V súčasnosti mnohočlenný medzinárodný tým dokončuje technickú dokumentáciu pre jeden z najveľkorysejších astronomických projektov, projekt E-ELT. Tieto štyri písmená predstavujú málo nápaditú skratku honosného názvu budúceho najväčšieho pozemného ďalekohľadu, Európskeho extrémne veľkého teleskopu (European Extremely Large Telescope).
Ambiciózny projekt sa síce realizuje pod taktovkou Európskeho južného observatória ESO, ale s tunajším realizačným týmom spolupracuje ďalšia asi stovka astronómov a astrofyzikov z 30 európskych pracovísk. Aj keď projektová fáza pomaly finišuje a prvé konštrukčné práce sú naplánované už na budúci rok, ešte nie je oficiálne známe, odkiaľ bude tento astronomický gigant oblohu sledovať. Dôslednému výberu sa podrobuje niekoľko vhodných, dostatočne vysoko položených miest so suchou klímou v Argentíne, Čile, Maroku a v Španielsku.
Celá výstavba by podľa plánu mala trvať osem rokov, takže v roku 2018 by sa mala otvoriť kupola s priemerom 100 metrov nad najväčším teleskopom všetkých čias, ktorý tým najostrejším „pohľadom“ bude skúmať obrovské časopriestorové diaľavy vesmíru – až do jeho ranného obdobia, keď vznikali prvé galaxie.
Technické parametre sú množinou strohých čísel, ale predstava vytvorená na ich základe už svoj emocionálny podtón nepochybne má:
Na ploche o veľkosti moderného športového štadióna by mala vyrásť stavba, na ktorej sa veľmi hladko, plynule a bez otrasov bude otáčať 5 000 tonový kolos z kovu, skla a elektroniky. Primárne zrkadlo ďalekohľadu bude mať priemer 42 metrov a bude pozostávať z 984 počítačom samostatne ovládaných segmentov. Všetky sú rovnaké, v tvare 1,4 metra veľkého pravidelného šesťuholníka s hrúbkou len 5 centimetrov.
Pre porovnanie, v súčasnosti najväčší ďalekohľad s podobnou konštrukciou je španielsky Veľký kanársky teleskop Gran Telescopio Canarias, s priemerom zrkadla 10,4 metrov, ktoré je zostavené z 36 šesťuholníkových segmentov. Tento obor otvoril svoje zväčšené a zrekonštruované oko do vesmíru v máji tohto roku. Známe Keckove teleskopy majú podobnú konštrukciu, priemer ich zrkadiel je však o necelý pol meter menší (10 m). Sú však dva, môžu pracovať simultánne na princípe interferometrie a tak simulovať jeden ďalekohľad s priemerom zrkadla 85 metrov.
Ale späť k E-ELT. Moderná adaptívna optika bude využívať 6 laserov (umelých laserových navigačných hviezd), ktoré pomôžu presne určiť vplyv turbulencií atmosféry a tieto poruchy z meraní odstrániť tak, aby obraz bol čo najostrejší. K tomu slúžia v optickej sústave zabudované adaptívne zrkadlá. Na každé z nich bude pripojených vyše 5000 regulátorov, schopných nepredstaviteľne pružne (s možnosťou zareagovať až tisíc krát za sekundu) vhodne prispôsobiť tvar zrkadla.
Ku gigantickému primárnemu zrkadlu prislúcha aj adekvátne veľkoplošné sekundárne, s priemerom 6 metrov.
E-ELT je nepochybne odvážny projekt. Dokazuje to aj suma, do ktorej by sa celá realizácia mala vtesnať – miliarda Eur.
A čo za to? Očakávania zodpovedajú teleskopu – sú jednoducho najväčšie. Pôjde o optický ďalekohľad, mapujúci oblohu vo vlnových dĺžkach viditeľného a blízkeho infračerveného žiarenia. 42 metrové zrkadlo zachytí 15 krát viac svetla, než ktorýkoľvek samostatný súčasný pozemný optický teleskop a výsledné snímky by mali byť 15 krát ostrejšie ako sú tie úžasné zábery, ktoré nám z obežnej dráhy posiela Hubblov vesmírny ďalekohľad. V porovnaní s ním bude E-ELT v spektrálnej oblasti viditeľného svetla asi 100 krát výkonnejší. A tak by mal dokázať:
- do vzdialenosti až 30 – 40 svetelných rokov priamo pozorovať extrasolárne planéty o veľkosti Jupiteru a z nepriamych meraní oveľa presnejšie odhaľovať tie menšie, Zemi podobné planéty.
- rozlišovať jednotlivé hviezdy vo vzdialených galaxiách nachádzajúcich sa až za Miestnou skupinou galaxií.
- registrovať najvzdialenejšie žiariace objekty až po prvé galaxie, ktoré v ranom vesmíre vznikali a tak obohatiť poznatky o ich vývoji.
- priamo merať ako sa rozpínanie vesmíru v čase urýchľuje. Na to je potrebné s dostatočnou presnosťou v priebehu niekoľkých rokov systematicky sledovať postupné zmeny kozmologického červeného posunu vybraných vzdialených galaxií.
- overiť stabilitu základných fyzikálnych konštánt v čase. Ich prípadné neočakávané (a doslova nežiaduce) zmeny by však výrazne nahlodali naše základné fyzikálne predstavy.
Náš „starý kontinent“ sa snaží ten „nový, za Veľkou mlákou“ predbehnúť nielen vo výskume toho najmenšieho fyzikálneho mikrosveta – v oblasti jadrovej fyziky (LHC), ale mu siahnuť aj na jeho dominantnú rolu vo výskume toho najväčšieho makrosveta – vesmíru. Európsky extrémne veľký teleskop E-ELT je projekt Európskeho južného observatória ESO, ktoré už v čílskej púšti Atacama vybudovalo jeden z najväčších optických teleskopov s podobným názvom Veľmi veľký teleskop (Very Large Telescope - VLT). V skutočnosti ide o štyri rovnaké optické ďalekohľady s priemerom primárnych zrkadiel 8,2 metra, ktoré môžu vykonávať nezávislé pozorovania, alebo vytvárať veľký astronomický optický interferometer.
ESO predstavuje svoje veľkorysé plány - Európsky extrémne veľký teleskop:
Zdroje: ESO, Universe Today