Infarkt myokardu se vyznačuje typickou lokalizací bolesti. Na obrázku je vyznačena sytou červenou barvou, světle méně časté lokalizace. Při podezření na infarkt se nesmí nemocný namáhat. I chůze může přivodit smrt. Nejlépe je postiženého uložit do polosedu, podat půl tablety acylpyrinu. Ještě lepší je podat lék obsahující nitroglycerin, nebo analog který uvolňují oxid dusnatý. Ten uvolňuje křeč hladkého svalstva a rošiřuje koronární tepny. Pokud nemocný nedýchá, provádějte resuscitaci. ( Kredit: J. Heuser, CC licence 3.0)

Že stres môže byť bezprostrednou príčinou potenciálne smrteľného srdcového infarktu (alebo mozgovej porážky), je známe už dávno.  Už v roku 2006 Dr. William Gallo z Yalskej univerziy publikoval článok, v ktorom upozornil, že u ľudí starších ako 50 rokov, ktorí stratili zamestnanie, je výskyt mozgovej porážky a srdcového infarktu dvakrát vyšší v porovnaní so zamestnanými. Nebolo vtedy možné objektívne určiť, či na strate zamestnania sa nepodieľal aj horší  zdravotný stav či rizikový životný štýl prepustených. Najmenej čiastočne však možno súhlasiť s názorom autorov, že náklady na zdravotnú starostlivosť  podstatne zvyšujú náklady spoločnosti na nezamestnaných a politici by sa mali zamyslieť, či by nebolo lepšie vynaložiť prostriedky na ich návrat do práce.

William Gallo (Kredit: Cuny School of Public Health)

Dr. Gallo je aj autorom sprievodného editorialu v novembrovom čísle Archives of Internal Medicine k článku autorov na čele s Dr. Matthewom Dupre z Dukeovej univerzity v Durhame. Títo porovnávali riziko infarktu myokardu, spôsobené stratou zamestnania so známymi zdravotnými rizikami: fajčením, vysokým tlakom  a cukrovkou a zistili, že je prakticky rovnaké, ba čo viac, každá ďalšia strata zamestnania ho ešte zvyšuje.  Všimli si tiež, že riziko je najvyššie v prvom roku po prepustení. Toto svedčí pre príčinnú súvislosť  so stresom po prepustení z práce a proti priamej súvislosti s predchádzajúcim zdravotným stavom pracovníkov, aj keď sú zrejme viac postihnutí jedinci so zdravotnými rizikami. Ďalej, zvýšenie rizika sa netýka tých, ktorí sa práce vzdali dobrovoľne, napríklad odišli do dôchodku. Na mieru rizika nemá vplyv druh vykonávanej práce.  Možných stresorov je veľa a je na ďalších štúdiach, aby ich identifikovali a pomohli nájsť spôsoby, ako nájsť a chrániť zraniteľných jedincov.

Na prevenciu zdravotných rizík infarktu myokardu sa vynakladá veľké úsilie a veľa peňazí. Stres zo straty zamestnania u starších ľudí je dosiaľ nepovšimnutým rizikom. Ale, ako vidno z tejto novej štúdie,  dosť  veľkým na to, aby sa nad ním politici a zamestnávatelia zamysleli. Výsledky sú tiež výzvou pre praktických lekárov, aby venovali väčšiu pozornosť zdravotnému stavu starších ľudí, ktorí prišli o zamestnanie.

Zdroje:
http://www.theheart.org/article/1478195.do
Dupre ME, George LK, Liu G, Peterson ED. The cumulative effect of unemployment on risks for acute myocardial infarction. Arch Intern Med 2012; DOI:10.1001/2013.jamainternmed.447
Gallo WT, Teng HM, Falba TA, et al. The impact of late career job loss on myocardial infarction and stroke: a 10-year follow up using the health and retirement survey. Occup Environ Med 2006