Zvětšit obrázek

Organizácia Lekári bez hraníc liečila už stovky ľudí s Ebolou. Jej personál pracuje v ohrození života.

V minulosti boli epidémie, spôsobené vírusom Ebola len lokalizované a po niekoľkých mesiacoch  skončili uzdravením, alebo úmrtím posledného pacienta. To je rozdiel od tej, ktorá vznikla v marci 2014 a ktorá zatiaľ odoláva pokusom o zastavenie šírenia. Rozšírila sa zatiaľ do Guiney, Sierry Leone a Libérie. Obete niekoľkých predchádzajúcich rozpoznaných epidémii sa počítali na desiatky, najviac stovky, teraz sa počet jej obetí  už pomaly počíta na tisíce. Jej pôvodca patrí medzi Filoviridae, bol prvý raz izolovaný v roku 1976, má 5 podtypov a z nich 4 napádajú človeka. Najnebezpečnejší je podtyp Zaire, ktorý je aj pôvodcom súčasnej epidémie. O ňom  sa predpokladá, že jeho rezervoárom sú netopiere, ale bol zistený aj u iných zvierat, vrátane antilop a primátov.

Príznaky sa objavia za 2 dni, alebo aj za 3 týždne po vstupe infekcie. Nie sú spočiatku nijako špecifické, čo mimoriadne sťažuje včasný záchyt ochorenia: vysoké teploty, slabosť, zapálené hrdlo, bolesti hlavy, zvracanie a neskôr hnačky sa vyskytujú pri desiatkach iných chorôb. Asi o dva dni neskôr sa začnú objavovať špecifické príznaky  - krvácania, ktoré sú následkom poklesu počtu krvných doštičiek - trombocytov: viditeľné je krvácanie z nosa, úst  a krvácanie do kože, ale dochádza aj k vnútornému krvácaniu. Krvné straty sú veľké, spojené so zlyhaním viacerých vnútorných orgánov a nakoniec s diseminovanou intravaskulárnou koaguláciou - zrážaním krvi v cievach. Pacienti môžu umrieť už po týždni. Naopak, kto prežije dva týždne, má nádej na uzdravenie.

Zvětšit obrázek

Vírus eboly (Kredit: CDC)

Našťastie, Ebola nepatrí medzi ľahko sa prenášajúce infekčné choroby. Pacienti nešíria infekciu predtým, ako sa u nich objavia príznaky a infekcia sa nešíri vzduchom a veľmi pravdepodobne ani kvapôčkovou infekciou. Nehrozí teda, že sa nakazí veľké množstvo ľudí od zdanlivo zdravého pacienta, ktorý kýchne v autobuse alebo v reštaurácii, ako to hrozí napríklad pri epidémii chrípky. Tento vírus sa šíri kontaktom s telesnými tekutinami, teda slinami, potom,  zvratkami, stolicou alebo krvou. Ohrozené sú teda v prvom rade osoby, ktoré sa o chorých starajú. Infekcia iných osôb súvisí hlavne s nízkymi hygienickými štandardmi v chudobných oblastiach rovníkovej Afriky  a miestnymi tradíciami - niekde pochovávajú mŕtvych v tesnej blízkosti príbytkov. V Európe sa tiež určite  nestane, aby chorí utekali z nemocníc a skrývali sa doma, alebo aby príbuzní tajne vyhadzovali mŕtvoly na ulicu. Niečo podobné, ako epidémie moru, chrípky alebo kiahní teda určite nehrozí. Epidémie Eboly by sa dali skôr prirovnať k epidémiam vírusovej hepatitídy A - keby tu nebol práve ten podstatný rozdiel v závažnosti ochorenia.

Masové rozšírenie infekcie vírusom Ebola v Európe je teda nepravdepodobné. Dôležité je dodržiavanie bežnej hygieny na zdravotníckych pracoviskách, kde by mohol byť ošetrovaný infikovaný pacient, ktorý pricestoval z ohrozenej oblasti a ohrození sú predovšetkým zdravotníci. Nebezpečenstvo, že sa nakazia aj iní pacienti v čakárni, je malé (napríklad pri náhodnom fyzickom kontakte alebo zasiahnutí zvratkami pacienta s Ebolou), ale  na druhej strane, ak už k infekcii došlo, ide o život a je to približne 1:1.

 

Zakrvácania do kože ako príznak ochorenia

Možnosti liečby sú stále obmedzené. Pacienti dostávajú infúzie, transfúzie krvi, krvnej plazmy a trombocytov. Infikovaným pacientom sa skúša podávanie krvnej plazmy od ľudí, ktorí infekciu prežili v nádeji, že obsahuje protilátky. Vakcíny, vyvíjané po roku 2000 neuspeli a ďalšie sú zatiaľ v experimentálnom štádiu. Pokusy na ľuďoch zatiaľ neboli publikované, takže aj tie, ktoré uspeli pri pokusoch na primátoch, čaká ešte dlhá cesta, pozostávajúca z overenia účinku na ľuďoch a získania potrebných osvedčení pre liečbu ľudí.

Zatiaľ mimo odborných publikácii sa objavili správy o úspešnej liečbe dvoch amerických dobrovoľníkov experimentálnym sérom ZMapp, ktoré vyrobila malá kalifornská spoločnosť Mapp Biopharmaceutical, vlastnená výrobcom cigariet Reynolds American (áno, Camelky...). Vlastnícke vzťahy asi súvisia so skúšanou technológiou - genetickou manipuláciou sú rastliny tabaku "učené" vyrábať protilátky. Výroba vzoriek má zrejme ešte ďaleko od masovej produkcie - ak sa vôbec potvrdí, že pacienti prežili vďaka séru.