Nemecký psychiater Dr. Alojz Alzheimer bol na dnešnú dobu dosť netypickým psychiatrom. Okrem toho, že vyšetroval a liečil duševne chorých starých ľudí ako špecialista na demenciu, sedel nad mikroskopom a venoval sa skúmaniu mikroskopických zmien mozgového tkaniva zosnulých pacientov.
Dnes už vieme, že morfologické zmeny sa pri duševných chorobách príliš často nenachádzajú, ale Alzheimer mal šťastie. U jednej svojej pacientky s ťažkou demenciou zistil po smrti rozsiahly zánik mozgových buniek a ukladanie zvláštnych vláknitých štruktúr na ich mieste.


Alzheimerova choroba je príčinou predčasnej demencie; na rozdiel od demencie, spôsobenej aterosklerózou, postihuje o niečo mladších ľudí. Považuje sa za následok ukladania proteínu amyloidu -ß v mozgu. Tento sa spája do oligomérov, potom do polymérov a tieto sa zhlukujú do plakov, ktoré ničia mozgové neuróny. Proces pomaly postupuje desaťročia, pokiaľ sa rozvinie obraz Alzheimerovej choroby.


Účinná liečba sa doteraz nenašla. Zistilo sa, že v mozgu postihnutých je nedostatok acetylcholínu a preto sa uviedla na trh celá prejáda inhibítorov acetylcholinesterázy v nádeji, že spomalenie odbúravania acetylcholínu pomôže - bez úspechu. Nijako prevratné nie sú ani výsledky liekov, ktoré majú napraviť glutamátergickú transmisiu vzruchov, dôležitú pri procesoch učenia a pamätania ovplyvnením NMDA receptora. V súčasnosti sme stále odkázaní hlavne na liečbu príznakov - používajú sa osvedčené psychfarmaká v snahe utlmiť rušivé alebo nebezpečné konanie pacientov. Ich opatrovateľom teda dokážeme pomôcť, ale sami pacienti nezadržateľne spejú k smutnému koncu. Našťastie, na sklonku života zrejme bez toho, aby si to uvedomovali.


Výskum liečby je teda stále na začiatku, vo fáze experimentov na modelových organizmoch. A po rokoch sa nakoniec objavilo aj niečo sľubné. Nie je to však liek, ale skôr fyzikálna metóda "čistenia" mozgu od amyloidu  -ß .    Popísaná je v práci autorov Gerharda Leinengu a Jürgena Götza z University of Queensland v austrálskom Brisbane.


Technika je vlastne už desaťročia k dispozícii - je to ultrazvuk. Ale liečba bola zatiaľ vyskúšaná len na transgénnych myšiach s rozvinutými masívnymi plakmi amyloidu v mozgu a spočívala v jeho odstraňovaní. Amyloid  -ß je síce likvidovaný aj fagocytózou mikrogliálnymi bunkami v mozgu, ale zjavne nedostatočne. Ak sa dostane do krvného obehu, môžu byť zapojené aj iné fagocytujúce bunky. K tomu treba otvoriť hematoencefalickú bariéru medzi krvou a mozgovomiešnym mokom. Metóda je nasledovná: do krvi sa vstrieknu mikrobubliny vzduchu a tie sú potom aktivované ultrazvukom vhodnej frekvencie (scanning ultrasound - SUS). Striedavo sa rozťahujú a zmršťujú a tieto vibrácie dočasne otvárajú hematoencefalickú bariéru. Tým sa tiež umožňuje vstup albumínu, ktorý prispieva k vyplavovaniu amyloidu  -ß .  Otvorenie hematoenfefalickej bariéry by mohlo byť užitočné aj v ďalšom smere - mohlo by umožniť prienik liekov, ktoré ináč neprepúšťa hematoencefalická bariéra, do mozgu.



U väčšiny myší došlo podstatnému zníženiu množstva amyloidu v mozgu. To je síce úspech, ale dôležitejšie je, či to malo aj nejaký vplyv na funkciu mozgu.  Liečené myšky preto absolvovali testy pamäťových funkcii a tie dopadli pozitívne, napríklad naučili sa skôr vyhýbať elektrickým šokom, ako kontrolná skupina.


Technológia fokusovaného ultrazvuku, dostatočná aj pre oveľa väčší ľudský mozog sa v súčasnosti už testuje pre liečbu iných chorôb, takže nie je potrebné vyvíjať ju od začiatku. Je nádej, že cesta od liečby pokusných myší k liečbe ľudí bude kratšia, tým skôr, že s mikrobublinami aj ultrazvukom v ľudskom organizme sú už k dispozícii aj nejaké skúsenosti z klinickej praxe a predchádzajúcich pokusov. Aj tak sa však odhaduje čas, potrebný na jej zavedenie do klinickej praxe najmenej na 2 roky.




Podľa abstraktu zo: Scanning ultrasound removes amyloid- and restores memory in an Alzheimer’s disease mouse model. Gerhard Leinenga and Jürgen Götz, Science Translational Medicine 11 March 2015: Vol. 7, Issue 278, p. 278ra33  DOI: 10.1126/scitranslmed.aaa2512