Hydroxychlorochin bol vyvinutý z antimalarika chlorochinu, zavedeného americkou armádou ešte v roku 1943 namiesto toxického atebrínu pre vojakov, slúžiacich v južnom Pacifiku. Po dlhých rokoch používania je voči nemu už mnoho kmeňov plazmódia malárie rezistentných a v niektorých zamorených oblastiach je v tejto indikácii skoro nepoužiteľný. Preto musí byť ostupne nahradzovaný modernejšími (a drahšími, prípadne toxickejšími) antimalarikami.
Novým poľom pôsobnosti sa ukázala reumatológia. Dokázala sa jeho účinnosť ako imunomodulačného lieku pri reumatoidnej artritíde (bol zaradený do skupiny DMARD - liekov, modifikujúcich priebeh choroby) aj v liečbe lupus erythematosus. Má však viacero nežiadúcich účinkov, hlavne pri liečbe vyššími dávkami, a patrí medzi ne aj znižovanie glykémie - koncentrácie glukózy v krvi, k čomu dochádza preto, lebo blokuje enzýmy, podieľajúce sa na odbúravaní inzulínu.
Práve tento pôvodne nežiadúci účinok môže čakať liečebné využitie. Po tom, čo sa overila jeho použiteľnosť v novej indikácii, porovnali jeho účinok vedci z GD Diabetes Institute v Kalkate s moderným antidiabetikom, canagliflozinom. To je liek z relatívne novej skupiny SGLT2 (sodíkovo-glukózový kotransportér typu 2). Ako bolo pripomenuté, pre chudobných pacientov (nielen Indov) je podstatná cena - ako väčšina nových liekov, canagliflozin je drahý. Zistenie, že obvyklá dávka hydroxychlorochinu pre dlhodobú liečbu reumatoidnej artritídy (400 mg denne) vykazuje v liečbe cukrovky 2. typu u pacientov, ktorí nie sú dostatočne kompenzovaní liečbou metformínom a vildagliptinom podobné výsledky, ako liečba canagliflozidom, je preto dobrou správou pre tých, ktorí si drahé lieky nemôžu dovoliť. V porovnávaných skupinách pacientov sa ukázal po polročnom sledovaní prakticky rovnaký pokles koncentrácie glukózy v krvi nalačno aj po jedle a tiež hladiny glykovaného hemoglobínu (HbA1c), indikujúceho dlhodobú úroveň množstva glukózy v krvi.
V ďalších sledovaných parametroch bol dokonca hydroxychlorochin lepší: u pacientov sa zistil pokles indexu telesnej hodnoty (BMI), menej hypoglykémii a pokles hladiny CRP (C-reaktívny proteín, marker zápalu a rizikovosti pacientov s ischemickou chorobou srdca). To je dosť potupná porážka pre liek zo skupiny SGLT2, ktorá ašpiruje na liečbu, znižujúcu riziko neskorých kardiovaskulárnych komplikácii cukrovky, od desaťkrát lacnejšieho generika. Na druhej strane, hydroxychlorochin má množstvo nežiadúcich účinkov, a to aj závažných, ktoré sú však pri dávke pod 400 mg denne uvádzané ako zriedkavé. (Patria medzi ne aj zažívacie ťažkosti, ktorým neprajníci zaiste radi pripíšu u cukrovkárov 2. typu vítané zníženie indexu telesnej hmotnosti).
Samozrejme, nie je ešte dokonané. Prezentovaná štúdia zahrňuje pomerne malý počet pacientov a len polročné sledovanie, takže cesta k schváleniu novej indikácie aj napriek veľmi sľubným výsledkom nebude krátka. Nebude však potrebné časovo náročné testovanie bezpečnosti a nežiadúcich účinkov, ktoré sú u desiatky rokov používaného lieku dobre známe.
Dobrou správou je aj skutočnosť, že sa stále nájdu vedci a inštitúcie, ktoré sa venujú výskumu generík, ktorý v porovnaní s novými liekmi nie je spojený s perspektívou finančného profitu.