Dnes už vieme, že morfologické zmeny sa pri duševných chorobách príliš často nenachádzajú, ale Alzheimer mal šťastie. U jednej svojej pacientky s ťažkou demenciou zistil po smrti rozsiahly zánik mozgových buniek a ukladanie zvláštnych vláknitých štruktúr na ich mieste.
Alzheimerova choroba je príčinou predčasnej demencie; na rozdiel od demencie, spôsobenej aterosklerózou, postihuje o niečo mladších ľudí. Považuje sa za následok ukladania proteínu amyloidu -ß v mozgu. Tento sa spája do oligomérov, potom do polymérov a tieto sa zhlukujú do plakov, ktoré ničia mozgové neuróny. Proces pomaly postupuje desaťročia, pokiaľ sa rozvinie obraz Alzheimerovej choroby.
Účinná liečba sa doteraz nenašla. Zistilo sa, že v mozgu postihnutých je nedostatok acetylcholínu a preto sa uviedla na trh celá prejáda inhibítorov acetylcholinesterázy v nádeji, že spomalenie odbúravania acetylcholínu pomôže - bez úspechu. Nijako prevratné nie sú ani výsledky liekov, ktoré majú napraviť glutamátergickú transmisiu vzruchov, dôležitú pri procesoch učenia a pamätania ovplyvnením NMDA receptora. V súčasnosti sme stále odkázaní hlavne na liečbu príznakov - používajú sa osvedčené psychfarmaká v snahe utlmiť rušivé alebo nebezpečné konanie pacientov. Ich opatrovateľom teda dokážeme pomôcť, ale sami pacienti nezadržateľne spejú k smutnému koncu. Našťastie, na sklonku života zrejme bez toho, aby si to uvedomovali.
Výskum liečby je teda stále na začiatku, vo fáze experimentov na modelových organizmoch. A po rokoch sa nakoniec objavilo aj niečo sľubné. Nie je to však liek, ale skôr fyzikálna metóda "čistenia" mozgu od amyloidu -ß . Popísaná je v práci autorov Gerharda Leinengu a Jürgena Götza z University of Queensland v austrálskom Brisbane.
Technika je vlastne už desaťročia k dispozícii - je to ultrazvuk. Ale liečba bola zatiaľ vyskúšaná len na transgénnych myšiach s rozvinutými masívnymi plakmi amyloidu v mozgu a spočívala v jeho odstraňovaní. Amyloid -ß je síce likvidovaný aj fagocytózou mikrogliálnymi bunkami v mozgu, ale zjavne nedostatočne. Ak sa dostane do krvného obehu, môžu byť zapojené aj iné fagocytujúce bunky. K tomu treba otvoriť hematoencefalickú bariéru medzi krvou a mozgovomiešnym mokom. Metóda je nasledovná: do krvi sa vstrieknu mikrobubliny vzduchu a tie sú potom aktivované ultrazvukom vhodnej frekvencie (scanning ultrasound - SUS). Striedavo sa rozťahujú a zmršťujú a tieto vibrácie dočasne otvárajú hematoencefalickú bariéru. Tým sa tiež umožňuje vstup albumínu, ktorý prispieva k vyplavovaniu amyloidu -ß . Otvorenie hematoenfefalickej bariéry by mohlo byť užitočné aj v ďalšom smere - mohlo by umožniť prienik liekov, ktoré ináč neprepúšťa hematoencefalická bariéra, do mozgu.
U väčšiny myší došlo podstatnému zníženiu množstva amyloidu v mozgu. To je síce úspech, ale dôležitejšie je, či to malo aj nejaký vplyv na funkciu mozgu. Liečené myšky preto absolvovali testy pamäťových funkcii a tie dopadli pozitívne, napríklad naučili sa skôr vyhýbať elektrickým šokom, ako kontrolná skupina.
Je to revolučná metóda, ktorá používa energiu ultrazvuku k liečbe tkanív hlboko v tele bez rezu alebo ožiarenia. Niekoľko lúčov ultrazvuku, zacielených podľa zobrazenia ultrasonografiou alebo nukleárnou magnetickou rezonanciou, sa pretína v cieľovej oblasti, ktorá môže byť malá, ako zrnko ryže. Očakáva sa použitie v liečbe nádorov, Parkinsonovej choroby, neuropatickej bolesti atď.
Technológia fokusovaného ultrazvuku, dostatočná aj pre oveľa väčší ľudský mozog sa v súčasnosti už testuje pre liečbu iných chorôb, takže nie je potrebné vyvíjať ju od začiatku. Je nádej, že cesta od liečby pokusných myší k liečbe ľudí bude kratšia, tým skôr, že s mikrobublinami aj ultrazvukom v ľudskom organizme sú už k dispozícii aj nejaké skúsenosti z klinickej praxe a predchádzajúcich pokusov. Aj tak sa však odhaduje čas, potrebný na jej zavedenie do klinickej praxe najmenej na 2 roky.
Podľa abstraktu zo: Scanning ultrasound removes amyloid- and restores memory in an Alzheimer’s disease mouse model. Gerhard Leinenga and Jürgen Götz, Science Translational Medicine 11 March 2015: Vol. 7, Issue 278, p. 278ra33 DOI: 10.1126/scitranslmed.aaa2512
Sklon podléhat finančním podvodům může být symptomem Alzheimera
Autor: Stanislav Mihulka (17.09.2024)
Vakcína proti pásovému oparu snižuje riziko Alzheimerovy choroby
Autor: Dagmar Gregorová (20.06.2023)
Vakcinace a demence
Autor: Josef Pazdera (09.06.2023)
Na Alzheimera s frekvencí 40 Hz?
Autor: Dagmar Gregorová (01.02.2023)
Ochota rozdávat peníze koreluje s Alzheimerovou chorobou
Autor: Josef Pazdera (22.12.2022)
Diskuze:
Stát zakazuje diskuzi o eutanazii?
Luboš Luboš,2015-03-31 09:35:48
Autoři Osla mě slušně upozornili na to, že nemohu nabádat k sebevraždě, jinak jim a mně hrozí postih a smazali mi část příspěvku, což chápu. To je ovšem absurdní situace, protože nám stát zakazuje o sebevraždě komunikovat a na druhé nám neumožňuje eutanazii. Možná díky zákazům zůstává u nás eutanazie společenským tabu. Přitom některé nemoci působí neskutečné utrpení a nedají se léčit, takže nás nutí před smrtí nepředstavitelně trpět.
Dobře udělali
Vít Marounek,2015-03-31 12:34:00
Četl jsem co Vám smazali, chtěl jste získat střelnou zbraň a jasně psal, že nevíte jak, že nemáte zbrojní průkaz. Docela je chápu, že tu nechtějí mít takovou poptávku. Magorům pak rupne v bedně, jdou do hospody a ze splínu nad svým utrpením vystřílí hospodu.
Jediným lékem je eutanazie.
Luboš Luboš,2015-03-30 22:16:42
Pokud vím, tak si pacienti svoji chorobu uvědomují velmi dobře až překvapivě dlouho potom, co už nemají schopnosti o tom někomu říct. Navíc je to extrémně bolestivá nemoc. Bojím se, že tato nemoc dokonce napadá centra bolesti v mozku a způsobuje velká muka.
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce