Hneď úvodom upozornenie: ak ste veriaci, že pandémia COVID-19 neprebehla, alebo že vakcinácia bola len komplotom (farmafiriem, vlád, slobodomurárov, lobbistov alebo iných tajomných spolčení), nečítajte ďalej. Účelom tohto článku nie je zmeniť niekoho vieru a presvedčenie.
WHO European Respiratory Surveillance Network uverejnila v augustovom čísle v The Lancet Respiratory Medicine štatistickú analýzu, koľko životov bolo pravdepodobne zachránených zavedením vakcín proti vírusu SARS-CoV-2 v Európe. Podľa údajov z 34 spomedzi 54 krajín, oblastí a území v Európskom regióne WHO výskumníci odhadli, že očkovanie priamo zachránilo v období od decembra 2020 do marca 2023 najmenej 1,5 milióna životov. Podľa odhadu autorov väčšina (60 %; 936 349 z 1 560 661) z celkového počtu životov zachránených očkovaním bola zachránená počas rozšírenia varianty Omicron.
Počet zachránených životov je pritom pravdepodobne ešte podcenený, a to z niekoľkých dôvodov. Štúdia neberie do úvahy dodatočný „stádový” účinok očkovania proti COVID-19: očkovanie znižuje počet obyvateľov, prenášajúcich infekciu a tým aj tých, ktorí sú ohrození, a to aj v nezaočkovanej populácii. A ďalej, odhad odvrátených úmrtí je založený na hláseniach úmrtnosti na COVID-19 v jednotlivých krajinách, z ktorých niektoré zrejme podcenili skutočné dopady epidémie COVID-19. Nedostatočné vykazovanie bolo pravdepodobnejšie vo východnej Európe (a to môže po štatistickom spracovaní spôsobiť podcenenie vplyvu očkovania proti COVID-19 v tomto regióne).
V súčasnosti prevažná väčšina obyvateľov už bola vystavená vírusu a prípadne má dodatočnú imunitu, navodenú vakcínou, takže celkové riziko ochorenia je znížené. To sa odráža v postupnom zmenšovaní globálneho financovania programov imunizácie proti COVID-19 a ich rozsahu, aj keď sú stále priebežne vyvíjané nové vakcíny, účinné proti novo sa objavujúcim variantám vírusu SARS-CoV-2 vo svete. Výskyt ochorení na COVID-19 vo svete je teraz nízky a globálne stagnuje (len v Európe a Amerike v lete 2024 ľahko stúpa). Staršie vekové skupiny však stále ostávajú vystavené vyššiemu riziku závažných následkov ochorenia v porovnaní s bežnou populáciou.
Autori vo svojej štúdii preukázali dôležitosť posilňujúcich dávok pri znižovaní výskytu závažných následkov COVID-19, najmä u starších ľudí, takže v súvislosti so slabnúcou imunitou a príchodom nových variánt kmeňov je dôležité naďalej sústrediť úsilie o ochranu očkovaním proti COVID-19 tých skupín obyvateľstva, ktoré sú najviac ohrozené ťažkým priebehom ochorenia a smrťou. V týchto prioritných skupinách sa odporúča v ročnom alebo dvojročnom intervale podanie posilňovacej dávky vakcíny.
Zistenia štúdie sú dôležité aj pre budúcnosť. Hoci Európa celkovo vykazuje významnú redukciu úmrtnosti na COVID-19 účinkom vakcinácie, úroveň vakcinácie sa v rámci regiónu výrazne líši (koreluje s výškou hrubého národného dôchodku na obyvateľa, pričom krajiny s najnižším majú najnižšie pokrytie vakcínou a následne menšie zníženie úmrtnosti, dosiahnuté vďaka očkovaniu).
##seznam_reklama##
Ukázali sa rozdiely v dostupnosti vakcín medzi krajinami, pričom menšie európske krajiny často čelili dodatočným ťažkostiam v oblasti obstarávania aj v infraštruktúre, čo mohlo znížiť vplyv očkovania najmä počas vlny varianty Delta. Autori zdôrazňujú, že účinnosť vakcinácie je najlepšia, keď vakcíny sú široko a spravodlivo dostupné, a dostupné aj najviac ohrozeným. Zachránené životy v európskom regióne WHO sú príkladom, že vakcíny mali potenciál zmeniť priebeh pandémie COVID-19 na celom svete.
Podľa:
https://www.thelancet.com/journals/lanres/article/PIIS2213-2600(24)00179-6/fulltext
https://www.thelancet.com/journals/lanres/article/PIIS2213-2600(24)00214-5/fulltext
(nutná registrácia)