C - reaktívny proteín (skratka CRP) je bielkovina - pentamerický proteín, ktorá sa v krvi objavuje pri zápalovej reakcii v organizme. Vyvolávateľom zápalu je (zjednodušene) prítomnosť cudzorodých látok v organizme. Môžu to byť súčasti tiel mikroorganizmov, poškodené bunky vlastného tela, cudzie predmety, uviaznuté v tkanivách po úraze atď. Zápalová reakcia je veľmi zložitý dej, pri ktorom sa do krvi uvoľňuje množstvo signálnych látok - hormónov, cytokínov, ale aj látok, ktoré sa priamo zúčastňujú na eliminácii patogénov. Jednou z týchto látok je aj CRP, ktorý produkujú pečeňové bunky. Viaže sa na cudzorodé častice a poškodené bunky a spúšťa proces ich eliminácie z organizmu. Pri zápale sa jeho tvorba zrýchľuje sto až tisícnásobne. Produkcia je spúšťaná interleukínom IL-6, mediátorom zápalu, ktorý produkujú makrofágy (čo je typ buniek, zúčastňujúcich sa obrany proti infekcii) a aj adipocyty (tukové bunky - tu začína jeden z mechanizmov, ktorými obezita útočí na naše zdravie). Nakoľko jeho odstraňovanie z krvi je pomerne rýchle (s výnimkou ťažkého zlyhania obličiek), hladina v krvi dobre zodpovedá intenzite zápalovej reakcie. Opakované vyšetrenia preto pohotovo vypovedajú aj o vývoji ochorenia, ktoré zvýšenie hladiny CRP v krvi spôsobilo, čo je výhoda oproti vyšetreniu sedimentácie červených krviniek.

 

Vysoké hladiny CRP v krvi sa nezisťujú len pri zápaloch, vyvolaných baktériami. Sprevádzajú každé infekčné ochorenie, teda aj vyvolané kvasinkami a vírusmi. Pri vírusových ochoreniach však tvorbu CRP výrazne znižuje iná bielkovina - interferón alfa, ktorá sa naväzuje na membrány buniek a chráni ich proti infekcii vírusmi. Ale aj tak môže byť pri niektorých vírusových ochoreniach, napríklad infekčnej mononukleóze, infekcii vírusom cytomegalie, adenovírusmi, dokonca aj pri chrípke hladina CRP mierne zvýšená.

 

Ďalej, zvýšená hladina CRP nemusí znamenať len infekčné ochorenie. Môže byť príznakom autoimúnnych ochorení (charakterizovaných abnormálnou tvorbou protilátok proti vlastným tkanivám), ako sú rôzne reumatické choroby, zhubných nádorov alebo deštrukcie tkanív po úrazoch. Dokonca aj aterosklerózy - tu je však zvýšenie hladiny CRP minimálne, ale trvalé a detekuje sa len vyšetrením CRP s vysokou citlivosťou v špecializovanom biochemickom laboratóriu (vyšetrenie domácimi súpravami z lekárne ho určite nezachytí).

 

CRP objavili už roku 1930 v krvi pacientov so zápalom pľúc, vyvolaným baktériou Streptococcus pneumoniae. Meno získal podľa svojej schopnosti precipitovať kapsulárny C-polysacharid tejto baktérie. Spočiatku bol považovaný za patologickú bielkovinu; že sa jedná o telu vlastný proteín, zistilo sa až neskôr. A jeho praktické používanie sa začalo rozširovať až v posledných desaťročiach. Síce sa vedelo o jeho využiteľnosti ako indikátora zápalovej reakcie, ale pokiaľ sa v deväťdesiatych rokoch nerozšírili všeobecne dostupné metódy stanovovania jeho hladiny v krvi, používalo sa jednoduchšie vyšetrenie sedimentácie (rýchlosti usadzovania) červených krviniek v nezrazenej krvi, označované podľa mien jeho priekopníkov Fahraeusa a Westergrena skratkou FW. Naň  netreba viac, ako sklenenú pipetu, hodinky a trochu citrátu sodného ako protizrážanlivého činidla. Je založené na zmene elektrického náboja krviniek pri zmenenom obsahu rôznych bielkovín v krvnej plazme. Ale nakoľko zmena sedimentácie reaguje na vznik zápalu s viacdňovým oneskorením a zmena hladiny CRP v priebehu jedného, najviac dvoch dní, CRP sa stalo štandardným vyšetrením hneď, ako sa objavili metódy na jeho rutinné vyšetrovanie (nefelometrické, ELISA...).

V posledných rokoch sú dostupné  zariadenia na stanovenie hladiny CRP v krvi, použiteľné aj v ambulancii praktického lekára (nepotrebujú biochemické laboratórium). Predávajú sa už aj súpravy na približné vyšetrenie z kvapky krvi doma - síce len s presnosťou "negatívne", "slabo zvýšené", "silno zvýšené", ale vo väčšine prípadov infekčných ochorení to stačí na rozlíšenie, či sa jedná o infekciu baktériami, liečiteľnú antibiotikami, alebo vírusové ochorenie, na ktoré stačia lieky proti horúčke. Výsledok takéhoto domáceho vyšetrenia pomáha pri rozhodnutí, či je potrebné ísť k lekárovi, alebo je možné skúsiť liečiť sa svojpomocne, obmedzením fyzickej námahy a voľnopredajnými liekmi proti horúčke a bolesti.

 

Treba dodať, že CRP dnes zďaleka nie je jediným vyšetrením, ktoré majú lekári k dispozícii pre diagnostiku zápalovej reakcie. Často  sa využíva aj vyšetrenie hladiny prokalcitonínu, ktorého hladina sa pri infekcii zvyšuje v priebehu niekoľkých hodín a je špecifickejšia pre bakteriálnu infekciu. Význam má hlavne v diagnostike ťažkých, život ohrozujúcich infekcii a u pacientov, ktorí trpia na iné závažné choroby, ktoré môžu ovplyvniť tvorbu CRP. V diagnostike zápalových ochorení sa okrem týchto indikátorov akútnej fázy zápalu dá použiť veľa ďalších parametrov, od počtu a typu bielych krviniek - leukocytov v krvi (čo je bežne vyšetrovaný, ale niekedy príliš málo citlivý a špecifický parameter) až po širokú paletu ďalších vyšetrení (napr. alfa1 antitrypsín A1AT, alfa1 kyslý glykoproteín AAGP, ceruloplazmín, imunoglobulíny, počty typov lymfocytov atď.), ktorými si špecialisti upresňujú informácie o charaktere a intenzite zápalu a o vyvolávajúcom ochorení.