Odborný časopis Proceedings of the Royal Society B vo svojom najnovšom čísle uverejňuje článok o novom druhu dinosaura z rodu Psittacosaurus (papagájí jašter). Jeho kostrové pozostatky ešte v roku 2001 vydala mongolská púšť Gobi trom zanieteným paleontológom – Paulovi Serenovi z Chicagskej univerzity a jeho dvom čínskymi kolegom. Podľa oblasti nálezu prajaštera nazvali Psittacosaurus gobiensis. „Dinosaurológovia“ už z názvu vedia nielen to, že pozostatky sa našli na púšti Gobi, ale aj to, že ide o bylinožravý druh s charakteristickým tvarom čeľustí, ktoré sa u všetkých druhov tohto rodu podobajú zahnutému zobáku papagája (psittacus – papagáj).
Rod Psittacosaurus je s vyše 400 nálezmi a jedenástimi oficiálne uznanými druhmi najbohatším a najpreskúmanejším dinosaurím rodom vôbec. Ide o menšie, asi do 2 m veľké, po zadných dvoch nohách sa pohybujúce bylinožravé prajaštery. Všetky boli datované do obdobia vrchnej, prípadne strednej kriedy. Ich najbohatším náleziskom je púšť Gobi, len v rokoch 2005 – 2006 tu jedna americko-mongolská skupina paleontológov objavila kostry viac ako sto jedincov.
Meno Paul Sereno je s rodom Psittacosaurus nerozlučne späté. Americký paleontológ má na konte 4 opísané nové druhy: Psittacosaurus major, P. meileyingensis, P. xinjiangensis, P. gobiensis, takže o týchto dinosauroch už čo-to vie. Lebka najnovšieho papagájeho jaštera z Gobi, Psittacosaura gobiensis, ktorý žil pred asi 110 miliónmi rokov, v období strednej kriedy, mu však umožnila odhaliť niečo nové. Po jej podrobnom prieskume usúdil, že „papagájím zobákom“ tento druh dinosaura lúskal orechy a iné rastlinné semená – podobne ako dnešné papagáje. Jeho názor potvrdzuje aj viac ako 50 gastrolitov – kamienkov, ktoré mu v žalúdku pomáhali rozomieľať potravu. A to je na necelý meter veľké dinosaurie telo celkom slušné štrkovisko. Gastrolity, ako žalúdočné drvičky potravy používajú aj súčasné väčšie druhy semenožravých vtákov, tým menším na to postačia zrnká hrubšieho piesku.
Zaujímavý bol aj spôsob, akým Psittacosaurus gobiensis potravu v čeľustiach drvil. Nemohol ju prežúvať do strán, to mu stavba lebky neumožňovala. Ale nepoužíval ani jednoduché stlačenie vo vertikálnom smere. Rôzny tvar predných a zadných zubov a spôsob ich obrúsenia dokumentuje, že prežúvanie potravy bolo kombináciou nielen vertikálnych, ale aj predo-zadných pohybov spodnej čeľuste voči vrchnej.
| Porovnanie lebiek: dnešný papagáj Ara a 110 miliónov rokov „starý“ Psittacosaurus gobiensis Kredit: Mike Hettwer |
Nákres predstavujúci nový druh dinosaura s čeľusťou v podobe zobáku papagája - Psittacosaurus gobiensis. So súčasnými papagájmi ho spája rovnaký druh potravy – orechy a semená Kredit: Todd Marshall |
Animácia umožňujúca náhľad na lebku Psittacosaura gobiensis zo všetkých strán |
Zdroj: University of Chicago News , Proceedings of the Royal Society B , Wikipedia