O vzťahu medzi kreativitou a mentálnymi poruchami sme už na Oslovi písali v článku Kreativita a psychózy niekedy tvoria nerozlučný pár. Približoval výsledky výskumu maďarských psychiatrov, ktorí potvrdili ľuďmi už dávno vypozorovaný fakt, že nadpriemerne kreatívni jedinci, s bytostnou potrebou tvoriť niečo netradične nové a pretvárať prostredie podľa nezabehaných metód a foriem sú často postihnutí duševnými poruchami. Omnoho častejšie, než „priemerná“ populácia trpia na schizofréniu a bipolárnu afektívnu poruchu, takzvanú maniodepresívnu psychózu.
Najnovšie číslo časopisu PlosOne uverejnil článok, v ktorom švédski vedci z Karolinska Institutet doterajšie výskumy dopĺňajú o nový poznatok. Systém dopamínových dráh v talame zdravých, nadpriemerne kreatívnych ľudí a ľudí postihnutých schizofréniou sa v mnohých smeroch podobajú.
Pôsobenie neurotransmiteru dopamínu v mozgu sa spája s príjemnými pocitmi, s túžbou po odmene. Táto chemikália aktivuje na povrchu neurónov niekoľko druhov dopamínových receptorov – D1 až D5. Pre mentálne zdravie človeka je tak dôležité nielen to, koľko dopamínu sa v rôznych oblastiach mozgu vytvára, ale aj to, aká je sieť jednotlivých receptorov a ako fungujú.
„Skúmali sme v mozgu dopamínové receptory D2 a dokázali sme, že dopamínový systém zdravých, nadmieru kreatívnych ľudí sa podobá systému schizofrenikov,“ približuje výsledky švédskeho výskumu Fredrik Ullén z Karolinska Institutet. Spolu so svojimi kolegami, podobne ako v úvode spomínaní maďarskí vedci, podroboval skúmané osoby rôznym testom, pri ktorých bolo napríklad potrebné nájsť viacero rôznych riešení daného problému. Na aktivitu mozgu si vedci „posvietili“ pomocou rádionuklidov s krátkym polčasom rozpadu pri pozitrónovej emisnej tomografii a pomocou silného statického magnetického poľa pri magnetickej rezonancii. A výsledok? Laik by očakával, že kreatívny človek má aj z biologického hľadiska v mozgu čosi „navyše“. Opak je však pravdou – jednotlivci, ktorí obstáli v testoch kreativity najlepšie, majú v talame menšiu hustotu D2 receptorov. A podobne sú na tom ľudia s diagnózou schizofrénia.
Príčinou takto pozmenenej siete dopamínových signálnych dráh sú „iné“ varianty (alely) génov nielen pre dopamínové receptory D2, i keď zatiaľ nie je zrejmé o aké mutácie presne ide a čo z hľadiska biochemického ovplyvňujú. Talamus (thalamus) je párová symetrická podkôrová štruktúra, ukrytá hlboko v medzimozgu, ktorá (okrem iného) pôsobí ako prenosové centrum, filtrujúce informácie skôr, ako sa dostanú do kôrových oblastí. Tento orgán tak spoluzodpovedá za rad funkcií, napríklad aj za poznávacie schopnosti a logický úsudok. Švédski vedci predpokladajú, že menej D2 dopamínových receptorov v talame znamená nižšiu mieru filtrácie prichádzajúceho signálu a tak z neho prúdi viac informácií ďalej do vyšších centier v mozgovej kôre. A možno práve to umožňuje veľmi kreatívnym zdravým ľuďom vidieť i neobvyklé súvislosti a nachádzať netradičné riešenia. Na druhej strane ale tým, ktorých vnímanie sveta deformuje neurologická porucha, vytvára v mozgu bludné, bizarné nereálne predstavy a asociácie.
Za všetko sa platí. Zdravých ľudí tento zvláštny predpoklad pre kreativitu rozptyľuje. Prepadávajú v testoch, ktoré vyžadujú, aby dlhodobo udržali úzko zameranú sústredenú pozornosť na konkrétne riešenie stanovenej úlohy.
A to nie je všetko. Podľa výskumu amerických vedcov, ktorí svoje výsledky publikovali v roku 2000 v časopise The American Journal of Psychiatry, menej D2 dopamínových receptorov s talamom susediacej podkôrovej oblasti mozgu s neprekladaným latinským názvom striatum, súvisí so sociálnymi fóbiami. So strachom a neistotou, ktorá postihnutých jedincov v spoločnosti iných, najmä cudzích ľudí, prepadáva. Iný podrobnejší výskum, ale tentoraz na makakoch, potvrdil podobnú súvislosť. Opice s menším počtom D2 dopamínových receptorov v podkôrových oblastiach mozgu patrili k najnižšej „spoločenskej“ vrstve (Spoločenské postavenie ovplyvňuje mozog).
Ako dopamín prenáša medzi neurónmi informáciu o príjemnom pocite:
Zdroje: Karolinska Institutet , PlosOne