Prvé chyby sa objavili už relatívne dávno. V posledný februárový deň počas 200. Solu stráveného na povrchu Marse sa nepodarilo uložiť dáta do časti pamäte a rover prešiel do „safe módu“. To znamená že zastavil svoju ďalšiu činnosť a čakal na pokyny. Tým JPL ktorý mal na starosti chod roveru ihneď začal analyzovať dostupnú telemetriu a snažil sa prísť na príčinu anomálie. Plán na ďalšie Soly bol zrušený a technici čakali na ďalšie informácie o stave sondy, aby mohli problém odstrániť a zabezpečiť, aby sa v budúcnosti neopakoval.
Táto udalosť všetkým ukázala, že ani roboty tretej generácie ešte zďaleka nie sú dokonalé a že si na podobné výstrelky techniky budeme musieť zvyknúť.
Curiosity disponuje dvoma hlavnými počítačmi, ktoré sú úplne rovnaké. Oba počítače, A-side a B-side majú aj ďalšie redundantné systémy, ktoré zabezpečujú bezproblémový chod a často sa navzájom kontrolujú. V prípade výpadku jedného subsystému jeho prácu preberá druhý, a tak sa zamedzuje zbytočným prieťahom a nečinnému postávaniu. No v prípade hlavných počítačov je to trochu inak. Vždy funguje iba jeden a ten druhý je v spánkovom móde. Zatiaľ čo počas letu vesmírom pracoval B-side, pri práci na povrchu sa už používal výhradne A-side. B systém potom slúžil ako záloha. Toto platilo do 28. 2. 2013.
No prvé známky že niečo nie je v poriadku, by sme mohli nájsť už deň pred tým. V stredu 27. 2. Rover miesto telemetrie vysielal iba live signál. Neskôr v ten deň počas ďalšieho rádiového spojenia prostredníctvom retranslačnej družice MRO vedci zistili, že problémy pretrvávajú. Vozítko navyše nevykonalo niekoľko plánovaných úloh. V ten moment sa mala Curiosity uložiť na hodinový spánok a prebudiť sa až o hodinu na ďalšiu rádiovú reláciu, tentokrát s Mars Odyssey. Avšak z dát vyslaných na Zem touto družicou vyplynulo, že rover tvrdohlavo bdel. Preto technici počas ďalšieho spojenia pristúpili k prepnutiu procesorov. B-side bol prvý krát po viac než 200 dňoch aktivovaný.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa tým všetko vyriešilo. Sonda bude bežať na záložnom počítači a riadiace stredisko tak získa dostatok času na vyriešenie problémov s primárnym počítačom. V skutočnosti sa však vedecký výskum na niekoľko dní zastavil.
V B-side totiž bol iba operačný softvér okresaný na minimum. Najprv ho bolo potrebné doplniť o ďalšie programy. Práca ktorú by každý na Zemi zvládol za pár minút, nanajvýš hodín, však nebola taká triviálna. Na Marse je všetko poriadne komplikované. Najväčšie obmedzenie je zapríčinené mizernou prenosovou rýchlosťou. Najrýchlejšia cesta vedia cez retranslačnú družicu MRO v pásme UHF, ale aj tak sú to iba mizerné 2 Mbs/s (+-). Preto zabral prenos softvéru celý jeden deň. Následné testy tiež vyžiadali veľa času. Curiosity sa nakoniec do aktívneho módu prepla už v Sobotu 2. 3. a deň na to začala znovu používať vysokoziskovú anténu na priamu komunikáciu so Zemou. Počas ďalších Solov sa čiastočne naštartoval aj vedecký program.
Ale rover mal od ideálneho stavu ďaleko. Riadiace stredisko sa síce tvárilo, že je všetko v poriadku, ale opak bol pravdou. Počítač A-side mal stále problémy s pamäťou. Technici rozbehli sériu testov a zatiaľ čo B-side pracoval na úlohách vedcov, druhá strana dostávala najrôznejšie príkazy k uloženiu súborov a ich následnému zaslaniu späť na Zem. Bol zaznamenaný výrazný pokrok. Avšak stále nebolo jasné, či sa chybu z hlavného počítača nakoniec podarí odstrániť, alebo sa problém jednoducho obíde, ale následky nehody už budú trvalé. Odpoveď na túto otázku nepoznáme dodnes.
