Šťastena sa usmiala na postdoktorandku Aliciu Soderberg z Princetonskej Univerzity v New Jersey. Považuje to za „výhru v astronomickej lotérii“, lebo, ako sama pripomína: „Trvá to len niekoľko minút a je ťažké tento signál zachytiť“.
Doposiaľ sa podarilo pozorovať len odlesky pomaly pohasínajúcich supernov. Alicia pomocou röntgenového detektora satelitu Swift sledovala práve takýto pozostatok inej supernovy. Odrazu zachytila v tejto spektrálnej oblasti elektromagnetického žiarenia obrovský záblesk v galaxii NGC 2770, vzdialenej približne 88 miliónov svetelných rokov od Zeme.
Pochopila o čo ide: „Okamžite som aktivovala pozorovania na všetkých teleskopoch ktoré boli pre mňa prístupné" Na mnohých observatóriách po celom svete nasmerovali teleskopy na toto jedno miesto na oblohe a tak sa získali doposiaľ najkompletnejšie údaje o výbuchu supernovy – najenergetickejšom, najžiarivejšom a najdramatickejšom okamihu života veľkej hviezdy. Tá, ktorej explózia sa v januári pozorovala, sa veľkosťou podobala nášmu Slnku, ale bola 10 až 20 krát hustejšia. A aj podstatne mladšia – mala len asi 10 miliónov rokov. Vďaka pozorovaniam astronómov Univerzity v Berkeley, existujú jej snímky v spektre viditeľného svetla tri hodiny pred výbuchom.
Pozorovania však poskytli ešte jeden bonus – potvrdili dávny predpoklad, že explózie supernov sú sprevádzané náhlym vzplanutím aj v röntgenovej oblasti žiarenia.
„Pozorované množstvo energie sa dobre zhoduje s modelom“ hodnotí výsledky Roger Chevalier, astronóm Virginskej Univerzity v Charlottesville.
Získané údaje sú prísľubom, že nové generácie röntgenových teleskopov a plánované vesmírne misie zachytia ďalšie hviezdy v okamihu vzplanutia supernov.
Animácia vzniku Krabej hmloviny po výbuchu supernovy
Odporúčané stránky:
Heslo „supernova“ na Wikipedii (v češtine, ale je identické aj v slovenčine):
On-line astronomické prednášky Alexa Filippenka z Univerzity v Berkeley.
Pramen: Nature