Najskôr pripomeniem, čo presne znamenajú tieto skratky. HIV je Human Immunodeficiency Virus, v preklade vírus ľudskej imunodeficiencie (a imunodeficiencia je nedostatok či až chýbanie imunity, teda schopnosti eliminovať cudzorodé látky v organizme, tu najmä patogénne mikroorganizmy). AIDS znamená Acquired ImmunoDeficiency Syndrome, čo je ochorenie ľudského imunitného systému, spôsobované týmto vírusom. Každý človek, infikovaný vírusom HIV, nemusí ochorieť na AIDS. Po prenose infekcie, ktorý spravidla nastáva pri pohlavnom styku alebo podaním infikovanej krvi (včítane jej stôp na použitej injekčnej ihle) sa objavia chrípke podobné príznaky, ktoré čoskoro odoznejú. Infikovaný človek sa stáva potenciálnym zdrojom infekcie a časom sa u neho môže, ale nemusí rozvinúť choroba AIDS, ktorá je spôsobená tým, že vírus napáda kľúčovú skupinu bielych krviniek - CD4+ T-lymfocyty, ktoré majú významnú úlohu v riadení obrannej reakcie organizmu proti infekcii. AIDS je vlastne súhrnom prejavov a následkov viacerých neobvyklých infekcii a parazitárnych ochorení, s ktorými sa zdravý organizmus dokáže vysporiadať bez vážnych následkova spravidla tak pohotovo, že pacient ani nepocíti významné prejavy ochorenia. U chorého na AIDS však tieto infekcie vedú okrem špecifického postihnutia orgánov k postupnému chudnutiu, zlyhávaniu orgánov a nakoniec k smrti. Príznaky AIDS sú pestré a hodne závisia od komplikácii, charakteristické je najmä zväčšenie lymfatických uzlín, kožné zmeny a chudnutie.
Vírus, patriaci do skupiny retrovírusov, objavili u takýchto pacientov v roku 1983 nezávisle od seba dve skupiny výskumníkov, vedené Robertom Gallom a Lucom Montagnierom. Keď sa ukázalo, že obe skupiny objavili ten istý vírus, v roku 1986 dostal dnes známe označenie HIV. Zdalo sa, že objavením pôvodcu choroby sa vyriešil hlavný problém a vtedy sa predpokladalo, že nájdenie očkovacej látky bude trvať asi 2 roky. Bol to veľký omyl, najväčšie problémy na vyriešenie ešte len čakali a dá sa povedať, že väčšinou čakajú dodnes.
Ukázalo sa, že epitop vírusu - miesto na jeho povrchu, na ktoré sa môžu naviazať protilátky - je mutáciami veľmi premenlivé a vyrobenie vakcíny narazilo na veľké, dosiaľ neprekonané ťažkosti. Treba si uvedomiť, že na takúto vakcínu sú kladené vysoké nároky, medzi ktoré patrí okrem vysokej bezpečnosti aj zabezpečenie dlhodobej imunity voči veľmi variabilnému vírusu. Dosiaľ vyskúšané vakcíny však poskytujú len veľmi neistú ochranu a zrejme sa nedostanú do bežného používania.
Zákernosť vírusu, ktorý mieri priamo na centrum obrany organizmu proti infekciam a variabilita, ktorá znemožňuje jednoduché vyvinutie očkovacej látky, viedli k úvahám, že sa jedná o umelo vytvorený alebo modifikovaný vírus, ktorý unikol z tajných vojenských laboratórii. Nie je to však dokonalý zabijak, akého by potrebovali vojaci: šíri sa príliš komplikovane a zabíja príliš pomaly. Zrejme to predsa len bude tak, že na ľuďí sa niekedy začiatkom 20. storočia preniesol mutant vírusu SIV z primátov (šimpanzov a iných stredoafrických opíc). Podmienky na jeho výrazné rozšírenie sa neskôr vytvorili v rýchle rastúcich, preľudnených afrických mestách s rozšíreniu prostitúciou a zlou zdravotnou starostlivosťou.
Časom sa predsa len vyvinuli lieky, ktoré dokážu infekciu HIV aspoň čiastočne potlačiť. Vzhľadom mutáciam vírusu na každý z nich časom vznikne rezistencia a tak sú účinné len krátkodobo. Aby sa vznik rezistencie oddialil, je potrebné kombinovať vždy niekoľko liekov. Takýmto spôsobom sa dá oddialiť vznik a postup plne rozvinutého ochorenia AIDS, úplné vyliečenia sú však ojedinelé a takíto šťastlivci sa stali objektom skúmania, čomuže to vďačia za svoje výnimočné šťastie.