Za vinníka ktorý spôsobil túto anomáliu JPL označila výron vysokoenergetických častíc zo Slnka alebo z medzihviezdneho priestoru. Chyba teda nebola spôsobená nesprávnymi nastaveniami či zlým používaním počítača. Táto správa ale nakoniec nemusí byť tak dobrá, ako sa na prvý pohľad zdá. Prístrojovú časť roveru totiž od podobných výronov, aký Curiosity zasiahol, chráni antiradiačný štít. Ak však táto bariéra nie je dostatočne účinná, môžu sa podobné problémy objaviť aj v budúcnosti. Z nevinnej poruchy, akých mala ďalšia sonda, Opportunity, už veľa, sa tak nakoniec môže vykľuť tichý zabijak, ktorý predčasne ukončí misiu.
Táto myšlienka sa možno potvrdila v utorok 19.3, keď sa objavila ďalšia softvérová porucha, vďaka ktorej sa Curiosity opäť prepla do „safe módu“. Tentokrát za to mohol chybný súbor. Ten mal počas kontroly inú veľkosť, než akú mal mať (size mismatch). Preto sa Curiosity opäť prepla do “safe módu”.
Richard Cook z JPL povedal: „Nemôžeme jednoducho vymazať súbor, ktorý už nepotrebujeme. V prvom rade musíme zistiť, čo spôsobilo chybu.“ Rover tak opäť stojí na mieste a čaká, čo bude ďalej. Obvyklý vedecký program sa mal začať už tento týždeň. Riadiace stredisko teraz návrat k normálnemu fungovaniu posúva až na budúci pondelok. Anomália by sa teda mala dať pomerne rýchlo odstrániť.
Zatiaľ nie je jasné, ktorý počítač bude nakoniec aktívny. Jednoduchšie by bolo zostať na už nakonfigurovanom B-side, avšak podľa pôvodného plánu vozítko musí používať A-side a rednudantný systém má slúžiť iba ako záloha. Ako to nakoniec bude sa dozvieme snáď už čoskoro.
Po obnovení normálneho fungovania sa určite máme na čo tešiť. Avšak skutočnú vedu bude Curiosity vykonávať až niekedy v máji. 4. apríla sa totiž začína moratórium na komunikáciu s Marsom. Zem, Slnko a Mars sa vtedy dostanú takmer na jednu priamku. Na Mars síce ešte bude vidieť, ale nikto nechce riskovať posielanie príkazov tesne okolo gule rozžhavenej plazmy. Mohlo by sa totiž stať, že sa všetky tie jednotky a nuly na druhú stranu nedostanú úplne v poriadku.
Podľa najnovších informácií z NASA Curiosity včera (19.2.) opustila “safe mód” a zase má aktívny status. Momentálne prebiehajú skúšky B-side počítača a do konca týždňa by sa rover mal vráti k analýzam vzorkov z vyvŕtaného kameňa. Riadiace stredisko sa tiež môže konečne vrátiť ku prípravám na prerušenie spojenia v apríli.
