Planeta, která nemá existovat
Vesmírný teleskop Kepler, pátrající po planetách u cizích hvězd nás co chvíli překvapí nějakým zajímavým objevem. Poslední je ze souhvězdí Labutě, asi 400 světelných let od nás. Teleskop našel planetu, která je o 20% větší než je naše Země. Ale najít ji mohl jenom proto, že obíhá velmi blízko kolem mateřského slunce. Velmi blízko znamená oběžnou dráhu s poloměrem 1 600 000 km, takže si dokážete představit, jaké na planetě panuje klima. Vzhledem k tomu, že je nejen velikostí, ale i svým složením velmi podobná Zemi, tečou na jejím povrchu řeky lávy a o atmosféře se nedá mluvit. Jeden rok na Keplerovi 78b trvá 8,5 hodiny.
Sama planeta je ale záhadou, kde se vůbec vzala. V době svého formování se její oběžná dráha nacházela uvnitř utvářejícího se slunce, tudíž je nemožné, aby vznikla na místě, kde nyní je. Ovšem ani nějaký vesmírný planetární biliár, který by ji posunul na stávající orbitu je prakticky nemožný, planeta by musela vrazit do slunce.
Podle astronoma Davida Latham z Harvard-Smithsonian Centra Astrofyziku se jedná o čistokrevnou záhadu, kterou prozatím neumíme nijak objasnit. V každém případě se planeta Kepler-78b stala první a prozatím jedinou planetou nové kategorie vesmírných těles. Sem spadají všechny planety, které obíhají mateřskou hvězdu s dobou oběhu pod 12 hodin.
Zdroje: http://www.cfa.harvard.edu/news/2013-25 - zpráva o planetě
http://kepler.nasa.gov/ Homepage Keplerova teleskopu
Exotické žhavé superzemě jsou plné safírů a rubínů
Autor: Stanislav Mihulka (21.12.2018)
Astronomové objevili rotující rentgenové dýně. Trick or Treat?
Autor: Stanislav Mihulka (31.10.2016)
Hvězda s megastrukturou: Ještě divnější, než jsme si mysleli
Autor: Stanislav Mihulka (09.08.2016)
Podezřelá hvězda KIC 8462852 na nás nebliká mimozemským laserem!
Autor: Stanislav Mihulka (10.12.2015)
Osm cizích Zemí teleskopu Kepler v obyvatelné zóně
Autor: Stanislav Mihulka (09.01.2015)
Diskuze:
David Logr,2019-06-06 17:59:08
A nemohlo to být tak, že planeta měla původně mnohem delší dráhu, ale gravitační síly byly vůči sobě nestabilní a postupem času se planeta přibližovala blíž a blíž?
se její oběžná dráha nacházela uvnitř utvářejícího
Anton Matejov,2013-11-02 10:55:14
Teda ak spočítali, že hviezda sa tvorila, tak tam asi nebol čas na vznik planety testerického typu. Súbežny vznik planety s rodiacou sa hviezdou je asi možný u planet plynového typu. Už našli toľko planet s extremnými dráhami, že nejde dobre vysvetliť na modeloch tvorby planet, že pri daných hviezdach sa všetké formovali. Niektorí teoretici majú veľké problémy v svojich teoriach formovania slnečnej sústavy vysvetliť príčinu spätného smeru otáčania Venuše, dodnes nie je uspokojivo vysvetlená. Problém majú aj s nezvyčajnou orientáciov rotačnej osi Urána. Tých záhad je priveľa a nechcem unavovať. Áno nezvyčajný a prekvapivý je príbeh nášho Mesiaca, ktorý vznikol asi zrážkou planety veľkosti Marsu s našou Prazemou. Takže scenáre vzniku a formovania planet sme museli rozšíriť. Už je normálne pre dnešných teoretikov zakomponovať do tvorby našej slnečnej sústavy aj migraciu planét, to je riadny posun v myslení astronómov v posledných desaťročí. Iný pohľad a záhadu prinieslo modelovanie vniku našej slnečnej sústavy superpočitače, ktoré nám naznačujú, že v našej sústave mohli vzniknúť najviac tri planety testerického typu. Niečo je tu navyše. Samozrejme nemusí to byť práve Merkur. Tých osamelých planet v našej galaxii je toľko, že sa to kľudne mohlo stať, že naše slnko asimilovalo neakú planetu, planety. Samozrejme najväčšia slabina takýchto tvrdení je nájsť neaky popis gravitačného karambolu, ktorý by vysvetlil, ako to mohlo prebehnúť.Ak by sme také popisy možných scenárom vypracovali, asi by to bola mala revolúcia vo výskume tvorby planet a naraz by išlo dokazovať iné záhady a to nielen v našej Slnečnej sústave. Ale aj niekde niekoľko miliónov svetelných rokov v inej sústavach hviezd a planet. Možno aj pohľadať podľa zastupenia niektorých kovov a prvkov ktoré asi nemohli vzniknúť v našej slnečnej sústave, alebo sa udržať na danej planete.Preto som začal uvažovať aj o Mekure. Samých vedcov prekvapilo, že niektoré prvky tam už nemali čo hľadať, už dávno sa mali vypariť.Veď od vzniku Merkura ubehlo asi 4,5 miliárdy rokov.
