Pred vyše dva a pol rokom (21. 2. 2006) Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil v oblasti súhvezdia Pastier (Bootes) záhadnú explóziu. Jej žiara trvala 100 dní a potom ďalších 100 dní postupne zanikala. Jav, s katalógovým označením SCP 06F6, vyvolal rozruch, ktorý však časom nepohasol tak ako jeho príčina. Už tretí rok nastoľuje vzrušujúcu a provokujúcu jednoduchú otázku: Čo to bolo? Astronómovia márne hľadajú odpoveď. Nič podobné doposiaľ nepozorovali. Chýba im akákoľvek stopa, ktorá by viedla k odhaleniu zdroja tohto svetelného javu. Na mieste explózie nie je žiadna pozorovateľná galaxia, vznikajúca, alebo v štádiu supernovy zanikajúca hviezda.
Vedci zo Space Telescope Science Institute v Baltimore, v americkom štáte Maryland preverili všetky hypotézy, odpovedajúce súčasným poznatkom. Bezvýsledne. Tridsaťčlenný medzinárodný autorský tím z prestížnych pracovísk USA, Chile, Japonska, Nemecka a Švédska uverejnil 8. septembra v odbornom časopise The Astrophysical Journal článok s podrobnou analýzou javu SCP 06F6. V úvodnom abstrakte autori uvádzajú, že svetelná krivka (časový priebeh jasnosti objektu) nepotvrdzuje, že by mohlo ísť o gravitačnú mikrošošovku. V nameranom spektre žiarenia sa v oblasti medzi vlnovými dĺžkami 410 a 650 nanometrov nachádza päť širokých absobčných pásov, no ďalej, nad 650 nanometrov, je takmer neporušené kontinuum. Takéto spektrum nezodpovedá žiadnemu typu supernovy, ani žiadnemu objektu v databáze Sloanovej digitálnej mapy oblohy (Sloan Digital Sky Survey – SDSS).
Na každú záhadu hľadá človek viac, či menej pravdepodobné vysvetlenie. Jav SCP06F6 nie je výnimkou. Boris Gänsicke, astronóm z Univerzity of Warwick v anglickom Coventry tvrdí, že záhadné spektrálne čiary môžu patriť molekulárnemu uhlíku a Hubblov teleskop zaznamenal explóziu asi 2 miliardy svetelných rokov vzdialenej uhlíkovej hviezdy – na uhlík bohatý typ hviezdneho obra. V jeho atmosfére prevažuje množstvo uhlíka nad kyslíkom. Oba prvky sa zlučujú na kysličník uhoľnatý, až kým sa kyslík nespotrebuje. V atmosfére však zostáva veľké množstvo voľného uhlíka, ktorý môže vytvárať ďalšie zlúčeniny. Gänsicke analýzou spektra SCP 06F6 dospel k názoru, že zodpovedá žiareniu na supernovu prekvapivo chladného zdroja (5 až 6 tisíc Kelvinov). Môžu ním byť práve opticky husté, uhlíkom obohatené vrchné vrstvy explodujúcej uhlíkovej hviezdy, expandujúce priestorom rýchlosťou 4000 km za sekundu.
Gänsickov tím však k jednej záhade pridal ďalšiu – tentokrát z archívu pozorovaní európskej röntgenovej sondy Newton. V auguste 2006, teda v dobe, keď už úkaz SCP06F6 postupne pohasínal, bolo v tej istej oblasti oblohy zaznamenané pomerne intenzívne röntgenové žiarenie. Oba javy spolu pravdepodobne súvisia, otázkou ostáva ako. Gänsicke ju zodpovedá ďalšou, aj keď menej pravdepodobnou hypotézou – jav SCP06F6 spôsobila čierna diera, ktorá gravitáciou (slapovými silami) roztrhala uhlíkovú hviezdu v jej susedstve. Náhly rozpad a vyvrhnutie väčšieho množstva hmoty poskytuje možné, aj keď nie bezproblémové vysvetlenie oboch javov súčasne.
O výbuchu supernovy hovorí aj Shri Kulkarni, astronóm z Kalifornského technického inštitútu v Pasadene. Jav SCP06F6 považuje za počiatočnú fázu výbuchu supernovy, ktorej sa však už to záverečné veľkolepé, ale zničujúce predstavenie nevydarilo. Kulkarni však zdôrazňuje, že jednoznačnejšiu odpoveď, ktorá možno uprednostní niektorú zo súčasných predstáv, môžu poskytnúť až pozorovania ďalších podobných javov. Na tomto názore sa nepochybne zhodnú autori všetkých súčasných hypotéz.
Zdroj:
The Astrophysical Journal – preprinty odborných článkov: 1, 2
Nature news
Sky And Telescope