Zdroje informácií:
http://marsprogram.jpl.nasa.gov/
http://www.livingfuture.cz/
http://marsprogram.jpl.nasa.gov/
Zdroje obrázkov:
http://images.nationalgeographic.com/wpf/media-live/photos/000/578/cache/mars-rover-landing-sequence-landed_57831_600x450.jpg
http://marsprogram.jpl.nasa.gov/msl/images/PIA16763_selfie2ndfin-br.jpg
http://cdn0.sbnation.com/entry_photo_images/7803347/Screen_Shot_2012-09-08_at_12.49.38_PM_large_verge_medium_landscape.png
http://www.kosmo.cz
Psáno pro: Kosmonautix a Osel.cz
Marsovské vozítko Curiosity zachytilo stopy organických látek
Autor: Vladimír Pecha (17.12.2014)
Další důkaz o koloběhu vody otisknutém na povrchu rudé planety
Autor: Vladimír Pecha (14.12.2014)
Roční mise Curiosity
Autor: Dušan Majer (26.06.2014)
Curiosity nemluví se Zemí
Autor: Dušan Majer (15.04.2013)
Curiosity přistižena při přistávání na Marsu a první snímek v barvě
Autor: Stanislav Mihulka (07.08.2012)
Diskuze:
marginálna otázka
Vaclav Knowledge-integration,2013-03-23 15:23:40
Donedavna jsem letal dost casto pres Atlantik a taky jsem videl ty rozhlehle liduprazdne konciny na vlastni oci, krome toho na rozdil od bezneho obcana (ktery je za tzv. uzitecneho blbecka vsem moznym poplasnym ekoteroristum) mam jistou perspektivu na skutecnost ve ktere zijeme, tedy jak asi je tlusta zemska slupka, jak je to s temi 'zdroji' a jejich vycerpanim, apod.
Osidlovani Marsu jednou prijde, ale v soucasnosti by se nase cile nemely zabyvat tim, co bude za x generaci, za nejake stovky let... krome toho jak zminujete, je tu na zemi mista dost a dost - jeste jsou tu taky neosidlene morske hlubiny, ktere by se daly osidlit za zlomek ceny a usili osidlovani Mesice, nebo Marsu, bylo by to vzdycky snadnejsi i kdyby slo o ty nejnehostinnejsi oblasti Zeme, i kdybysme se meli zakopavat pod zem nekde na Sibiri, nebo zit v ledovych zemljankach na severnich polech Zeme.
Na Mars bysme ale meli poslat lidi ted, ale jen jednorazove, kvuli symbolice toho vseho, jako kdyz se clovek dostal na Mesic, nebo drive na zemske poly, nebo vrchol Mount Everestu.
-------------
Libi se me ten vas sirsi rozhled (Prelom nastal v r.1972, keď sa začali tlačiť nekryté peniaze.) O tom bysme mohli diskutovat, ale naprosta vetsina priznivcu vyzkumu kosmu tyto sirsi souvislosti vubec nechape, zije v zajeti toho moderniho kolektivistickeho nahledu na svet (ktery casto i plne sdili), jak ma byt spolecnost usporadana, anebo to nechce videt, anebo se pred tim citi byt bezmocna, a s klapkami na ocich se snazi vytlouct z toho co je mozne v soucasnych podminkach aspon neco.
Vsimnul jsem si, ze posledni dobou je v televizi vic a vic tech osvetovych dokumentu vyzkumu kosmu, nebo Zeme, na Ct2, Prima Zoom, nt, n24, ZDFinfo a nejspis i dalsich tv kanalech, coz je chvalyhodne, ale situaci to dle meho nazoru nezmeni. Vsechny ty dokumenty jsou bud puvodem Americke, popripade Britske (BBC). V Americe je za tim asi NASA nebo nejaka jina instituce, Evropa zrejme nic takoveho nevyrabi, co je samozrejme velice vypovidajici o te nasi Bruselske unii.
Kluci, není nad to, když nám vy dva
František Houžňák,2013-03-23 20:39:51
všechno pořádně vysvětlíte. Nemáte v zásobě ještě nějaká taková podobná vysvětlení?
Zbožňujem
Milan Závodný,2013-03-24 07:18:27
lety lietadlom, bohužiaľ sa mi to podarilo len 7x za život. Ten pohľad tam hore, kde už tmavne obloha...
Viete, zdroje sú úzko späté s ekonomikou, preto ich prudko ubúda spolu s ekonomickým úpadkom. Keby sa ľudstvo vedelo dohodnúť... áno, tie nádeje zo sci-fi 60-tych rokov... Napr. považovať tak ropné zdroje za všeľudské vlastníctvo, čím by arabskí šejkovia nemohli stavať tie idiotské stavby, ale radšej ba sa postarali o zásobenie púšte vodou... Alebo by bol celosvetový zákaz výroby jednorazových výrobkov á-la made in china...
