Vo štvrtok, 2. októbra, v Sanderovom divadle na Harvarde už po osemnásty krát slávnostne udeľovali Ig Nobelovky. Video z ceremónie: video of the ceremony.

Skratka ig pochádza z latinského ignobilis – nevznešený. Ig Nobelove ceny sa s hravou recesiou, ale v slávnostnej a veselej atmosfére každoročne udeľujú netradičným, zvláštnym a niekedy až zmysluprázdnym výskumným prácam, ktoré ľudí najskôr rozosmejú a potom prinútia sa zamyslieť. Možno ich pokladať za akési antinobelovky? Posúďte sami! Tento rok si ocenenia v desiatich kategóriách vyslúžili nasledujúce práce (názvy sú čo možno najvernejším prekladom, odkaz na abstrakt je v názve kategórie): 

 

 

Cena za výživu: Úloha sluchového podnetu v zmene vnímania krehkosti a chrumkavosti zemiakových lupienkov.
Taliansko-britská autorská dvojica modulovala známy zvuk, ktorý vydávajú zemiakové čipsy pri rozhrýzaní, aby skúmala, ako to ovplyvní účastníkov pokusu pri posudzovaní ich kvality. Zistili, že stačí zvýrazniť vyššie tóny, alebo zvýšiť frekvenciu počutého chrúmania a čipsy sa javia čerstvejšie a krehkejšie. Nadbytočný nezmyselný výskum? Nuž skúste domyslieť dôsledky, ak by sa pomocou sluchových a prípadne aj čuchových podnetov dala jednoduchým spôsobom ovplyvniť chuť jedla. Potom by otázka: Viete, čo jete? bola naozaj aktuálna.

 

 

Cena za mier: Dôstojnosť živých organizmov s rešpektom na rastliny. Morálny zreteľ na záujem rastlín.
Švajčiarska federálna etická komisia pre biotechnológie netýkajúce sa človeka vydala právnu normu o dôstojnosti rastlín. Vychádzala pritom zo švajčiarskej ústavy, ktorá explicitne vyžaduje brať do úvahy dôstojnosť živočíchov, rastlín a iných organizmov pri manipulácii s nimi. Keď si predstavíte, ako vyrábame napríklad siláž, či ničíme burinu (plevel) v záhrade, ako občas nepresadíme, nepolejeme, či prelejeme kvety.... tiež vás začína hrýzť svedomie kvôli porušovaniu rastlinných práv?

 

 

Cena za archeológiu: Vplyv pásovca na presun archeologického materiálu: experimentálny prístup.
Dvaja vedci z Univerzity v brazílskom São Paulo sa zaoberali pozorovaním schopnosti pásovca pri rozhrabávaní pôdy spôsobiť vertikálny aj horizontálny presun materiálu na archeologických lokalitách.

 

Silným hrabavým nohám pásovca odolá máločo. V Južnej Amerike tak komplikuje archeológom výskum.	Kredit: Joel Sartore National Geographic
No a po dobre vykonanej práci, ktorá spôsobí vášnivé diskusie medzi archeológmi  sa taký pásovec zvinie do nedobytného klbka a chvíľu sa váľa smiechom

 

Cena za biológiu: Porovnanie skokanských výkonov psích (Ctenocephalides canis) a mačacích bĺch (Ctenocephalides felis felis).
Znie to ako vtip, ale traja vedci z veterinárnej školy vo francúzskom Toulouse sa vážne zaoberali meraním dĺžky a výšky skokov bĺch, pričom experimentálne dokázali, že na psoch žijú lepšie skokanky než na mačkách.
 

Ctenocephalides canis	Ctenocephalides felis felis

Na pohľad takmer rovnaké, ale tá prvá si vyskakuje vyššie a ďalej.

 

 

Cena za medicínu: Komerčné črty placeba a terapeutickej účinnosti.
Tento výskum je možno viac na zamyslenie sa, než na smiech. Štyria vedci z prestížnych pracovísk (Duke University, MIT, Stanford a singapurská obchodná škola INSEAD) testovali na 82 zdravých dobrovoľníkoch vplyv nového účinného analgetika na tlmenie bolesti. Jedna polovica bola presvedčená, že dostáva drahý liek, druhá mnohonásobne lacnejší. V skutočnosti všetky testované osoby dostávali rovnaké, neúčinné a neškodné placebo tabletky. Pokus bol naozaj regulárny – dobrovoľníci netušili, že nejde o žiadny liek, vedci nevedeli, či skúmaný jedinec patrí ku skupine s lacným, či drahým kvázianalgetikom. Výsledky vás asi neprekvapia: „drahšie“ tabletky boli výrazne účinnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie tlmili bolesť. Veď to poznáme. Na tom predsa funguje alternatívna medicína, kozmetický priemysel, či obchod s výživovými doplnkami. Napokon dôvera v drahé lieky všeobecne prevláda nad lacnejšími generikami s tým istým, či podobným zložením. Obchod so zdravím a krásou bol, je a vždy bude veľmi lukratívny. 

