Je pondelok, 24. augusta. Družica SOHO (Solar & Heliospheric Observatory) sleduje žiarivo čistý slnečný kotúč. Je bez najmenšej škvrny už 45. za sebou nasledujúci „spotless “ deň. Pred troma mesiacmi, koncom mája, svetom obehla správa NASA, v ktorej sa píše: v súčasnosti „Slnko začína prejavovať nesmelé známky života. Malé slnečné škvrny a proto-škvrny sa vytvárajú čoraz častejšie. Obrovské prúdy plazmy na slnečnom povrchu silnejú a pomaly sa posúvajú smerom k slnečnému rovníku. Rádioastronómovia zaregistrovali slabý, ale jednoznačný vzostup rádiového vyžarovania. Všetky tieto javy sú predzvesťou prebúdzajúceho sa 24. slnečného cyklu a poskytujú podklad pre novú, takmer jednomyseľnú predpoveď (medzinárodnej) komisie odborníkov.“
Slnko akoby si dalo úlohu nám dokázať, ako sme stále na predpovedanie prikrátki. Najhlbšie slnečné minimum za posledných sto rokov pokračuje súčasným „nepoškvrneným“ obdobím, ktoré patrí medzi tie najdlhšie.
|
Slnko sa odmieta podriadiť sa predpovediam. Táto je z tohtoročného mája. Slnečný cyklus s poradovým číslom 24 nie a nie naštartovať... Kredit: NOAA/SWP |
Percentuálny výskyt dní bez škvŕn na Slnku pre jednotlivé mesiace od roku 2004. Zatiaľ sa nedá tvrdiť, že takýchto pokojných dní jednoznačne ubúda. Kredit: Owen Duffy
|
Priebeh grafu čísla slnečných škvŕn počas uplynulých piatich cyklov. Koľko vedeckých štúdií dokazuje, že medzi globálnym otepľovaním s výskytom slnečných škvŕn je priama závislosť? Kredit: Solar Influences Data Analysis Center – SIDC |
Kredit: W. Livingston a M. Penn
Za vznik slnečných škvŕn sú zodpovedné magnetické polia (bližšie v článku). V centre škvrny je tmavá oblasť, kde extrémne magnetické pole bráni vyvieraniu prehriatej plazmy z hĺbky na povrch. Preto sú tu masy hmoty relatívne k okoliu chladnejšie, a teda tmavšie.
Podľa Billa Livingstona a Matta Penna z Národného slnečného observatória v arizonskom Tuscone (National Solar Observatory) aj intenzita magnetického poľa, ktoré je možné v škvrnách namerať, dlhodobo klesá (pozri obrázok vpravo). Napokon sa škvrny, ktoré občas „znečistia“ slnečnú fotosféru, podľa toho aj správajú. Sú zväčša menšie, neduživé a rýchlo sa vytratia bez toho, aby do okolitého priestoru vyslali pozdrav v podobe slnečných erupcií, či výronov koronárnej hmoty. Zaujímavé na grafe je, že jeho extrapoláciou (predĺžením trendu) do budúcnosti dospejeme k záveru, že by za niekoľko desaťročí slnečné škvrny zmizli úplne. To samozrejme nikto neočakáva, nikto nepredpovedá a nezodpovedalo by to našim znalostiam zo solárnej fyziky.
Situácia na žiarivo čistom Slnku však už prestáva byť jasná... aspoň čo sa predpovedí do budúcna týka. Naproti tomu prebiehajúce deje sledujeme a zaznamenávame veľmi presne pomocou najvyspelejšej techniky. Máme to „zrátané“: V roku 2009 bolo (nepočítajúc dnešok) 186 dní bez škvrny na Slnku, čo predstavuje takmer 80% všetkých uplynulých tohtoročných dní. A to je vyjadrené v percentách doposiaľ viac, ako v roku 2008, kedy bolo 266 dní bez škvŕn, čo je 73%.
Hoci sa počas celého „typického“ slnečného minima vyskytne priemerne 485 takýchto dní, práve prebiehajúce minimum to už dotiahlo na 697 a zdá sa, že bude v takejto úplnej letargii pokračovať. V atmosfére globálneho otepľovania však varovať pred hroziacou malou dobou ľadovou by bolo veľké mediálne faux pax. A tiež by to nebola „trefná“ predpoveď. Ešte, že sa ten antarktický ľadovec nenápadne zväčšuje...
Keď je Slnko extrémne pokojné, poskytuje možnosť nerušene študovať menej dramatické javy, ako sú veľké erupcie a výrony koronárnej hmoty. Na severovýchodnom okraji slnečného disku sa dnes ráno objavila výrazná protuberancia. Ide o pomerne chladné (5 až 7 tisíc Kelvinov) a husté (1013 častíc na cm3) výrony plazmy z chromosféry a koróny do slnečnej atmosféry. Protuberancie sú viditeľné len na okrajoch slnečného disku a len pri zatmení Slnka, alebo pomocou koronografu. Alebo sa zaznamenávajú v iných spektrách, než je viditeľné svetlo. Ak nie sú na okraji, potom sa pre pozemských pozorovateľov premietajú na slnečný disk ako tmavé pásy - filamenty. Kliknutím sem, alebo na obrázok sa otvorí stránka s 36 hodinovou animáciou, zostavenou zo snímok SOHO.
Zdroje: Space Weather 1, 2 , Science NASA , EOS