Pred ôsmimi rokmi, v januári 2002, prestížny časopis Nature uverejnil článok s výsledkami výskumu, ktorý dokázal, že sociálne postavenie jednotlivca v skupine ovplyvňuje dopamínové spojenia v mozgu. Aspoň u sociálneho druhu primátov – makakov. Vedci z Wake Forest University School of Medicine v Severnej Karolíne vybrali 20 opíc a každú z nich rok a pol chovali oddelene, bez kontaktu s príslušníkmi vlastného druhu. Makaky podstúpili rôzne testy overujúce fyziologické zmeny, ktoré dlhodobá odlúčenosť od súkmeňovcov u vysoko sociálnych živočíchov vyvoláva. Vedci sledovali ich správanie, mieru agresivity, fyzickej aktivity, zmeny v hladinách hormónov testosterónu a kortizolu a pomocou pozitrónovej emisnej tomografie aj aktivitu mozgu.
Potom makakov prerozdelili do štvorčlenných skupín a umožnili im spolunažívanie, ktoré je pre nich oveľa prirodzenejšie než samotársky život. Po čase, keď sa v skupinách ustanovila vnútorná hierarchia, všetky testy zopakovali. Zaujímavé boli najmä výsledky z emisnej tomografie mozgu, ktoré u spoločensky úspešných dominantných makakov odhalili výrazne zvýšené množstvo určitého druhu dopamínových receptorov. A pretože dopamín je neurotransmiter, ktorý si mozog tvorí pri príjemných činnostiach, zvýšený počet aktivovaných receptorov prispieva k blaženosti. Čiže prístroje ukázali, že pozície na horných priečkach spoločenského rebríčku prinášajú pocit príjemného uspokojenia. Aspoň u makakov.
A u ľudí nie? I bez vedeckého bádania by na túto otázku väčšina z nás odpovedala kladne. To potvrdil aj výskum ďalších amerických vedcov, tentokrát z univerzít v New Yorku a Pittsburgu. Výsledky štúdie uverejnilo februárové vydanie odborného časopisu Biological Psychiatry. Vedci našli 14 vhodných dobrovoľníkov u ktorých porovnali ich spoločenské postavenie s výsledkami pozitrónovej emisnej tomografie. Do krvi skúmaným osobám vstrekli špecifickú kontrastnú látku - [11C]racloprid BP s obsahom krátkožijúceho, pozitróny vyžarujúceho rádionuklidu 11C. Tento ligand sa v mozgu, v oblasti bazálnych ganglií, viaže na skúmaný druh dopamínových receptorov (D2/3) a tie potom na PET snímkach zažiaria. Očakávaná súvislosť sa v tomografe zobrazila podobne ako u makakov – dominantní jednotlivci mali viacej dopamínových spojení, než tí podriadení. Čiže čím je človek na vyššej spoločenskej priečke, tým viac receptorov D2/3 pre dopamín, neurotransmiter pôžitku a eufórie, aktivuje. Vďaka tomu vraj tí „rovnejší“ prežívajú pozitívne stránky života viac, než tí „len rovní“ a vnímajú ich intenzívnejšie v podobe pocitu odmeny a motivácie.
Šéfka výskumného týmu Diana Martinez výsledky štúdie zhŕňa úplne jednoducho: „Preukázali sme, že nízka úroveň dopamínových receptorov je spätá s nízkym spoločenským postavením a ich vysoká miera súvisí s vyšším sociálnym statusom. Rovnaká závislosť sa objavila aj v správach samotných dobrovoľníkov hodnotiacich mieru spoločenskej podpory, ktorá sa im zo strany ich priateľov, rodiny, či iných pre nich dôležitých ľudí dostáva.“
Mediálna správa ale mlčí o opačnej situácii – ako reaguje mozog so zvýšeným počtom dopamínových receptorov v bazálnych gangliách, teda mozog spoločensky úspešného človeka, na prehry a iné menej šťastné životné situácie.
Spomínaný výskum na makakoch potvrdil ešte jednu nie veľmi prekvapujúcu súvislosť – spoločensky nižšie postavení jedinci oveľa častejšie ako príslušníci high society siahajú po psychotropných látkach. V prípade opíc testovali kokaín. Vedci predpokladajú, že aj u zdravých ľudí miera nižšej dopamínovej aktivity mozgu vyvoláva nenaplnenú túžbu po pocite spokojnosti z úspechu a môže viesť k alkoholizmu a drogovej závislosti. Frustrujúca príslušnosť k spoločenskému „plebsu“, ubíjajúci pocit nedostatočnej sebarealizácie a neúspešnosti nechávajú dopamínové receptory často o hlade. A práve niektoré psychoptropné látky podporujú produkciu dopamínu, alebo zvyšujú jeho účinok.
Zdroje: Biological Psychiatry , Science Daily