Milan Závodný,2013-11-02 15:09:49
Priznám sa, že mne nejde do hlavy, ako nás Jupiter chráni pred kométami a asteroidmi. Veď ak je práve na druhej strane, musí objekt preletieť do vnútra bez problémov. A ešte horšie, ak je teleso práve Jupiterom naporcované na viac kusov, to je potom guľometná paľba.
Je zrejmé, že naša sústava nie je práve prototyp, my nemáme žiadne priveľmi blízke teleso k slnku, o plynných obroch ani nehovoriac. Ťažké prvky v nestabilnej polohe: Najprv hviezda /najľahšie plyny/, potom železo, nikel, kremík, vápnik... a nakoniec zase plyny, ale už ťažšie - uhľovodíky. Ako mohlo vzniknúť takéto poradie? A potom: Zárodok planéty by sa mal formovať miliardy rokov, veď kozmické smetie nemá práve tendenciu zlučovať sa. Následné karamboly potom mohli možno i otočiť planéty /Venuša, Urán/, ale isto nemohli dostať náhodných pútnikov galaxiou do roviny ekliptiky a zrovnať aj ich rýchlosť s našimi telesami.
Anton Matejov,2013-11-02 16:20:53
Je tu aj problem Sedny. Tu je jedna z teorii. Štúdia H. Levinsona a A.Morbidelliho z hvezdárne Observatoire de la Côte d'Azur (OCA) v Nice (Francúzsko) vysvetľuje mimoriadnu dráhu Sedny pôsobením blízkeho preletu (~800 AU) cudzej hviezdy v priebehu prvých 100 miliónov rokov existencie našej slnečnej sústavy. Mohlo sa pravdepodobne jednať o hviezdu, ktorá vznikla súbežne so Slnkom z tej istej pôvodnej slnečnej hmloviny. Podľa iného, menej pravdepodobného scenára, mohla sama Sedna vzniknúť ako planéta obiehajúca okolo hnedého trpaslíka, o hmotnosti približne dvadsatiny hmotnosti Slnka, ktorý Sednu stratil v priebehu svojho preletu Slnečnou sústavou...
ale isto nemohli dostať náhodných pútnikov galaxiou do roviny ekliptiky a zrovnať aj ich rýchlosť s našimi telesami...
Dany problem s rovinou by sa dal vyriešiť asi takto
Naše slnko obieha našu galaxiu asi rýchlosťou 230km/s
Ja som písal v prvom príspevku že danú planetu tulaka naše slnko dobehlo. Čiže modelovo pripusťme rychlosť planety tulaka [230 km -(mala hodnota)].V rovine približne sklon ekliptiky. Za predpokladu že nebola v kolizných dráhach s našími plynovými obrami, lebo by sa na nikšie dráhy nedostala. Taký scenár pozorujeme dosť u komet. Mohlo to vyvolať zrážku planety s veľkosťou Marsu s našou Zemou a vznik nášho Mesiaca.Alebo čudnu dráhu spominanej Sedny. Neakou koliznou situaciou by sa našla opačná energia, ktorá upravila drahu, cudzej planety, alebo jej sklon ekliptiky. Mohlo to vyvolať vlny bombardovania komet s Oortova mračna našich planet. Tých tajomstiev v našej sústave je veľa.
Druhy menej realny scenar je vstup viacerých planet do našej sústavy a vymrštenie neakej našej mimo našu slnečnú sústavu.Takže tam by som našiel dostatok energie na stabilizovanie drahy cudzej planety, planet.
Záhada je mechanizmus stabilizácie dráhy planety.
Anton Matejov,2013-11-01 10:20:04
V době svého formování se její oběžná dráha nacházela uvnitř utvářejícího se slunce, tudíž je nemožné, aby vznikla na místě, kde nyní je...
