Nie, žeby sa o tomto probléme nevedelo aj v minulosti. Komplikácii cukrovky je viacero a panoval názor, že najpodstatnejšie je zabezpečiť optimálnu kompenzáciu diabetes mellitus (to znamená, aby sa glykémia - hladina glukózy v krvi - pohybovala v normálnych alebo takmer normálnych hodnotách). To sa však dá dosiahnuť len u časti pacientov a intenzifikovaná liečba neraz vedie k častým hypoglykémiam (poklesu hladiny glukózy v krvi až pod normálne hodnoty). Tie vyvolávajú pocit hladu, pacienti priberajú a riziko vzniku srdcovocievnych ochorení utešene vzrastá. A zabrániť len dobrým slovom, aby diabetik priberal - keď k tomu všetkému väčšina cukrovkárov trpí na diabetes mellitus 2. typu, spôsobený tučnotou - to je prakticky neriešiteľná úloha.
Boj s nadváhou diabetikov sa teda dostal do popredia záujmu diabetológov. Až tak, že smernice ADA pre rok 2018 (American Diabetes Association's annual guidelines for 2018) okrem aktívneho skríningu medzi rizikovými (rozumej hlavne tučnými) adolescentmi a optimalizácie starostlivosti o starších pacientov (ktorí zväčša až tak veľmi nedokážu dbať na optimálnu životosprávu a liečbu) kladie dôraz na používanie takých liekov na znižovanie hladiny glukózy, ktoré majú dokázaný priaznivý vplyv na srdcovocievne ochorenia. Ináč povedané, pacienti po nich nezvyknú (až tak veľmi) priberať. Medzi také patria u pacientov s diabetes mellitus 2. typu relatívne nové lieky zo skupiny agonistov glucagonlike peptidu 1 (GLP-1) a inhibítory sodíkovo- glukózového kontansportéra-2 (SGLT2). Tieto by sa mali používať pre pacientov s aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením, ktorí nedosiahli cieľové glykémie zmenou životosprávy a nestačí na ne ani starý osvedčený liek metformin.
Smernice budú tiež odporúčať rozšírenie kontinuálneho monitorovania glykémie u pacientov, ktorí za súčasného stavu nedokážu dosiahnuť cieľové hladiny glukózy. Tomu by mala napomôcť aj dostupnosť nových technických prostriedkov.
Mimochodom, v otázke liečby vysokého krvného tlaku sa potvrdil ústup diabetológov od názoru "čím nižší, tým lepšie" (diabetici s veľmi nízkym krvným tlakom nedopadli v štúdiach jednoznačne lepšie) a ADA sa uspokojuje s hodnotami krvného tlaku pod 140/90 mm Hg, aj keď uvádza, že u niektorých pacientov sa nižšie hodnoty môžu ukázať ako prínosné - hlavne u tých s najvyšším ohrozením srdcovocievnymi chorobami. V situácii, kedy sa "kardiologické" organizácie (American College of Cardiology, the American Heart Association, a iné) rozhodli požadovať hodnoty pod 130/80 mm Hg, sa toto odporúčanie javí v rozpore s názorom kardiológov a bude zaujímavé sledovať, ako sa táto nekonzistentnosť vyrieši. Hlavne, ak obe odborné spoločnosti vychádzajú z rovnakých štúdii...
Vzniká tak celkom zaujímavá situácia, keď sa diabetológovia starajú o kardiovaskulárne ochorenia, ale, veď kardiológovia už roky ostražito sledujú diabetikov, pretože vedia, že sú to oveľa rizikovajší pacienti. Z hľadiska pacienta to nakoniec bude celkom v poriadku.