V auguste roku 2005 opustila svoju „rodnú“ Zem marťanská sonda Mars Reconnaissance Orbiter (MRO). Od marca 2006 nám z tejto, po Zemi najsledovanejšej planéty posiela cenné informácie a fascinujúce zábery povrchu. Ako dokazuje mozaika veľmi zmenšených snímok z HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) – zobrazovacej sústavy, srdcom ktorej je polmetrový zrkadlový ďalekohľad, Mars je prekvapujúco rozmanitým svetom:

 

Kredit: NASA/JPL/University of Arizona

Kým otvoríte domovskú stránku projektu HiRISE, ktorá ponúka 11 755 rôznych snímok vo vysokom rozlíšení a v odtieňoch šedi, alebo v takzvaných falošných farbách IRB a RGB, ponúkame niekoľko informácií.

Sonda MRO sa v septembri 2006, po niekoľkých korektúrach „usadila“ na takmer kruhovej polárnej obežnej dráhe, po ktorej raz za približne 35 našich hodín obehne Mars vo výške 250 až 316 km nad jeho povrchom. Sonda je vyzbrojená niekoľkými kamerami, spektrometrami a radarom a predstavuje obdivuhodnú ukážku technickej vyspelosti. Do prieskumného arzenálu patrí aj ďalekohľad HiRISE s priemerom primárneho zrkadla 0,5 metrov. Teleskopom zachytené svetlo sníma kamerový systém v troch spektrálnych pásmach: 400 až 600 nm (oblasť modro – zelenej farby, používaná skratka B-G z anglického blue-green), 550 až 850 nm (červená) a 800 až 1 000 nm (blízka infračervená oblasť, skratka NIR z anglického near infrared, ale často sa používa len IR). Rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu by mala byť okolo 30 cm zo vzdialenosti 300 km. Získané zábery odhaľujú povrchové štruktúry s priemerom nad 90 cm.

 

Tím pracujúci na projekte HiRISE zverejnil nové zaujímavé snímky. Medzi ne patrí napríklad obraz marťanských dún na dne kráterov vo vyšších severných „mars-grafických“ šírkach, kam zavítala jar. Počas severskej marťanskej zimy (sklon rotačnej osi je 25,19°) povrch pokrýva suchý ľad – zmrznutý CO₂. Na jar sa začne rýchlo vyparovať a zviditeľňovať zaujímavé štruktúry. Tmavšie pruhy na ľadom pokrytých hrebeňoch dún vytvára materiál, ktorý sa vymŕzaním vytlačil na povrch.

 

 

Štruktúry na dne rozľahlého, 5 km hlbokého impaktového bazénu Hellas na južnej časti Marsu pôsobia doslova umeleckým dojmom. Väčšinou ich pred zrakmi kamier zahaľuje opar a prach v riedkej atmosfére. Ale v období tunajšej jesene sa pohľad do veľkej topografickej depresie vyčistí. Povrchové útvary akoby pripomínali stopy po tokoch hustejšej kvapaliny (redšieho bahna?). Podobné štruktúry sú síce v stredných „mars-grafických“ šírkach časté, ale tieto hellaské nie sú typické a zatiaľ neexistuje uspokojivá teória objasňujúca príčiny ich vzniku.

Ďalší zaujímavý obrázok je detailným záberom na symetrické, rovnobežné duny na dne marťanského kráteru Noachis Terra. Vytvorilo ich prúdenie atmosféry, marťanský „vietor“, ktorý tu „fúka“ prevažne jedným smerom. Čo na obrázku považujete za hrebene dún a čo za údolia medzi nimi? Ak tenké červenohnedé pruhy vidíte ako vrcholy a širšie pásy posiate veľkými balvanmi ako údolia, je to správne. Ak sa vám to javí naopak, ide o zrakový klam. Na snímkach z HiRISE ich objavíte mnoho. Katalóg HiRISE je bohatým marťanským fotoalbumom, ktorý môžete prehliadať celé hodiny a každý týždeň sa k nemu vrátiť a pozrieť sa na novinky.

 

V katalógu uvedené snímky predstavujú výrezy z rozsiahlejších záberov. Pri každom sú na pravej strane stránky odkazy na jeho rôzne verzie v dvoch farebných systémoch - IRB a RGB. Nejde síce o skutočné farby, pretože zobrazenie v infračervenom svetle nevidíme, musí sa preto previesť do viditeľnej formy. Ani záznam kamery snímajúcej v červenom spektre nie je viacfarebný. Preto sa zverejňované snímky upravujú do „falošnej“ farebnej škály, ktorú dokáže obrazovka počítača zobraziť a ľudské oko vidieť. Farby síce nie sú "skutočné", ale to neznamená, že sú úplne nerealistické. Sú zároveň výsledkom snahy o čo najpodrobnejšie zviditeľnenie detailov rozmanitého marťanského povrchu. O farebnom spracovaní záberov z HiRISE sa môžete dočítať (v angličtine) napríklad na tejto blogovej podstránke projektu.

Tým, ktorým nepostačujú len zaujímavé obrázky, je učených 21 odborných článkov, ktoré na základe analýz marťanských snímok z HiRISE vznikli a ktoré tvoria obsah celého januárového vydania časopisu Icarus.

 

Zdroje: Universe Today, stránky University of Arizona – HiRISE, Wikipedia