Ako dospeli k argumentácii, že sa daná planéta formovala na obežnej dráhe uvnitř utvářejícího se slunce?Ide tu o to aby sme našli dané možne mechanizmy, ktoré vysvetľujú stabilizáciu migrujúcej planety smerom ku hviezde.
Tiež som sa zaoberal pološialenou myšlienkou, že niektoré planéty nemuseli vzniknúť v našej slnečnej sústave. Napríklad Merkur. Sonda Messegner a ďalekohlady tam detegovali niektoré prvky, ktoré tam nemali existovať,ak sa tam planéta Merkur formovala. Proste vyparili by sa. Merkúr má aj čudné magnetické dynamo, čo môže nasvedčovať jeho dramatickú minulosť.
Planety - vesmirní tuláci sa už potvrdili a objavujú sa štúdie, že ich počet sa riadne podceňuje. Viem si predstaviť, že naše Slnko po svojej ceste galaxiou dobehlo neaku planétu dajme tomu Merkur a gravitačne ju priputalo. Ešte tak nájsť mechanizmus, čo by dobre opisoval, ako sa stabilizovala na dnešnej dráhe. Táto publikovaná planeta, len potvrdzuje, že dané mechanizmy existujú. Myšlienka, že niektoré planety nevznikli v našej slnečnej sústave nie je nová. Už dávno prišli niektorý astronomovia, z myšlienkou, že keď sa hviezdy míňaju môžu si vymeniť planety. U našej slnečnej sustave, ale nepozorujeme blízku hviezdu s ktorou by to bolo možné. Moja myšlienka je nová v tom, že ja tvrdím, že to mohli byť osamela planeta,ale aj planety, ktorú naše Slnko dobehlo a pripútalo.Aj superpočítače asi NICE simuláciou vyrátali, že v našej slnečnej sústave mohli vniknuť najviac tri planete testerického typu. Niečo je tu navyše.
Juraj Chovan,2013-11-01 13:07:28
Pán Matejov, to čo navrhujete sa mi príliš nevidí, mechanizmus na zachytenie "cudzej" planéty iste existuje a podľa mňa je ním gravitačný prak, problém je že ten neumožňuje usadiť cudzie teleso pod obežnú dráhu nejakej "domácej" hmotnej planéty. Teda v našej domácej slnečnej sústave by takto mohlo byť zachytené napríklad Pluto ale nie Merkúr. Každopádne v astrofyzike som laik takže možno mi len niečo uniká.
Čo sa týka planéty Kepler 78b a vety "V době svého formování se její oběžná dráha nacházela uvnitř utvářejícího se slunce, tudíž je nemožné, aby vznikla na místě, kde nyní je":
No možno sa začala formovať na o niečo vyššej obežnej dráhe, na hranici tvoriacej sa hviezdy, kde hustota protohviezdy bola príliš nízka aby vznikajúcu planétu pohltila, ale ešte dosť vysoká na brzdenie protoplanéty a teda na jej postupné schádzanie na nižšiu obežnú dráhu. Pokiaľ zahusťovanie (a teda zmenšovanie) protohviezdy prebiehalo rýchlejšie ako pokles obežnej dráhy protoplanéty, tak brzdiaci efekt časom ustal a planéta namiesto pohltenia hviezdou ostala tam kde je.
Otázka je, či na okraji protohviezdneho mraku môže vzniknúť lokálne zhustenie hmoty dostatočne stabilné na to aby sa stalo zárodkom protoplanéty, ako laikovi sa mi vidí že tam musia (obrazne povedané) panovať tak silné vetry že zárodok protoplanéty roztrhajú skôr ako stihne narásť na dostatočnú veľkosť.
Milan Závodný,2013-11-01 20:20:30
No ja zase nechápem, prečo by sme mali o tejto planéte uvažovať ako o telese so stabilnou dráhou? Možno o tisíc rokov tam už nebude. Určite sa sformovala ďalej od hviezdy a kolízie v sústave ju "spomalili", preto špiráluje dole. A že by mala byť zachytená? No neviem, či existuje mechanizmus, ktorý by ju stabilizoval v systéme: sklon ekliptiky, obežná rýchlosť... Náš Merkúr je isto náš, lebo jeho dráha je "učesaná" v súlade s inými planétami. Zažil karambol tak pred 3 a viac mld. rokmi. Pre Zem bol podobný karambol dôvod na vznik Mesiaca. Pre Merkúr strata kôry.
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
