Tu je výber tých najzaujímavejších z NEJM Journal Watch (tie, ktoré sú spomenuté v predchádzajúcom výbere z Medscape tu už nespomíname).
Kto vstúpi do slovenskej lekárne (a inde to asi nebude ináč), naskytne sa mu pohľad na výstavu všemožných prípravkov na prevenciu všetkých možných neduhov, najmä však srdcovocievnych ochorení, bezmála zaručujúcich nesmrteľnosť. Tento biznis prekvitá napriek tomu, že od nezávislých vedcov dostáva jednu ranu za druhou. Už dávnejšie bola spochybnená prospešnosť pojedania všetkých možných vitamínov a stopových prvkov, v minulom článku bol spomenutý neslávny koniec primárnej prevencie srdcovocievnych ochorení acetylsalicylovou kyselinou a teraz veľké štúdie a metaanalýzy popreli význam pojedania prípravkov s omega-3 mastnými kyselinami alebo rybacím olejom. Upozorňujem, že ide o aplikáciu všetkých týchto liečiv v primárnej prevencii, teda u zdravých ľudí a nie u pacientov, ktorí majú príznaky určitého ochorenia – tam je situácia iná a určitý prospech pre pacienta bol potvrdený.
Vôbec, boriči lekárskych mýtov sa v minulom roku snažili (hoci body si pripisovali aj v tie predchádzajúce). Tak napríklad už dlhé roky bojujú jednotky intenzívnej starostlivosti a výrobcovia najrôznejších výživových preparátov o dosiahnutie vysokého príjmu energie u kriticky chorých pacientov, ktorí nie sú schopní prijímať potravu bežným spôsobom. Vychádzajú z poznatku, že takíto pacienti majú vysokú spotrebu energie a dochádza k odbúravaniu vlastných tkanív organizmu, aby bola pokrytá. Logickou úvahou je, že k pojedaniu vlastného tela sa organizmus pacientov neuchýli, ak bude mať zabezpečený dostatočný prísun živín. Lenže to sa ľahšie povie, ako urobí - roztoky, podávané do žíl nemôžu byť nadmerne koncentrované a podávanie špeciálnych nutričných prípravkov priamo do žalúdka tiež nie je bez obmedzení. A po všetkom tom dlhoročnom snažení prídu veľké štúdie, ktoré dokážu, že pacienti s nie priam stopercentne vykrytými nutričnými potrebami v priemere dopadajú rovnako, ako tí s plne vykrytými...
Prehľad však nie je len o nesprávnych predpokladoch vedcov, ktoré museli byť uvedené na pravú mieru. Technický pokrok priniesol nádejnú liečbu pre pacientov s funkčnou nedomykavosťou mitrálnej chlopne srdca. Nedostatočné uzatváranie mitrálnej (dvojcípej) chlopne medzi ľavou srdcovou komorou a predsieňou, súvisiace s rôznymi ochoreniami srdca, vedie v konečnom dôsledku k zlyhaniu srdca a úmrtiu pacienta. Pokusy operačne opraviť poškodenú chlopňu neviedli k žiadúcim výsledkom. Prvé štúdie však ukázali dobré výsledky zariadenia MitraClip, akejsi sponky, ktorou sa prostredníctvom žilami zavedeného katétra zopne stred chybnej chlopne. Vzniknú tak vlastne dve menšie chlopne, ktoré sa ale lepšie zatvárajú a nežiadúce spätné prúdenie krvi z ľavej komory do ľavej predsiene sa obmedzí.
Možno si pri nasledujúcom odstavci poviete, že toto tu už bolo - ale možno, že teraz sa už naozaj testuje účinnejší liek proti chrípke. Jediná dávka polymerázového inhibítora baloxaviru dokáže podstatne zmierniť priebeh ochorenia bez znateľných nežiadúcich účinkov, ak je podaná v deň vzniku príznakov. Nanešťastie, pomerne často dochádza k mutácii vírusu, spojenej s rezistenciou. Prípravok je v 3. fáze klinického testovania, takže pre budúcu chrípkovú sezónu najskôr ešte nebude k dispozícii. Ako to býva zvykom, ani o cene si asi netreba robiť ilúzie (a poisťovne ho najskôr nebudú tak skoro uhrádzať).
Potvrdilo sa, čo sa už nejaký čas predpokladalo: u niektorých pacientov s bakteriálnou endokarditídou je možné po 10 dňoch prejsť na podávanie antibiotík ústami, v tabletkách. To je podstatná úľava oproti doteraz bez výnimky zavedenému najmenej 4 - 6 týždňovému podávaniu antibiotík do žily, spojenému s nekonečným pobytom v nemocnici. Ale nakoľko je bakteriálna endokarditída potenciálne smrteľné ochorenie, iní nabádajú k opatrnosti. Na druhej strane, v súčasnosti je táto pôvodne zriedkavo diagnostikovaná a často smrteľná choroba liečená mnohonásobne častejšie (súvisí to so vzrastom počtu pacientov s umelými chlopňami aj zachytenými prípadmi endokarditídy u narkomanov a iných problémových skupín pacientov), čo značne zaťažuje systém zdravotnej starostlivosti - a každá pomoc je vítaná.
