Omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny sú pre ľudský organizmus nielen zásobou energie, ale aj súčasťou bunkových membrán a biologicky aktívnych látok, nevyhnutných pre viaceré biologické funkcie organizmu, ako sú svalové kontrakcie, funkcia nervového systému, regulácia zápalu a zrážanlivosti krvi. Považujú sa pritom za esenciálne látky, pretože nie všetky si ľudský organizmus dokáže vyrobiť. Musí ich prijímať v potrave. Ich výdatným zdrojom sú morské ryby, ale alfa-linolenovú kyselinu obsahujú aj rastlinné oleje a semená (zo slnečnice, sóje...) a z nej sa v organizme môže syntetizovať určité množstvo iných omega-3 mastných kyselín.
Nedostatok omega-3 mastných kyselín je spojovaný s množstvom ochorení. Najväčšiu pozornosť bola venovaná srdcovocievnym ochoreniam, ale časom sa popísal priaznivý účinok ich podávania na všetky možné choroby - menujme cukrovku 2. typu, Alzheimerovu chorobu, depresiu, nervové poruchy, nádory. Ani to, že výsledky niektorých štúdii nedokázali presvedčivý priaznivý účinok ich zvýšeného príjmu v potrave alebo liečivách, nemalo vplyv na ich odporúčania v prevencii najrôznejších chorôb, od infarktu a mozgovej porážky až po komplikované tehotenstvo. Police v lekárňach sa prehýbajú pod váhou dietnych doplnkov, olejov a kapsúl, odsahujúcich omega-3 mastné kyseliny, väčšinou nie práve najlacnejších.
Všetko sa začalo pozorovaním, že v populáciach ľudí, ktorých strava obsahuje veľa rybieho oleja, je významne menší výskyt koronárnych príhod - po ľudsky povedané, srdcových infarktov. Hoci išlo len o koreláciu bez dokázanej príčinnej súvislosti, pozorovanie malo určitú oporu v známych fyziologických mechanizmoch a tak sa rozbehla éra omega-3 mastných kyselín. Štúdii, potvrdzujúcich túto koreláciu pribúdalo po stovkách. Vyskytovali sa síce aj nejaké s negatívnymi výsledkami, tým však nebola venovaná všeobecná pozornosť.
V určitom smere prielomom sú preto publikácie viacerých štúdii, ktoré ukázali zvýšený výskyt fibrilácie srdcových predsiení u pacientov, liečených vysokými aj nízkymi dávkami omega-3 mastných kyselín. Išlo aj o pomerne kvalitné randomizované štúdie s vysokou výpovednou hodnotou. Napríklad OMENI trial v skupine starých pacientov nepreukázal nijaký pozitívny alebo negatívny efekt na výskyt srdcového infarktu, mozgovej porážky, úmrtia a pod. Ale dodatočná analýza ukázala podstatne zvýšený (až o 90%) výskyt predsieňovej fibrilácie, čo je prognosticky závažná porucha srdcového rytmu, spojená s rizikom úmrtia do niekoľkých rokov. Iné štúdie mali neutrálne, alebo menej presvedčivé výsledky, metaanalýza relevantných publikácii však ukázala 25% zvýšenie výskytu predsieňovej fibrilácie. Čo sa týka primárneho cieľa - prínosu v prevencii srdcovocievnych ochorení, ten bol - mierne povedané - neistý.
Čo s tým? Vyslovene nepriaznivý vplyv konzumácie prípravkov omega-3 mastných kyselín na výskyt infarktov, mozgovej porážky, úmrtia a ďalších závažných zdravotných komplikácii nebol zistený. Preparáty s obsahom omega-3 mastných kyselín teda vo všeobecnosti nie sú škodlivé, aj keď niektorí odborníci odporúčajú, aby boli pacienti, resp. ohrozené osoby pri užívaní omega-3 mastných kyselín varovaní pred zvýšeným rizikom vzniku fibrilácie predsiení. Pozornosť si však zasluhujú výsledky metaanalýz, na ktoré poukázal neurológ Hans-Christoph Diener na základe informácii o účinkoch prípravkov s obsahom omega-3 mastných kyselín v prevencii Alzheimerovej choroby. Metaanalýza hodnotných, placebom kontrolovaných štúdii, zahrňujúca 50 000 pacientov, neukázala nijaký priaznivý účinok. Podobné rozčarovanie priniesla aj metaanalýza placebom kontrolovaných štúdii, týkajúcich sa srdcovocievnych ochorení, zahrňujúca 162 000 pacientov: priaznivé účinky sú štatisticky nevýznamné, ináč povedané, veľmi, veľmi sporné: na to, aby bolo so štatistickou pravdepodobnosťou odvrátené jedno úmrtie, liečbu by muselo absolvovať 334 ľudí.
Odvolávam sa na klinické štúdie, takže veľmi stručná poznámka o ich výpovednej hodnote: výsledky observačných (pozorovacích) štúdii určitých skupín osôb môžu byť skreslené rôznymi vonkajšími vplyvmi (príklad: výskyt úpalu u Eskymákov, zisťovaný z nejakých kanadských štatístík by bol určite nízky, ale to sotva súvisí s ich odolnosťou voči prehriatiu).
Spoľahlivejšie sú kontrolované štúdie, kde sú sledované osoby vopred zaraďované do štúdie tak, aby sa náhodné či vonkajšie vplyvy na výsledky čo najviac obmedzili a výsledky sú porovnávané s kontrolnou skupinou (ešte raz Eskymáci: keby sme ich presťahovali povedzme do Mexika a porovnali výskyt úpalu s Mexičanmi, údaje o ich odolnosti voči úpalu by mali väčšiu výpovednú hodnotu). No a metaanalýzy sú súhrnom výsledkov viacerých štúdii (čo síce nesie určité štatistické záludnosti), takže sú spravidla najspoľahlivejšie. Je teda dôvod viac veriť výsledkom nových kontrolovaných štúdii a ich metaanalýz, ako tých starých observačných. Tým skôr, ak sú o kvalite niektorých štúdii, konkrétne v odbore kardiológie, oprávnené pochybnosti (podrobnejšie článok na Oslovi "Pokrivené základy kardiologickej vedy". Nakoniec aj to, že prípravky s obsahom omega-3 mastných kyselín nie sú kategorizované ako lieky, určitým spôsobom potvrdzuje pochybnosti odborníkov o ich účinnosti.
Biznis s omega-3 mastnými kyselinami je však obrovský - vo svetovom meradle obnáša asi 41 miliárd dolárov za rok 2019. Tak, ako sa hovorí, že niektoré firmy sú príliš veľké, aby ich štát mohol nechať padnúť, biznis s omega-3 mastnými kyselinami je na tom zrejme podobne. Asi to podstatne nezmení ani skutočnosť, že môžu byť pre niektorých pacientov s ischemickou chorobou srdca rizikové. Niektorí ľudia proste kupujú a konzumujú potravinové doplnky, ktoré sú pre nich úplne zbytočné a niekedy aj škodlivé a na tom nič nezmenia nijaké upozornenia. Tieto sú nakoniec aj tak prehlušované záplavou reklám (no a nekúp to, keď je to ešte aj v zľave).
Zdroje informácii:
https://www.medscape.com/viewarticle/995290
https://www.medscape.com/viewarticle/971255
https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-food-111317-095850