Odhaduje sa, že nežiadúce účinky liekov sú príčinou okolo 100 000 neodkladných hospitalizácii seniorov ročne. Z toho celé 2/3 starších pacientov musí byť prijatých do nemocnice kvôli púhym štyrom liekom alebo skupinám liekov s podobným účinkom, ktoré sa podávajú v liečbe dvoch typov ochorení častých práve vo vyššom veku.
V liečbe cukrovky sa používa buď priama náhrada chýbajúceho ľudského inzulínu - biosyntetický inzulín, prípadne sa podávajú lieky, ktoré zosilňujú účinok alebo vylučovanie vlastného inzulínu pacienta. Dávkovanie týchto liekov musí byť presné. Aby pacienti netrpeli dlhodobými komplikáciami cukrovky, ktoré môžu významne skrátiť ich život, má byť hladina cukru čo najbližšia normálnym hodnotám. Tie však tesne susedia s hodnotami príliš nízkymi, ktorých dôsledkom môže byť bezvedomie, pri dlhšom trvaní až smrť. Zjednodušene, prílišná snaha o predĺženie života môže nakoniec vyústiť v jeho skrátenie. Ako intenzívne možno pacienta liečiť, záleží aj na jeho ochote spolupracovať a schopnosti dodržiavať diétny a liečebný režim, prípadne si primerane upravovať dávkovanie inzulínu. To nedokáže každý a starší pacienti majú niekedy problémy aj správne užiť niekoľko rôznych liekov s odlišným dávkovaním súčasne. V niektorých prípadoch môže ísť o desiatky liekov denne. To však je ale iný problém.
Dnes sú ale v móde smernice a lekár, ktorý podľa nich nelieči , môže byť obvinený z nesprávneho postupu bez ohľadu na to, ako je jeho pacient schopný pri liečbe spolupracovať.
Podobná situácia je pri liečbe dvoma skupinami liekov, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi. Okrem warfarinu, donedávna nenahraditeľného, ale v sile účinku nepredvídateľného lieku na trombózy, sem patria rôzne iné prípravky znižujúce zrážanlivosť krvi, obyčajným Acylpyrínom počínajúc. Tieto lieky sa už neužívajú len v liečbe následkov, ktoré spôsobuje trombóza (infarkt myokardu, pľúcna embólia, žilová a tepenná trombóza...), ale aj v ich prevencii. Toto bezpečnostné ochranné podávanie je odôvodnené štatistickou pravdepodobnosťou, podľa ktorej je ohrozenie chorobou u človeka s jej zvýšeným rizikom nižšie, ako je ohrozenie nežiadúcimi účinkami liekov - hlavne najrôznejšími druhmi krvácania. Súbory skúmaných pacientov sú však veľmi rôznorodé. V skutočnosti je ťažko vopred určiť, komu je súdené umrieť na opakovaný srdcový infarkt v dôsledku nepodania preventívnej liečby a komu na krvácanie zo žalúdočného vredu následkom preventívnej liečby infarktu, ktorý by možno ani nedostal. Do istej miery je možné sa správne rozhodnúť v prípade pacienta, o ktorom dobrý lekár vie, kam sa asi bude uberať jeho životný štýl a disciplína v dodržiavaní liečby, či je schopný pochopiť a rozpoznať jej riziká. Lenže opäť sú tu smernice a riziko postihu pri ich nedodržaní. A pre mnohých lekárov vlastne aj pohodlnosť: lieči podľa smerníc a koniec. Nemusí sa trápiť uvažovaním, čo by bolo pre pacienta lepšie a nehrozia mu žaloby a sťažnosti.
Americký federálny program Partnerstvo pre pacientov si kladie za úlohu znížiť počet hospitalizácii starších ľudí pre nežiadúce účinky liekov aspoň o 20 %. Keďže väčšinou ide o neúmyselné predávkovania liekov, vzdelávanie seniorov okolo osemdesiatky bude asi jeho podstatnou súčasťou. Nuž...uvidíme. Osobné skúsenosti s mentálnymi schopnosťami väčšiny vážne chorých ľudí v tomto veku ma vedú k pochybnostiam, či je to schodná cesta. (Čo tak celkové obmedzenie predpisovaných liekov na únosnú mieru? Niektoré, s pochybným účinkom, aj keď "dokázaným" rozsiahlymi štúdiami, by pacientom určite nechýbali. To by však vplyvné firmy rozhodne nepotešilo...)
Kam teda speje moderná medicína? Úsudok si musí urobiť každý sám. Dodám len, že podstatná časť prostriedkov spotrebovaných v americkom zdravotníctve končí nie v zdravotnej starostlivosti, ale na účtoch právnikov, ktorí na obviňovaní a obhajovaní zdravotníkov skvelo zarábajú. Vlastne preto si lekári vymysleli smernice, na ktoré sa môžu oni a ich právnici odvolávať a... treba pokračovať? Zdravotnícky systém USA v pomere výkonnosti k vynaloženým prostriedkom zďaleka nepatrí medzi najefektívnejšie. Na českom i slovenskom pacientovi sa však začína prejavovať mediálny vplyv seriálových rozprávok typu Pohotovosť. Máme sa tak na čo „tešiť“ v prípade lekárov a pacientov, a možno i tešiť bez úvodzoviek, v prípade právnikov a úradníkov.
Video: Warfarinom sa riziko trombóz lieči už 50 rokov. K jeho objavu prispeli kravy, ktoré trpeli zvýšenou krvácavosťou, ak ich strava obsahovala priveľa komonice (Melilotus officinalis). Vedľajšie účinky Warfarinu podnietili hľadanie iných liekov zameraných na konkrétne molekuly zapojené do kaskády reakcií, výsledkom ktorej je vznik krvných zrazenín – na faktor Xa a na faktor IIa – glykoproteín trombin. Medzi liekmi na znižovanie zrážanlivosti krvi sa tak objavila nová trojica: Dabigatran (Pradaxa), Rivaroxaban (Xarelto) a Apixaban. Kredit: Nature
Prameny: New England Journal of Medicine, Nov. 2011, Medscape.com News
Diskuze:
