Bolesť v strede hrudníka, začínajúca po fyzickom alebo psychickom strese, je typickým príznakom ischemickej choroby srdca - choroby srdca z nedokrvenia, ktorej príčinou je skoro vždy ateroskleróza. Môže ísť o postupné zužovanie koronárnych tepien aterosklerotickými nástennými plátmi, alebo aj o náhle zúženie až uzáver tepny odlomeným aterosklerotickým plátom, ktorý sa prejavuje ako srdcový infarkt (infarkt myokardu). Bolesti na hrudníku však môžu mať aj množstvo iných, menej závažných príčin a je dôležité zistiť, ktorí z pacientov trpia práve na potenciálne smrteľnú aterosklerózu koronárnych tepien (artérii).
Štandardom v tejto diagnostike je stále katetrizačné vyšetrenie - koronárna angiografia, teda rentgenové vyšetrenie koronárnych tepien po vstreknutí jódovej kontrastnej látky. Jeho výhodou je, že cez katéter, zavedený pri tomto vyšetrení je možné v prípade potreby (a technickej dostupnosti) zúžený úsek tepny rozšíriť (vykonať koronárnu angioplastiku), prípadne aj vystužiť stentom. V prípade, že ide o pacienta s akútnym infarktom, robí sa tento výkon neodkladne, u ostatných pacientov ako plánované vyšetrenie. Nevýhodou je, že je dosť drahé a náročné na technické vybavenie aj zručných špecialistov, dosť nepríjemné pre pacienta a nakoniec, zaťažené aj istým, aj keď nízkym rizikom komplikácii. Pri ťažkom infarkte niet o čom rozmýšľať, ale pre pacientov, ktorých srdce je možno úplne zdravé, zišli by sa menej nepríjemné a dostupnejšie vyšetrenia. S rozvojom počítačovej tomografie, hlavne zlepšovaním rozlišovacej schopnosti, rýchlosti skenovania a synchronizácie snímkovania s činnosťou srdca sa stala bežne dostupnou CT koronárna angiografia - skratka CTCA, prípadne CTA. Je menej zaťažujúca pre pacienta, ale neumožňuje nasledovné ošetrenie koronárnych tepien pri pozitívnom náleze. A všetky tieto zobrazovacie - anatomické vyšetrenia majú aj určitý problém s presným hodnotením významu zúžení menších vetiev koronárnych tepien.
Druhou možnosťou sú funkčné vyšetrenia, pomocou ktorých sa priamo alebo nepriamo posudzuje krvné zásobenie srdcového svalu, čo zahrňuje zásobenie aj prostredníctvom novorozvinutých ciev, ktorými môže krv obchádzať zúženie a zaistiť dostatočné prekrvenie srdcového svalu za postihnutou tepnou. Tieto vyšetrenia by teoreticky mali byť smerodatnejšie, no v skutočnosti sa z rôznych dôvodov spoľahlivosť týchto vyšetrení všeobecne považuje za nižšiu a štandardom ostáva angiografia.
Všetky vyšetrovacie metódy sa však časom zdokonaľujú a pribúdajú nové. V roku 2015 prebehlo niekoľko štúdii, ktoré sa venovali porovnaniu anatomických a funkčných vyšetrení pacientov s bolesťami na hrudníku. Ich výsledky v NEJM Journal Watch zhrňuje editorka Kirsten E. Fleischmann, MD, MPH.
Podľa štúdie PROMISE, ktorá porovnávala CTCA s funkčnými testami, u koronarografovaných pacientov sa častejšie robili nasledovné revaskularizačné výkony a bolo menej katetrizácii s negatívnym nálezom; toto sa dá považovať (hoci nie bezvýhradne) za bod v prospech anatomického vyšetrenia.
V SCOT-Heart Study absolvovali všetci pacienti funkčné vyšetrenia a náhodne boli zaradení do dvoch skupín, z ktorých jedna mala robenú CTCA; u týchto pacientov sa diagnóza koronárnej choroby stanovila častejšie (vcelku pochopiteľne), no klinické výsledky sa u oboch skupín štatisticky významne nelíšili.
V najmenšej, americkej štúdii, ktorú podporovala American Heart Association, boli pacienti vyšetrení buď CTCA alebo záťažovým rádionuklidovým vyšetrením. Z nich 15% po CTA a 20%po rádionuklidovom vyšetrení podstúpilo angiografiu, teda anatomické vyšetrenie. Počet revaskularizácii ani klinické výsledky sa u nich nelíšili.
CT koronárna angiografia (CTCA) podľa týchto porovnaní stále vychádza ako najlepšie vyšetrenie na vylúčenie koronárnej choroby u nízkorizikových pacientov (teda s malou pravdepodobnosťou koronárnej choroby), ale citované štúdie nedokázali, že by s odstupom času boli klinické výsledky takto vyšetrených pacientov jednoznačne lepšie, ako na základe funkčných vyšetrení, ktoré sa dajú realizovať aj bez radiačnej záťaže pacienta a teda majú svoje opodstatnenie ako prvý krok v diagnostike. (Treba opäť pripomenúť, že u pacientov s vysokou pravdepodobnosťou koronárnej choroby, u ktorých je vysoké riziko vzniku srdcového infarktu, sa často pristupuje priamo ku katetrizačnému vyšetreniu - koronárnej angiografii s možnosťou ošetrenia zisteného zúženia tepny a takýto postup ostáva u tejto skupiny plne opodstatnený.)
Funkčné vyšetrenia potvrdili svoj význam ako ekonomické a neinvazívne diagnostické metódy v diagnostike koronárnej choroby srdca pre nízkorizikových pacientov s tým, že napriek istým obmedzeniam ich použitie ako prvej voľby namiesto anatomických - zobrazovacích vyšetrení nemá negatívny dopad na vývoj zdravotného stavu pacienta. Snáď s výnimkou CTCA (kde je však nezanedbateľná radiačná záťaž) sú pre pacienta menej zaťažujúce a lepšie dostupné. Táto informácia je zvlášť zaujímavá aj v kontexte nadužívania koronárnej angiografie v USA v minulých rokoch.