Odborný časopis Current Biology uverejnil 14. októbra výsledky najnovšieho päťročného výskumu populácie bonobov (Pan paniscus) v LuiKotal, v konžskom Národnom parku Salonga. Je to najväčší národný park v strednej Afrike a druhý najväčší v oblasti dažďových pralesov. Skupine biológov, pod vedením Martina Surbecka a Gottfrieda Hohmanna z Primatologického oddelenia Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku, sa podarilo pozorovať bonobov priamo pri love iných druhov primátov.
Že si týmto spôsobom občas zabezpečujú mäsitú zložku potravy šimpanzy učenlivé (Pan troglodytes) je známe už dávno. O bonoboch však donedávna existovali len dohady založené na nepriamom dôkaze – prste africkej opice mangabeja čierneho (Cercocebus atterimus), objavenom pri podrobnejšom skúmaní bonobích exkrementov. Nebolo však zrejmé, či išlo o vlastnú korisť, alebo len ukradnutú inému predátorovi. Vytrvalosť sa vedcom oplatila – stali sa očitými svedkami troch úspešných a dvoch neúspešných loveckých výprav bonobov na opice druhu mangabej čierny, mačiak Wolfov a gueréza červená. Zistili, že do prenasledovania koristi sa zapájajú dospelé aj dospievajúce jedince.
Pozorované skupiny lovcov tvorilo 5 až 8 jednotlivcov vždy oboch pohlaví, nikdy to neboli len samice, alebo výlučne len samce. Gottfried Hohmann, jeden z autorov článku výskum hodnotí slovami: „Tieto poznatky sú dôležité najmä pre diskusiu o dominancii, o vytváraní vzájomných zväzkov, o agresivite a love – čo je sféra, o ktorej sa myslelo, že oddeľuje šimpanzov od bonobov.“
Keď víťazí láska
U šimpanzov učenlivých je lov a konzumácia mäsa spojená s prejavmi fyzického násilia a dominantným postavením samcov. Akousi priamou dedukciou sa zrodilo presvedčenie, že práve prevládajúce matriarchálne spoločenské usporiadanie a nízka miera fyzického násilia vedie u bonobov k relatívnej absencii lovu a konzumácie mäsa. Túto výživnú zložku stravy mali zabezpečovať len individuálne príležitostné lovecké akcie, obeťami ktorých bývajú najmä lesné antilopy, veveričky, či iné hlodavce.
Ako sa však ukázalo, je to inak a organizovaný lov je jednou z foriem získavania potravy aj u bonobov. Samotný lov teda nesúvisí priamo s usporiadaním sociálnych vzťahov v tlupe, no jeho organizácia áno. V nej sa odráža rôznosť sociálnych vzorov, spôsobov vytvárania spojenectiev v rámci skupiny a rozdiel vo formách spolupráce medzi dospelými jedincami u oboch šimpanzích druhov.
Do rodu šimpanzov patria len bonobovia a šimpanzy učenlivé. Oba druhy predstavujú našich najbližších evolučných príbuzných. K ich vzájomnému oddeleniu došlo niekedy pred 1,5 až 2 miliónmi rokov. Bonobovia žijú výlučne v nížinných lesoch južne od rieky Kongo a len na území Demokratickej republiky Kongo. Je veľmi pravdepodobné, že práve rieke a prirodzenému rešpektu pred vodným živlom vďačia za svoje vývojové odčlenenie a zrod vlastného samostatného druhu s tak svojskou spoločenskou štruktúrou a správaním sa. Bonobovia sú všeobecne známi častými promiskuitnými sexuálnymi aktivitami, ktoré neberú na zreteľ rozdielnosť pohlaví, či vek. Kým sa však na tento fakt pozrieme cez prizmu ľudských morálnych noriem, musíme si uvedomiť, že toto správanie je správaním iného živočíšneho druhu, ktorý ho v priebehu evolúcie začal používať aj ako najvhodnejší spoločenský nástroj na riešenie vzájomných konfliktov, na zosúladenie vzťahov medzi jednotlivcami, či jednoducho – len ako pozdrav. Bonobom nie je cudzí súcit, empatia, neha a altruistické správanie.
Dominancia mierumilovnejších samíc sa prejavuje aj v dlhodobej závislosti samcov na svojich matkách. Spoločenské postavenie synov je odrazom spoločenského postavenia a podpory ich matiek. Samce nevytvárajú koalície, ako je to u šimpanzov. Práve tieto medzidruhové výrazné rozdiely v štruktúre spoločenských vzťahov a ich prejavy pri loveckých výpravách, ako aj vplyvy prostredia na potrebu loviť živú korisť budú cieľom ďalšieho štúdia. Malo by prispieť k bližšiemu pochopeniu evolučného významu a príčin agresivity, vývoja foriem lovu a delenia sa o mäsitú potravu u bonobov, šimpanzov a napokon z evolučného hľadiska aj u nášho ľudského druhu.
Zdroje:
Abstrakt článku v Current Biology
Primatology Net
Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology