Nejedná sa o celkom nový princíp. Redukcia telesnej hmotnosti metódou časovo obmedzeného príjmu potravy (Time-restricted feeding regime - TRF) sa objavuje v odborných publikáciach už niekoľko rokov. Vlastne aj dávno rozšírené odporúčanie nejesť večer a v noci je len určitou modifikáciou časovo obmedzeného príjmu potravy. Je však málo solídnych štúdii, ktoré by potvrdzovali účinnosť takejto metódy. Pokrokom je teda aj pomerne malá porovnávacia randomizovaná štúdia v Cell Metabolism s 58 obéznymi účastníkmi s BMI (body mass index) nad 37 a hmotnosťou nad 100 kg.

Pre belošskú európsku populáciu je podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná indexom telesnej hmotnosti (body-mass index, BMI) vyšším ako 30. Pre ázijskú a pacifickú populáciu je obezita definovaná BMI vyšším ako 25, niekedy ako 27. Hodnota BMI v rozmedzí 25 – 30 u belošskej európskej populácie je označovaná ako nadváha.

V aktívnom ramene štúdie bol po 8 týždňoch dosiahnutý pokles hmotnosti priemerne 3,2%, v kontrolnom 0,1%. Výsledky sú signifikantné, hoci je to pomerne málo oproti zázračným dietam, ktoré sľubujú rovnaký výsledok za jeden až dva týždne. Pri časovo obmedzenom príjme potravy je vymedzený časový interval počas dňa, v ktorom sa smie jesť hocičo v akomkoľvek množstve a počas ostatnej doby len piť vodu, prípadne vo forme kávy a čaju. Problémom by mohol byť práve čas, kedy jedenie povolené. V tejto štúdii boli dve podskupiny, ktoré smeli jesť buď štyri alebo šesť hodín denne (vyhradené boli popoludňajšie hodiny). Vo výsledku však nebol žiadny rozdiel, obe podskupiny znížili energetický príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu o 550 kcal denne, akurát v skupine s povoleným jedením na 4 hodiny bol väčší počet "odpadlíkov", ktorí pokus nedokončili.

Samozrejme, boli by potrebné ďalšie štúdie s dlhším trvaním. Tiež je tu problém dlhodobého dodržiavania takto výrazne obmedzeného času pre jedenie. Ale predchádzajúce observačné štúdie ukázali priaznivý efekt aj v prípade dlhšieho, až 10 - hodinového časového intervalu pre príjem potravy, hoci nie tak výrazný. Ale k postupnej úprave hmotnosti v horizonte mesiacov stačil a ukázalo sa aj zlepšenie metabolických parametrov sledovaných osôb, znamenajúce zníženie rizika srdcovocievnych chorôb a cukrovky. Iné štúdie experimentovali s inými spôsobmi obmedzenia príjmu potravy, napríklad so striedavým celodenným hladovaním alebo v kombinácii s obmedzujúcimi dietami. To však už vyžaduje väčšiu sebadisciplínu, odriekanie a prípadne aj počítanie kalórii.

Výhodou samotného časovo obmedzeného príjmu potravy je práve jednoduchosť. Žiadne počítanie energetického obsahu stravy, žiadne špeciálne diety. Zjavne je možné jeden deň obmedziť jedenie na 6 hodín, v iný napríklad na 10 hodín a v takomto režime žiť dlhodobo. Pretože každý spôsob redukcie nadváhy dáva výsledky len pri dlhodobej zmene stravovacieho režimu a životného štýlu, je dôležitá aj jeho dlhodobá udržateľnosť - a tá sa zdá v prípade metód časovo obmedzeného príjmu potravy pomerne prijateľná.

Literatura

F. Perry Wilson, MD, MSCE.: Intermittent Fasting--What's the Key to Success? Medscape - Dec 05, 2019.

Marlene Busko.: Time-Restricted Feeding a 'Viable Option' to Lose Weight.  Medscape - Jul 24, 2020.

Michael J.Wilkinson, et al.: Ten-Hour Time-Restricted Eating Reduces Weight, Blood Pressure, and Atherogenic Lipids in Patients with Metabolic Syndrome. Cell Metabolism, Volume 31, Issue 1, 7 January 2020.
Sofia Cienfuegos, et al.: Effects of 4- and 6-h Time-Restricted Feeding on Weight and Cardiometabolic Health: A Randomized Controlled Trial in Adults with Obesity. Cell Metabolism, July 2020