Vždy vidím všetko v tých najširších súvislostiach, preto so mnou nikto nesúhlasí, nech poviem, čo poviem. Nič viac si tak neželám, ako vedeckú výskumnú základňu na Mesiaci a na Marse, ale nemôžem nepočuť oprávnený hlas verejnosti, že mrhať financiami na taký super drahý projekt v dobe, keď priemerný Európan nemá šancu za život ani našetriť na 3-izbový byt... Treba vyriešiť podstatné, a potom sa venovať kráse výskumu.
Podľa mňa je problémom č.1 preľudnenie, je za každou závažnou kauzou, ale práve tento problém sa obchádza ako známa horúca kaša. Takže nás nič veselé nečaká.
Ešte dodatok:
Milan Závodný,2013-03-24 07:27:27
Presne, ako vravíte: Tie náučné dokumenty vyrába len americká strana, preto majú takú "úžasnú" úroveň - hardrockový podklad a jedno sekundové záblesky obrázkov Marsu... pre ľudí so vzdelaním na úrovni starších škôlkárov. EU pre istotu nevyrába nič. /Videl som pár nemeckých, to je úplne iná káva, to je zážitok z vedy! Aj pár českých, tiež vysoká úroveň, slovenský mám jeden - reportáž z Cernu, priveľmi "vlastenecký"/
Ale konečne si to okrem mňa všimol aj niekto iný. Totiž, že tie stanice na satelitnej televízii sú k ničomu /mám ich asi 10/, lebo sú americké. Ja mám "až" maturitu, odrástol som plienkam, a pre diskotéku o Marse nemám záujem. Navyše prerušovanú každých 7-10 minút upútávkou na inú diskotéku, napr. o papaní, či tlačení kamiónov zubami...
Kolem Marsu
Vaclav Knowledge-integration,2013-03-22 15:37:18
by mela uz davno obihat jeste jedna, nebo dve dalsi nove druzice, ktere by samozrejme take byly vykonejsi nez ta stavajici.
Mimoto uz dost zastarava pozemni system obrich anten schopnych prijimat signaly z druzic, zejmena tech ktere leti na mise delsi nez k Marsu. To muze take vest k jeste uzsim casovym okenkum, kdy lze prijimat signal z Marsu, protoze ty anteny mivaji stale castejsi vypadky kvuli udrzbe, ci obnove (zaplatovani moralne starych technologii).
Vsechno upada, protoze Amerika upada, do stejneho marastu jako zbytek civilizovaneho sveta, o tom necivilizovanem ani nemluve. Jeste ze se aspon konecne obnovil program vyroby plutonia potrebneho na mise v koncinach vesmiru, kde uz slunce sviti jen malo. Ale je jasne, ze cokoli se udela, bude to vzdy az nekdo konecne zacne kricet 'hori', je jasne, ze pro kosmicky vyzkum nema dnesni cim dal vice primitvni spolecnost pochopeni.
Veda v. komercia.
Milan Závodný,2013-03-23 08:13:39
Váš "výkrik do tmy" plne chápem, a zdieľam. Prelom nastal v r.1972, keď sa začali tlačiť nekryté peniaze. Dovtedy verejnosť ešte zotrvačne z povojnovej eufórie podporovala kozmický výskum. Potom už len hollywoodske primitívne vízie.
Na druhej strane - marginálna otázka: PREČO máme dobyť Mars? Kvôli osídleniu? Osídliť Antarktídu by bolo nekonečne ľahšie, ale k tomu sa nikto nehrnie. A ešte ľahšie je osídliť severskú tundru či púšte. Prečo práve nekonečne nepriateľský Mars? Len preto, že sme vyrastali na sci-fi literatúre? Verejnosť by oveľa pozitívnejšie reagovala na projekt, v ktorom by sa sľúbilo vybudovať milióny bytov a pracovných príležitostí napr. v Patagónii, na Aljaške, na Sibíri, v centrálnej Sahare... Vedecká stanica na Marse je im ukradnutá, podobne ako existujúca ISS. /Aký rozdiel oproti víziám sci-fi zo 60-tych rokov!/
Ľudstvo je v takom marase, že veda je zaujímavá, len keď prináša okamžitý zisk alebo kratochvíľu /elektronika - neužitočná a drahá hlúposť/.