K dispozícii sú nasledujúce lieky:
Inhibítory vstupu vírusu zabraňujú prieniku vírusu do hostiteľskej bunky: blokujú receptor T- lymfocytov CCR5 a CXCR4. Existujú aj šťastlivci, ktorí majú v dôsledku mutácie tento receptor nefunkčný a títo prakticky nemôžu ochorieť na AIDS (a pravdepodobne aj iné choroby). Pritom sa nezdá, že by im funkčný receptor CCR5 chýbal - dodnes nevieme, na čo vlastne slúži. Jediné, čo im hrozí, je mutácia vírusu, ktorý by sa mohol dostať do bunky alternatívnym spôsobom cez receptor CXCR4. Lieky - blokátory oboch receptorov sa vyrábajú a používajú, hoci neboli ešte zaradené do štandardných liečebných schém. Neposkytujú však tak dokonalú ochranu, ako mutácia receptora, na základe ktorej boli vyvinuté.
Nukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy (NRTI) a nukleotidové inhibítory reverznej transkriptázy (NtRTI) blokujú reverznú transkripciu ako kompetitívne substrátové inhibítory. Reverzná transkriptáza je enzým, ktorý umožňuje prepis genetickej informácie vírusu z RNA (ribonukleovej kyseliny) do DNA (dezoxyribonukleovej kyseliny, v ktorej je zapísaná aj genetická informácia buniek ľudského tela). (Pre znalých veci nadbytočná poznámka: tento prepis je nutný, aby vírus donútil bunky ľudského tela vyrábať nové vírusové častice)
Nenukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy (NNRTI) blokujú reverznú transkripciu ako nekompetitívne substrátové inhibítory; ich druhá generácia do istej miery odoláva mutáciam vírusu.
Inhibítory integrázy inhibujú enzým integrázu, ktorý zariaďuje integráciu vírusovej DNA do DNA infikovanej bunky.
Inhibítory proteázy blokujú vírusovú proteázu, enzým, ktorý je potrebný pre tvorbu dospelých vírusových častíc - tieto zostávajú defektné a väčšinou neinfekčné. Tiež sa vyvíja nová generácia tejto skupiny liekov, ktorá by mala byť účinná aj proti ináč rezistentným variantám vírusu HIV.
Vzhľadom na hrozbu rezistencie sa v liečbe kombinujú lieky rôznych skupín, ktoré zasahujú rôzne štádia životného cyklu vírusu. Tým sa dosiahne, že v prípade vzniku rezistencie na jeden liek je replikácia vírusu zastavená na inom mieste. Je vyskúšaných niekoľko úspešných kombinácii, ktoré sa stali štandardom v liečbe. Označujú sa HAART (highly active antiretroviral therapy). Ich cieľom je znížiť celkovú nálož vírusu v organizme, tým udržať funkciu imúnneho systému a zabrániť vzniku infekcii, ktoré vedú k smrti pacientov s AIDS. V posledných rokoch sa tieto kombinácie vyrábajú aj ako jediný viaczložkový liek.
Aby pacient prežíval čo najdlhšie, liečbu je potrebné zahájiť ešte pred vývojom príznakov AIDS. Raz zahájená liečba je doživotná, pri ukončení hrozí vypuknutie príznakov AIDS, prípadne až skoré úmrtie. Lieky majú aj nepríjemné nežiadúce účinky, pre ktoré je niekedy potrebné liečbu zmeniť. Názory, kedy teda začať liečbu, nie sú celkom jednotné, sú však parametre a situácie, kedy je rozhodnutie jednoznačné - pri príznakoch AIDS, pri počte CD4 lymfocytov pod 350/mm3 , tehotenstve atď.
Liečba je drahá, často sprevádzaná nepríjemnými alebo aj nebezpečnými vedľajšími účinkami liekov. Jej cena sa počíta v stovkách eur mesačne. Väčšinou sa ňou dosiahne významné oddialenie vzniku AIDS a predĺženie života pacienta, u malého počtu pacientov sa dosiahne praktické vyliečenie a naopak je skupina pacientov, u ktorých liečba prakticky zlyháva. Možno konštatovať, že napriek významnému pokroku, stále nie je k dispozícii spoľahlivý a všeobecne dostupný spôsob prevencie a liečby AIDS.
VIDEO: Stephen Crohn byl nositelem mutace, která ho činila imunním proti nákaze AIDS. Takové štěstí má jen asi jedno procento z nás. Na záznamu Cron ještě slaví, ale 23. srpna 2013 dobrovolně odešel ze světa. Byl homosexuál a neunesl, jak tato nemoc zabila mnoho jeho známých.