 

 

Cena za kognitívne vedy (vedy o poznávacích procesoch): Inteligencia: Riešenie bludiska amébovitými organizmami.
5 členný japonský vedecký kolektív spolu s jedným maďarským kolegom zostrojili na povrchu agarového gélu labyrint, aby skúmali, či a ako sa slizovitá pleseň Physarum polycephalum vysporiada s hľadaním najkratšej cesty v bludisku. Dokázala to. Medzi dvoma východmi z labyrintu, kde boli zdroje potravy, vytvorila najkratšiu cestu. Žeby prejav dobre utajenej, možno mimozemskej inteligencie?

 

Plazmódium slizovitej plesne je veľkou, meňavkovitou bunkou, pozostávajúcou z kríkovitej (keřovité) siete jemných rúrkovitých štruktúr – pseudopódií.  Plazmódium mení svoj tvar, ako sa nebadane presúva po povrchu agarového gélu. Ak na dvoch rôznych miestach je zdroj potravy, rozšíri k nim pseudopódiá a tak oba zdroje prepojí. Huba aj v zložitejšom labyrinte zvládne nájsť tú  najkratšiu cestu.

                                      

 
Cena za ekonómiu: Vplyv ovulačného cyklu na výšku prepitného u brušných tanečníc: Ekonomický dôkaz ľudskej ruje (estrusu)?
Trojica vedcov z Univerzity v Novom Mexiku, USA, podrobila výskumu veľmi intímne záležitosti – menštruačný cyklus brušných tanečníc a výšku prepitného v jeho jednotlivých fázach. A ajhľa: ak žena používala hormonálnu antikoncepciu, rozdiely boli zanedbateľné. Ale pre tie, ktoré ju nepoužívali boli rozdiely zarážajúce – priemerne 335 USD za päť hodín tanca počas najvnímavejšieho plodného obdobia s najvyššou hladinou estrogénov, 260 USD/5hod. v medziobdobí a 185 USD/5hod. počas menštruácie. A keďže prepitné s úplnou prevahou v tomto prípade poskytujú muži, záver je jasný. V plodnom veku sú v neustálej ruji, schopní vycítiť najvhodnejší okamih na prenos svojich génov do ďalšej generácie.

 

 

Cena za fyziku: Spontánne zamotávanie sa potrasenej šnúry.
Práca dvoch Američanov, ktorú uverejnil známy vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Sciences sa zaoberá všeobecne známym fenoménom – schopnosťou každej šnúrky využiť príležitosť a spontánne vytvoriť poriadnu motanicu. Vedci vážne experimentovali s rôznymi dĺžkami povrázka (provázku), ktorý vhadzovali do škatule a potom ňou potriasli. Tisíce pokusov analyzovali a matematicky spracovali. Výsledkom je model, ktorý kvalitatívne opisuje pozorovanú tvorbu uzlov a slučiek v závislosti od doby potriasania škatuľou a od dĺžky šnúrky.

 

Počítačové zobrazenie matematického modelu, ktorý vznikol na základe tisícov pokusov so spontánnym zauzľovaním sa šnúrky

 

Cena za chémiu bola udelená dvom prácam. Obe skúmajú vplyv Coca-Coly na spermie, no ich výsledky si navzájom protirečia:
Prvá práca: Vplyv Coca-Coly na pohyblivosť spermií je výsledkom amerického tímu a dokazuje, že diétna Cola najúčinnejšie spomaľuje a zabíja spermie, len o niečo menej je účinná klasická Cola. Všetky iné, nové výrobky, ktoré majú v názve „Cola“ pôsobia v porovnaní s klasikou 5 krát slabšie. Samozrejme sa tým nemyslí neblahý účinok na mužskú potenciu pri pití Coly, ale jej využitie ako antikoncepčný prostriedok, použiteľný úplne iným spôsobom hneď po nepredvídanom, príliš intímnom akte. Nie je to metóda posvätená odporúčaním lekárov.
Druhá práca: Antikoncepčný potenciál Coca-Coly a Pepsi-Coly, pochádza z Taiwanu, z Nemocnice pre veteránov v Taipei. Štvorica čínskych vedcov na základe experimentálnych výsledkov vyvracia predchádzajúce tvrdenia o antikoncepčnom účinku Coca-Coly a iných kolových nápojov. Racionálne poukazuje skôr na nebezpečenstvo zápalu a iných komplikácií pri takomto výplachu maternice.

 

 

Cena za literatúru: Ty bastard: skúmanie príbehov o skúsenosti z pohoršujúceho správania sa v rámci organizácií.
Angličan David Sims za zaoberal analýzou „rečí“, ktoré v rámci organizácie vzniknú, ak sú ľudia svedkami pohoršujúceho správania sa. V našich končinách sa mohol pokojne zaoberať aj historkami, ktoré vzniknú, aj keď sa nikto pohoršujúco nespráva.

 
(Pri čítaní abstraktu z ceny za literatúru som pochopila, aký je jazykový rozdiel medzi prírodovedným a spoločenskovedným vzdelaním. Ak som abstrakt aj po treťom prečítaní zle pochopila, vopred sa ospravedlňujem. DG.)  

 

 

Na ceremoniáli sa zúčastnili známi vedci: nositeľ pravej Nobelovky William Lipscomb (vľavo) a Benoît Mandelbrot, tvorca matematickej koncepcie fraktálových štruktúr.  Na počesť víťazov Ig ceny za chémiu si pripili Coca-Colou.
Foto: Kees Moeliker / Annals of Improbable Research.

 

Zdroj: Stránka Improbable Research a abstrakty uvedených prác