesiatke pozitívny marker na takú hrozivú diagnózu? Budete čakať na neodvratný osud, alebo pôjdete do lekárne a kúpite najväčšie balenie ibuprofénu, aké tam majú?
Patrick McGeer si berie na svoje plecia veľkú zodpovednosť. Hneď, ako budú testy široko dostupné, množstvo ľudí sa zrejme začne kŕmiť ibuprofenom. Je to síce mimoriadne bezpečný liek, ale pri masovom a dlhodobom užívaní sa nežiadúce účinky nebudú vyskytovať len ojedinele. Čo, ak sa mýli? (Ale nebol by jediný v histórii medicíny, bohužiaľ)
Zdroje:
Batya Swift Yasgur, MA, LSW: Saliva Testing, Ibuprofen May Aid Alzheimer's Prevention. Medscape, April 04, 2018.
Patrick L. McGeer, Jian Ping Guo, Moonhee Lee, Krista Kennedy and Edith G. McGee: Alzheimer’s Disease Can Be Spared by Nonsteroidal Anti-Inflammatory Drugs. Journal of Alzheimer’s Disease 62 (2018) 1219–1222.