Medzinárodná astronomická únia (IAU) bola založená v roku 1919 a predstavuje najväčšiu celosvetovú profesionálnu organizáciu, zgrupujúcu takmer 10 tisíc významných astronómov z celého sveta. Už dlhé desaťročia zodpovedá za názvoslovie planetárnych telies a ich mesiacov. Túto jej právomoc pred dvoma rokmi zaregistrovala aj široká laická verejnosť, keď 24. augusta 2006 účastníci 26. valného zhromaždenia IAU v Prahe, po dlhých a vášnivých diskusiách rozhodli, že v Slnečnej sústave je len 8 planét.
Pluto sa podľa nových kritérií ocitlo medzi takzvanými trpasličími planétami. Ale od 11. júna tohto roku ho budeme označovať pojmom plutoid. Je to výsledok rozhodnutia Výkonného výboru IAU, ktoré v týchto dňoch zasadalo v nórskom Oslo.
Plutoidmi budú všetky Plutu podobné trpasličie planéty za dráhou Neptúnu. Aj keď sa očakáva, že budúcnosť a rozvoj pozorovacích možností túto kategóriu obohatí, doposiaľ sú známe a pomenované len dva plutoidy: Pluto a Eris. Lebo ako jediné doposiaľ spĺňajú stanovené kritériá:
(a) Plutoidy obiehajú okolo Slnka (b) vo vzdialenosti väčšej, než je dráha Neptúnu.
(c) Majú dostatočnú hmotnosť na to, aby vlastná gravitácia prekonala sily v pevnom telese, dosiahla sa tak hydrostatická rovnováha a telesá získali takmer guľový tvar.
(d) Gravitácia plutoidov však nie je dostatočná na vyčistenie okolia ich obežnej dráhy.
Mesiace plutoidov sa medzi plutoidy nezaraďujú, aj keby boli dostatočne hmotné na to, aby ich tvar formovala vlastná gravitácia. A plutoidom nie je ani trpasličia planéta Ceres s rovníkovým priemerom asi 975 km, pretože sa nachádza v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, teda nie je transplutonickým objektom. Podľa súčasných vedeckých poznatkov je jediná svojho druhu, ktorá okrem vzdialenosti spĺňa všetky zvyšné podmienky. Preto sa v súčasnosti ani nepočíta so špeciálnou kategóriou pre trpaslíčie planéty typu Ceres.
Ako sa budú medzi plutoidy zaraďovať novoobjavené objekty? Aj o tom členovia IAU v Oslo rokovali a uzniesli sa na takomto postupe: Plutoidom sa stane každý objekt Slnečnej sústavy, (a) ktorého veľká poloos obežnej dráhy bude väčšia ako u Neptúnu, a (b) ktorého jasnosť bude presahovať stanovenú limitnú hodnotu. Presnejšie: absolútna magnitúda bude menšia ako +1 (vysvetlenie v závere). Pri pomenovaní sa bude brať ohľad na návrh objaviteľského tímu. Keďže pôjde o veľmi vzdialené telesá, ich ďalšie parametre môžu odhaliť až neskoršie pozorovania. Ak sa pri nich časom dokáže, že teleso nemá dostatočnú hmotnosť, ostane mu meno, ale vyčiarkne sa z kategórie plutoidov. O zaradenie do nej sa v súčasnosti uchádzajú telesá s predbežnými menami "Easterbunny" (objavené v roku 2005) a "Santa" (objavené v roku 2004):
| Easterbunny | Santa | |
| absolútna magnitúda | −0.48 | +0.17 |
| priemer | 1 300–1 900 km | asi 1 960×1 518×996 km |
| hustota | 2? | 2.6–3.3 |
| veľká poloos eliptickej dráhy | 45,8 AU | 43.3 AU |
(Čím má teleso vyššiu zdanlivú jasnosť, tým nižšiu hodnotu má jeho absolútna magnitúda)
Trochu zložitá definícia na záver:
Absolútna magnitúda planét, trpaslíčích planét, komét a asteroidov umožňuje porovnávať jasnosť týchto objektov. Ide vlastne o zdanlivú jasnosť(zo Zeme nameranú hodnotu jasnosti telesa opravenú o vplyv atmosféry), ktorú by teleso malo, keby sa nachádzalo vo vzdialenosti 1 AU (AU - astronomical unit - astronomická jednotka – takmer 150 miliónov km) súčasne od Slnka aj Zeme, pričom by uhol Slnko – objekt – Zem bol nulový (takzvaný fázový uhol). Ak sa vám to zdá nelogické, máte pravdu. Nie je to fyzikálne možná situácia, lebo by sa Zem aj s pozorovateľom musela nachádzať v centre Slnka. Je to však definícia vhodná pre výpočty na porovnávanie jasností rôznych objektov. Čím je teleso jasnejšie, tým nižšiu hodnotu má jeho magnitúda. Preto kritériom pre zaradenie objektu medzi plutoidy je magnitúda menšia ako +1.
Zdroj: IAU press news , Wikipedia