Keď sme už pri kardiológii - výskumníci si spomenuli aj na starú dobrú "horúcu injekciu" magnézium sulfátu (nezamieňať s inou injekciou, po ktorej rýchlom podaní sa objavuje pocit tepla - glukonátom kalcia, ktoré sa kedysi podávalo pri infekčných zápaloch). Je to nesmierne lacný liek, "voľná molekula", na ktorom už nikto nezarobí a nikto nefinancuje jeho bližšie skúmanie. Predsa sa však nájdu nezávislí vedci, ktorí aj takéto komerčne nezaujímavé lieky opätovne skúmajú a prichádzajú k zaujímavým výsledkom. Tak sa zistilo, že podanie 4,5 gramu magnézium sulfátu okrem obvyklej dávky antiarytmika zvyšuje pravdepodobnosť, že sa upraví najbežnejšia porucha srdcového rytmu - fibrilácia predsiení, alebo sa aspoň spomalí nadmerne rýchla činnosť srdca. (Mimochodom, to nie je nič prekvapujúce- poruchy srdcového rytmu často súvisia s nízkou koncentráciou niektorých minerálov v krvi - okrem magnézia aj kalia - draslíka).
Pľúcna embólia bola oddávna doménou patológov a postrachom klinikov: Práve tak, ako je ľahké nájsť krvnú zrazeninu v pľúcnej tepne pri pitve, je nesmierne ťažké zistiť hroziacu smrteľnú pľúcnu embóliu u žijúceho pacienta. (Pre vysvetlenie, pľúcna embólia je náhle upchatie pľúcnej tepny krvnou zrazeninou, ktorá vznikla niekde vo veľkej žile, najčastejšie v dolnej končatine a prúdom krvi bola zanesená do pľúc) Odkedy sa (asi pred 20 rokmi) stali CT angiografia pľúc a duplexná sonografia žíl dolných končatín bežnými vyšetreniami, pacienti s hroziacou alebo vzniknutou pľúcnou embóliou sú už spravidla správne diagnostikovaní a liečení. Lenže liečba, spočívajúca v znížení zrážanlivosti krvi (antikoagulácia) tiež nie je bez rizika komplikácii a trvá dlho. Ďalej, nie je zriedkavosť, že drobné (subsegmentálne) embólie sa diagnostikujú omylom a pacient dostáva náročnú liečbu zbytočne. Na základe nových, veľkých štúdii sa začína presadzovať názor, že u niektorých pacientov s malými subsegmentálnymi embóliami bez prítomnosti ďalších zrazenín v žilách a na základe ich celkového stavu, ktorý nenasvedčuje riziku ďalšej embolizácie, by sa nemusela náročná antikoagulačná liečba vôbec začínať. Vzhľadom na to, že ide o časté a závažné ochorenie, je to dosť závažná zmena názoru, ktorá sa dostáva aj do smerníc odborných lekárskych spoločností.
Znepokojujúcim pacientom pre rodičov a lekárov urgentného príjmu je dieťa, zvracajúce po úraze hlavy (toto zvracanie je možným príznakom poškodenia mozgu – teoreticky od ľahkého otrasu mozgu až po smrteľné krvácanie). Často nasleduje séria vyšetrení, ktoré sa väčšinou ukážu ako zbytočné. Ako ukázala veľká austrálska štúdia, pokiaľ sa nejedná o úmyselné poranenie hlavy, je len 0,2% pravdepodobnosť, že u dieťaťa, ktoré okrem zvracania nemá nijaké iné príznaky, došlo k vnútrolebečnému poraneniu (a nenašlo sa nijaké takéto dieťa vo vekovej skupine do 2 rokov). Ak sa neobjavia iné varovné príznaky, takéto deti stačí len sledovať, kým nie sú schopné prijímať stravu ústami a netreba ich zaťažovať ďalšími vyšetreniami.
A na záver: všeličo môže byť nakoniec ináč a ešte ináč, ako si v súčasnosti myslíme. Napriek tomu, že vznikli značné pochybnosti o všeobecne prospešnom účinku probiotík, ich určitá kombinácia zjavne pomáha pri liečbe mánie (je doložený pokles počtu hospitalizácii pre akútnu mániu). Mechanizmus tohto účinku zrejme spočíva v modulácii zápalovej odpovede a funkcie nervového systému signálnymi látkami, ktoré produkujú určité mikroorganizmy v čreve. Probiotiká teda určite nie sú všeliekom, ale v niektorých situáciach pomáhajú. Kiež by sme vedeli, ako to všetko vlastne funguje...
K prvotným zdrojom sa dá preklikať z adresy: https://www.jwatch.org/?page=12