Znie to neuveriteľne, ale v apríli budúceho roku Hubblov vesmírny ďalekohľad oslávi 20 výročie svojho vesmírneho pobytu na obežnej dráhe okolo našej planéty. V čase prípravy článku prelieta nad Afrikou vo výške 558,5 km. Ak vás zaujíma, nad ktorou časťou Zeme a v akej vzdialenosti je teraz, keď čítate tieto riadky, stačí si „odskočiť“ na túto stránku.
V máji sa uskutočnil dlho odkladaný a zároveň aj posledný let servisnej čaty k tomuto technickému unikátu, ktorý nepochybne patrí medzi tie najpresvedčivejšie dôkazy ľudských schopností a túžby po poznaní. Astronómiu obohatil o viac poznatkov, než ktorýkoľvek iný ďalekohľad. Oprava a inovácia mu predĺžila pracovnú zmluvu o ďalšie minimálne 4 roky. Je z neho opäť technicky mladý, moderný teleskop s trojicou kamier a trojicou spektroskopov. Dva prístroje sú nové (širokouhlá kamera Wide Field Camera 3 a spektrograf, ktorý v časopriestorovom priereze mapuje štruktúru vesmíru a výskyt látok, ktoré sú pre život nevyhnutné), zvyšné štyri prístroje sú buď po generálnej oprave, alebo po trojmesačnej kalibrácii a testovaní. A tak je „Hubble“ podstatne lepší, ako keď bol nový. Dokazuje to aj sériou záberov novej kamery, zosnímaných v niekoľkých vlnových dĺžkach širokého pásma spektra elektromagnetického žiarenia – od ultrafialového až po blízke infračervené svetlo. Výsledné farebné obrazy vzdialených galaxií, hustých hviezdokôp, záhadných „stĺpov stvorenia (pillars of creation)“ v Orlej hmlovine, alebo snímky Motýlej hmloviny sú jednoducho fascinujúce. Nové, moderné prístroje s vyššou svetelnou citlivosťou umožňujú efektívnejšie využiť ďalekohľad, lebo výrazne skrátili pozorovací čas potrebný na „záber“.
Obnova HST umožňuje naplánovať mu aj ambicióznejšie úlohy. Napríklad pozrieť sa v spektrálnej oblasti blízkeho infračerveného svetla ešte hlbšie do minulosti vesmíru, než to dokázal v sérii úžasných snímok, tzv. Hubbleovych hlbokých a ultra-hlbokých polí. S novými prístrojmi by astronómovia chceli dovidieť až do rannej mladosti vesmíru, keď mal „len“ pol miliardy rokov. Podrobnejšie pohľady na vesmírny vývoj by mali poskytnúť ďalšie cenné informácie o charaktere a vplyve mysterióznej tmavej energie, ktorá urýchľuje kozmické rozpínanie.
Medzi „štandardné“ ciele patria napríklad telesá Kuiperovho pásu lemujúceho okraj našej Slnečnej sústavy, alebo výskum vzniku extrasolárnych planét, štruktúry a zloženia ich atmosfér.
„Predstavuje to nový začiatok pre „Hubbla“. Teleskop prešiel radikálnou úpravou a v súčasnosti je výkonnejší, než kedykoľvek predtým. Má dobré technické vybavenie, ktoré mu vydrží ďalšie desaťročie,“ sú nadšené slová Eda Weilera z Riaditeľstva pre vedecké misie NASA.
Galéria s novými nádhernými zábermi v rôznom rozlíšení je dostupná na tejto stránke. Jednotlivé snímky sú doplnené o podrobné vysvetlivky v angličtine. Odporúčame a pre motiváciu vyberáme tri zábery v najnižšom rozlíšení:
| Motýlia hmlovina NGC 6302 | Obrovská koncentrácia hviezd v rôznom štádiu vývoja v guľovej hviezdokope Omega Centauri | Dvojhviezda Eta Carinae občas prudko vyvrhuje do svojho okolia obrovské množstvá plynu, ktoré sa formujú do nafukujúcim sa balónom podobných mrakov. HST pomocou spektrografov skúma zloženie tohto plynu |
Zdroje: stránky Science NASA , Galéria nových snímok HST