Endokrinné disruptory (Endocrine disruptive chemicals, EDCs) boli definované v r. 1996 v USA agentúrou pre ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agency - EPA) ako exogénne chemikálie, ktoré zasahujú do normálnej funkcie endokrinného systému tak, že vstupujú do hormonálnej regulácie namiesto vlastných hormónov organizmu a narušujú tak hormonálnu rovnováhu.

 

Podľa francúzskej agentúry pre potraviny a životné prostredie bolo dosiaľ identifikovaných skoro tisíc takýchto látok, ale počet podozrivých je desaťnásobný. Patria sem bisfenol A (BPA) a jeho substituenty, parabény, ftaláty (zvlášť dietylhexylftalát - DEPH) a pesticídy, lítium, polychlorované bifenyly, per- a polyfluoroalkyly, polybromodifenylétery (PBDE) a ďalšie. Vyskytujú sa už takmer všade v životnom prostredí.

Osobitný význam ako ich nosiče majú mikroplasty a nanoplasty, mikrometrové a ešte menšie častice, ktoré vznikajú fragmentáciou plastového odpadu. Prenikajú a škodia skutočne všade. Narušujú črevnú flóru, funkciu pľúc, hromadia sa v mozgu, pravdepodobne zvyšujú aj riziko aterosklerózy. Prenikajú cez placentu a ohrozujú aj ešte nenarodené deti. Svetová produkcia plastov sa počíta v stovkách miliónov ton, z čoho nie je recyklovaná ani desatina. Zvyšok sa hromadí a rozpadá, väčšinou mimo akejkoľvek kontroly. Mimochodom, asi tretinu tvoria obaly.

 

Hlavným zdrojom kontaminácie pre človeka (odhadom 80 - 90%) sú potraviny, do ktorých sa endokrinné disruptory dostávajú pri ich výrobe aj v procese uchovávania a konzervácie. Píše sa najmä o pesticídoch, ale problémom môžu byť aj ťažké kovy, napríklad akumulované v rybacom tuku. Je vhodné pripomenúť, že voda z vodovodu je vďaka monitorovaniu jej kvality spravidla najčistejšia a plastové fľaše, módny doplnok zdravo žijúcich a športovcov sú zdrojom kontaminácie nielen priamo endokrinnými disruptormi, ale aj mikroplastami, aj keď (oficiálne) v koncentráciach, ktoré nepresahujú normy. Rizikové sú aj plastové obaly potravín, zvlášť pri ohrievaní v mikrovlnných rúrach. V menšine sú zdrojom kontaminácie kozmetika, odevy a zvlášť obuv. Záťaže z jednotlivých zdrojov sa kumulujú, takže ťažko odhadovať, koľko kto toho vo svojom tele už nazbieral.

 

Osobitne ohrozené sú deti. Nebezpečné pre malé deti sú aj hračky, ktoré často oblizujú, pre dospievajúce slečny môžu byť hrozbou kozmetické prípravky. Ani tie ešte nenarodené deti nie sú v bezpečí: placenta nie je tak bezpečnou bariérou, za akú sa zvykla pokladať. V amniovej tekutine sa už zistilo 35 látok, toxických pre plod a tretina z nich aj v nebezpečných koncentráciach. Endokrinné disruptory, ktoré prenikajú cez placentu do plodu, spôsobujú nielen endokrinné poruchy a malformácie, ale aj neskoršie poruchy psychomotorického vývoja detí.

Do zoznamu chorôb, ktoré endokrinné disruptory spôsobujú, alebo prispievajú k ich vzniku, patria zhubné nádory (napríklad karcinóm prsníka a karcinóm prostaty), neplodnosť, obezita (aj u detí) a cukrovka. V USA sa im pripisuje oneskoreniu rozvoja kognitívnych schopností u detí (aj keď je možné pochybovať o tom, v akej miere sa na tomto trende podieľajú aj iné vplyvy, napríklad nadužívanie sociálnych sietí).

 

Napriek pokrokom, ktoré boli dosiahnuté v technológiach pre detekciu a odstraňovanie škodlivín, vrátane endokrinných disruptorov, hygienické a regulačné opatrenia, ktoré štáty zavádzajú, prichádzajú zjavne príliš neskoro a kontrola ich dodržovania je problematická. Ani keby sa všetky možné endokrinné disruptory prestali vyrábať (a napr. u pesticídov to ani nie je možné), nezmiznú hneď. Ich priemerný polčas eliminácie je asi 10 rokov, takže ich nezanedbateľné množstvo ostane v prostredí ďalšie desiatky rokov.

Je tu ale určitá možnosť zobrať starostlivosť o zdravie svoje a svojich detí do vlastných rúk. Všetkým rizikám a vplyvom znečisteného životného prostredia sa nedá vyhnúť, ale niečo sa dá urobiť hneď:

- vyhýbať sa potravinám a nápojom v plastových obaloch a tiež pečeným v teflónom potiahnutých nádobách bez tuku a pri vysokých teplotách (ostatné riziká hromadne a priemyselne vyrábaných tepelne spracovaných pokrmov si zasluhujú osobitný článok).

- obmedziť používanie moderných čistiacich prostriedkov, náhradou môže byť napríklad ocot alebo sóda.

- hračky pre deti vyberať aj s ohľadom na ich pôvod - často pochádzajú z krajín, kde sa príliš nedbá na ich zdravotnú nezávadnosť, prípadne certifikát o nezávadnosti može byť falošný.

 

Je jasné, že bez chemikálii sa nedá zaobísť zo dňa na deň. Bez plastov aj s endokrinnými disruptormi, ktoré sú v nich nevyhnutne použité, by hrozili hospodárske ťažkosti, nedostatok potravín, výrazný pokles životnej úrovne v bohatých krajinách a hlad v tých chudobných. Dá sa argumentovať skutočnosťou, že napriek všetkému, priemerný vek a očakávané dožitie sa celosvetovo zvyšuje. Sú však signály, že bez účinných opatrení to tak nemusí zostať navždy a naše deti a vnúčatá asi budú ohrozené ešte viac.

Zdá sa, že väčšina ľudí o tomto probléme ani nevie. A z tých, ktorí o ňom vedia, zrejme len malá časť chápe jeho závažnosť a dopady v budúcnosti. Nakoniec, ľudstvo si ho vyrába už dlhé desaťročia, ale vedci rozpoznali jeho rozsah a dopady len v posledných rokoch. Rýchle riešenia neexistujú a aj tie postupné sa zavádzajú príliš málo a príliš pomaly.

Dospelí, najmä tí starší, už s toxínmi, ktoré sa naakumulovali v ich organizme, nezmôžu nič. Môžu si vlastne povedať, že na zmeny v spotrebiteľských zvykoch je už aj tak neskoro – tak načo si komplikovať život? Ako sa hovorí, keď už musíme do pekla, tak aspoň na parádnom koni. Ochrana detí však zmysel určite má a aj to málo, čo môže urobiť každý sám, má pre ne význam.

 

Zdroje

Serge Cannasse: Are Endocrine Disruptors Really a Threat to Health? Medscape, December 05, 2024

Anne-Gaëlle Moulun: Health Impacts of Micro- and Nanoplastics. Medscape, December 13, 2024

S. Irem Kaya, et al.: Trends in sensitive electrochemical sensors for endocrine disruptive compounds, Trends in Environmental Analytical Chemistry, Volume 28, December 2020

 

Video: Vyhyneme? Aneb jak dlouho ještě budou lidé plodit děti?