Ošetrovanie pacienta s horúčkou Ebola. Kredit Sylvain Cherkaoui/Cosmos.

Len pre zopakovanie: Horúčka Ebola je vírusové ochorenie zo skupiny hemoragických horúčok, spôsobené rovnomenným filovírusom, vyskytujúcim sa v strednej Afrike, ktorý je schopný infikovať človeka a niektoré primáty. Prenáša sa kontaktom  slizníc a porušenej kože s telesnými tekutinami a výlučkami chorého. Spôsobuje zlyhanie imunity, prejavuje sa vysokými horúčkami, krvácaním a usmrcuje približne 60% až 90% pacientov. Pri prvej epidémii v južnom Sudane v roku 1976 bolo postihnutých niekoľko desiatok ľudí, pri rozsiahlej epidémii v západnej Afrike v rokoch 2013 - 2016 to boli desaťtisíce postihnutých. Obete sa tiež počítali v päťmiestnych číslach.

Zika vírus patrí do skupiny flavivírusov. Vyskytuje sa v Afrike, na americkom kontinente, v Ázii a v oblasti Tichého oceánu. Prenášajú ho komáre. Príznaky infekcie sú podobné chrípke, väčšinou úplne chýbajú. Komplikácie postihujú nervový systém a u tehotných žien môže dôjsť k poškodeniu plodu - zaostávaniu rastu mozgu, teda mikrocefalii. Ochorenie bolo prvý raz pozorované v Afrike v roku 1947, do povedomia širokej verejnosti sa dostala epidémia v Brazílii a vlastne v polovici Južnej Ameriky, ktorá vzbudila obavy aj v súvislosti s letnou olympiádou v roku 2016.

Mapa výskytu vírusu Zika. Kredit: CDC

Spoločné pre obe choroby bola skutočnosť, že nielenže nejestvovala účinná liečba (to je bohužiaľ pre vírusové ochorenia obvyklé), ale ani očkovacia látka. Toto sa našťastie nedávno zmenilo.

Ešte počas epidémie horúčky Ebola sa začalo intenzívne pracovať na vývoji vakcín a došlo aj k aplikáciam prvých vzoriek, do zvládnutia epidémie však nebolo možné ukončiť proces ich klinického skúšania. Podľa článku v New England Journal of Medicine boli nedávno v Libérii úspešne ukončené placebom kontrolované testovania fázy 2 klinického skúšania liekov hneď s dvoma vakcínami. Jedna z nich je založená na šimpanzom adenovíruse 3 (ChAd3-EBO-Z) a poskytla ju firma GlaxoSmithKline, druhá  je rekombinantná, založená na víruse vezikulárnej stomatitídy (rVSVΔG-ZEBOV-GP) a vyrobila ju firma Merck. Testy boli vykonané na zdravých dobrovoľníkoch a účinnosť vakcín sa posudzovala podľa prítomnosti tvorby protilátok proti povrchovému glykoproteínu vírusu Ebola, ktorá sa ukázala ako dostatočná.

Komáre Aedes Aegypti šíria okrem Ziky aj horúčku dengue, žltú zimnicu a iné choroby.Kredit: Muhammad Mahdi Karim, en-Wikipedia.

Vakcína proti vírusu Zika ešte nie je tak ďaleko. Podľa iného článku v  New England Journal of Medicine klinické skúšky sú len vo fáze 1, ale použitá syntetická vakcína  ZIKV DNA  (GLS-5700), namierená proti vírusovým premembránovým a obalovým proteínom  vyvolala imunitnú odpoveď u všetkých dobrovoľníkov. Je to prinajmenšom dôkaz, že účinnú vakcínu je možné vyvinúť, ale pre konkrétnu látku ešte neboli uskutočnené potrebné testy jej bezpečnosti. Vzhľadom na to, že vírus Zika väčšinou nespôsobuje život ohrozujúce ochorenie, budú určite nároky na bezpečnosť a minimum nežiadúcich účinkov vakcíny proti Zika náročnejšie, ako pri vakcíne proti smrteľnej horúčke Ebola.

Dá sa teda povedať, že na prípadnú epidémiu horúčky Ebola je svet pripravený. Očkovanie proti vírusu Zika nie je až tak naliehavé, zrejme bude časom zaradené medzi odporúčané očkovania pred vycestovaním do rizikových oblastí, ale určite nie skôr, ako o niekoľko rokov.