O počiatky vývoja robotickej chirurgie sa zaslúžila armáda. Schopnosť okamžite letecky dopravovať zranených vojakov z bojiska priamo do nemocníc zachránila veľa amerických vojakov najmä počas vietnamskej vojny. Ešte lepším výsledkom bránila nedostupnosť špecializovaných chirurgov, a toto sa stalo podnetom k rozpracovaniu technológie, ktorá by im umožnila operovať na diaľku.
Prvé kroky prebehli na pôde amerických agentúr NASA a DARPA (vojenská výskumná agentúra) v 70. rokoch minulého storočia a ich veľmi vzdialeným výsledkom je dnes najpoužívanejší systém da Vinci. Ako prvý použitý robot sa však zvykne uvádzať ortopedický Artrobot, používaný na artroskopické operácie v r. 1984 v kanadskom Vancouveri. Malo však prejsť ešte veľa času, než sa operačné roboty stali bežne použiteľné. Záležalo to najmä od dostupnosti dostatočného výpočtového výkonu, ktorý umožnil rýchlu odozvu zariadenia (dnes bežne okolo 100 milisekúnd) na pohyb ruky chirurga. Podstatným bolo ďalej zavedenie stereoskopického videnia operačného poľa a veľmi pomohli aj pokroky v diagnostických zobrazovacích metódach, ktoré sú teraz schopné poskytnúť priestorové modely operovaného orgánu a jeho okolia, ktoré ďalej zlepšujú orientáciu operatéra. Obraz operačného poľa je možné zväčšovať, digitálne upravovať, alebo napríklad porovnávať so snímkami z počítačovej tomografie. Softvér zariadenia dokáže eliminovať tras rúk a tým pomáha vykonávať tie najjemnejšie procedúry. Stále sa zdokonaľuje spôsob snímania pohybov nielen prstov, ale celej ruky operatéra, vrátane zápästia. Pôvodný počet ramien zariadenia sa zvýšil na dnes obvyklé štyri. Niektoré nevýhody oproti štandardnému operačnému postupu sa však nepodarilo odstrániť, napríklad stále je nedostatočná hmatová spätná väzba. Výuka a výcvik chirurgov nie je jednoduchý, aj keď prichádzajú už zvyknutí na endoskopické operácie a operácie je možné počítačom vopred nasimulovať. Niektorým chirurgom konzola zariadenia pripomína veľmi dokonalú hraciu konzolu pre počítačové hry: ich práca vyžaduje vysoký stupeň koordinácie pohybov nielen rúk, ale aj nôh na základe toho, čo vidia na monitore.
Asi pred 10 rokmi dostupná výpočtová technika umožnila dosiahnuť podstatné pokroky a zdalo by sa, že jedinou prekážkou rozšírenia robotickej chirurgie sa stáva cena zariadenia, ktorá rádovo zvyšuje cenu operácie o tisíce dolárov (alebo eur). Skutočnosť je však o niečo zložitejšia. Roboty sa uplatňujú najmä v rámci minimálne invazívnej chirurgie (t.j. s čo najmenším zásahom do organizmu pacienta). Príliš sa neuplatnili v úrazovej chirurgii a ich výhody sú sporné v aj brušnej chirurgii, kde sa veľmi úspešne uplatňujú laparoskopické operácie bez využitia robotickej asistencie. Ich blízka budúcnosť je zatiaľ zrejme v niekoľkých špeciálnych oblastiach, kde sa uplatnia ich hlavné výhody - neinvazívnosť a presnosť. Kladú sa však aj základy pre využitie robotickej chirurgie vo vzdialenejšej budúcnosti pre operácie, ktoré dnes, bez jej využitia sú veľmi obtiažne alebo nemožné - napríklad v oblasti detskej, cievnej chirurgie alebo v neurochirurgii.
Dnes sú už pomerne bežné operácie nádorov prostaty, ku ktorým je pri klasickom postupe operácie obvykle pre chirurga ťažký prístup. Sú zvlášť populárne v USA. Výsledky však zatiaľ nie sú oveľa lepšie, ako pri starom spôsobe operácie (a to aj z hľadiska výskytu komplikácii, napríklad impotencie, na ktorú bývajú obvyklí pacienti - starší páni beztak náchyľní). Nepríjemné, život síce neohrozujúce, ale zato dosť strpčujúce následky sa často vyskytujú po operáciach konečníka, či už dôvodu nádoru alebo iných ochorení. Hrozia doživotné poruchy vyprázdňovania stolice alebo kolostomia (vývod hrubého čreva na bruchu), znamenajúce nepríjemný zásah do každodenného života po operácii. Od robotickej chirurgie sa očakáva nielen dokonalejšie odstránenie nádorov, ale aj menej častý výskyt takýchto nepríjemností. Podobne sú na tom gynekologické operácie - pre ženy má určite veľkú váhu aj estetické hľadisko - veľkosť operačnej rany, aj keď výsledky operácii a častosť komplikácii sa zatiaľ dramaticky nelíšia od klasického postupu.
Robotická chirurgia je dnes aj módnou záležitosťou hlavne (no nielen) v USA. Do značnej miery preto, lebo je "robotická" a "in" a je dosť kliník, ktoré si zaobstarali drahé zariadenie, ktoré musí na seba zarobiť. Nezaujatí chirurgovia ju skôr vnímajú tak, že má výhody v niektorých špecifických indikáciach, ale ešte potrebuje máličko vyzrieť a porovnávajú ju so začiatkami laparoskopickej chirurgie, ktorá tiež prechádzala obdobím rozpakov, komplikácii a iných problémov predtým, než sa z nej právom stala bežná, uprednostňovaná metóda chirurgickej liečby. Chirurgické roboty sa časom stávajú stále menšie, mobilnejšie a dokonalejšie z hľadiska výkonnosti aj komfortu pre operujúceho. Ich budúcnosť je nepochybne svetlá, otázkou je len, v ktorých špecializáciach a kedy k nej najskôr dospejú.