No, mne prijdou 2 Megabity/s az na Mars,
František Houžňák,2013-03-22 08:11:14
na takovou dalku, jako hodne. Kolega, co bydli v Nemecku na kraji vesnice v lese, ma domu spojeni 0.8 Mbit/s, a Telekom mu rika, ze to rychlejc nejde, ze je to moc daleko. A bezdratove tam ma pry nejakou diru, v tom vyspelem Nemecku.
Nejsou 2 Mbit/s jako 2 Mbit/s
Vojtěch Kocián,2013-03-22 08:46:00
Jde o retranslaci přes MRO, která má relativně nízkou dráhu, takže z pohledu Curiosity bude v dostatečné výšce nad obzorem jen krátkou dobu a pak se zase musí čekat nebo použít pomalejší přímé spojení.
Kdyby to bylo stabilní spojení 2 Mbit/s, tak si mohou pískat. S tím jde přenést za den mnoho gigabytů a takovou paměť Curiosity ani nemá. Sám mám podobně rychlé spojení (dráty nevedou, mobily fungují, ale tolik platit nehodlám a z wifi díry mi musel pomoct až jeden vzrostlý jehličnan). Za rozumného počasí mi rychlost celkem vyhovuje, ale za silného větru se strom s kymácí dost na to, aby směrovou anténu vychýlil a spojení se přerušilo.
2Mbit/s
Tomáš Kohout,2013-03-22 12:54:05
Ta rychlost je opravdu docelá slušná. Bohužel doba spojení s retranslační družicí je krátká cca 8-10 minut/oběh družice. Výhodou je, že družice jsou dvě, i když ta starší má rychlost pouze 0,2Mbit/s. V případě nouze se dá použít i evropský Mars Express. Přes družice se posílají větší datové objemy, zejména obrázky a vědecká data. Telemetrie Curiosity by měla jít přes přímé spojení v pásmu X.
-
Zdeněk Jindra,2013-03-21 19:43:53
Nechci shazovat správu mise, ale podle tohoto článku to vypadá, že udělali celou řadu nedostatků, které se začaly projevovat a kupit při prvním problému. To jejich paměti nemají ECC a scrubbing? Byla by na multimilionovém projektu o tolik dražší flashka se softwarem pro druhý počítač? A je vůbec možné pro továrny navyklé na konzumní šmejdy vyrobit něco opravdu spolehlivého?
Jan Valečka,2013-03-21 23:39:22
Ono to nebude tak jednoduché, ta elektronika musí snášet trochu jiné podmínky než jsou na zemi. Nemyslím, že by šlo o nedostatky. U letů do vesmíru se počítá každý gram. A těch pár dní čekání, než se nahraje a otestuje software, se dá vydržet. Vlastně jde jen o ten den na nahrání, testovat by se muselo tak jako tak. Navíc celkově hardware na Marsu není poslední výkřik moderní techniky, hezky je to popsáno tady: http://www.zive.cz/clanky/curiosity-na-marsu-pocitacove-technologie-minulosti/sc-3-a-164888/default.aspx
Pane Jindro, poslete jim proste mail
František Houžňák,2013-03-22 08:13:50
a nabidnete spolupraci na dalsich misich, urcite jim dobre poradite, takove lidi oni v Pasadene nebo kde neustale shaneji.
Milý Zdeňku
Barak Obava,2013-03-22 09:52:48
Chci ti poděkovat, protože takhle už jsem se dlouho nezasmál.
opravdu to není legrace
Antonin Stefka,2013-03-22 14:53:11
programy i elektronika - paměť musí být odolné proti výpadkům a poruchám, vlivem radiace, tedy žádné velké složitosti, což ovšem u složitější robotické laboratoře znamená náročné kompromisy v rovnováze.
...já tedy smekám, již jen jak bylo nutno sondu po přistání přeprogramovat z letového a přistávacího režimu na pracovní, aby paměť nebyla přetížená...napadá mne - poslat tam nějakého ajťáka osobně...třeba
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
