Podľa mojich skúseností sú bohužiaľ počty obetí mrazov, ktoré vykazujú úrady, výrazne podhodnotené. Pozostávajú len z neborákov, ktorých našli na ulici či v nevykúrených príbytkoch zmrznutých na kosť. Na následky podchladenia však zrejme dodatočne umiera v nemocniciach ešte väčší počet tých, ktorých našli síce živých, ale silne podchladených. Niet nikoho, kto by sa nimi chválil, a tak sa do štatistík ani nedostanú. Našťastie to ani zďaleka nebývajú počty, ktoré by mohli súťažiť s hlavnými príčinami smrti - kardiovaskulárnymi ochoreniami či zhubnými nádormi.
Opakovať príznaky a štádia podchladenia asi nie je zaujímavé a akiste by bolo nosením dreva do lesa pripomínať viac, než že vyčerpané telo sa nakoniec bráni smrtiacemu chladu sústredením krvného obehu do životne dôležitých orgánov, pričom ponecháva napospas omrznutiu povrchové štruktúry a končatiny. Príčinou smrti býva zastavenie srdca spôsobené smrteľnou poruchou rytmu - komorovou fibriláciou. Táto hrozí tým viac, čím sa teplota srdca zníži pod 30 °C. U veľmi podchladených osôb ju môže vyvolať aj minimálny stres - napríklad nešetrná manipulácia s pacientom. A je tu aj ďalšia zlá správa - zle reaguje na všetku štandardnú liečbu, ktorá v teple bezpečne pomáha. Vôbec, liečba podchladených má viaceré špecifiká (viď napríklad smernice záchranárskej firmy Falck - http://www.falck-academy.sk/download/materialy/hypotermia.pdf).
Pravidlá laickej prvej pomoci sú tu:
http://www.zachranari.sk/Default.aspx?CatID=202 - upozorňujem, že laická liečba je dostačujúca len pre naozaj ľahké podchladenie. Teplota, meraná obvyklým spôsobom na obvyklých miestach (podpazušie, konečník, meranie bezkontaktným teplomerom) nemusí zodpovedať teplote telesného jadra, prípadne ju bežný teplomer vôbec nezaznamená. Ospalosť, zmätenosť a zmeny prekrvenia kože sú jednoznačným dôvodom na privolanie odbornej zdravotníckej pomoci.
Závažnosť podchladenia sa síce klasifikuje podľa teploty telesného jadra, v teréne ju však ťažko odmerať. Praktickejší je jednoduchý odhad závažnosti stavu: podchladený pri vedomí pravdepodobne prežije, šance bezvedomého pacienta sú oveľa menšie. Veľa záleží od doby, počas ktorej bol organizmus vystavený chladu, fyzickej námahe, hladovaniu. Možnosti liečby mimo zdravotníckeho zariadenia sú veľmi obmedzené: zabrániť ďalším stratám tepla, podať teplé tekutiny a začať s ohrievaním. Treba sa vyhnúť neopatrnej manipulácii a pri ohrievaní nespôsobiť popáleniny použitím príliš teplých nápojov alebo termoforov s príliš teplou vodou. Platí pravidlo, že nijaký zmrznutý nie je definitívne mŕtvy dovtedy, kým sa napriek zahriatiu na minimálne 34 °C nepodarí obnoviť životné funkcie. Mozog hlboko podchladeného vydrží prežiť nedokrvenie pri zastavení srdca aj hodinu. Ak sa záchrancovia rozhodnú začať s oživovaním vonkajšou masážou srdca, musia počítať s tým, že v tejto vyčerpávajúcej činnosti budú pokračovať veľmi dlho a že hrudník hlboko podchladeného je stuhnutý a náchylný na poranenia.
Okrem podania teplých nápojov je v rámci prvej pomoci možné len ohrievanie podchladeného zvonka. A to je z hľadiska organizmu neprirodzený, až ohrozujúci postup, ktorému sa ale v poľných podmienkach nedá vyhnúť. Je preto veľmi dobré, ak sa obeť podchladenia ešte dokáže napiť. Jednak sa tým doplnia stratené tekutiny a zvýši sa krvný tlak, ale hlavne organizmus sa začne zohrievať tým správnym postupom - zvnútra smerom k povrchu. Ak sa najskôr príliš zahrejú nedokrvené, prípadne odumierajúce tkanivá v omrzlinách, rozšíria a prekrvia sa ich zúžené cievy, už beztak nízky krvný tlak ďalej poklesne. Do krvného obehu sa môžu dostať nahromadené potenciálne nebezpečné látky z rozpadajúcich sa tkanív. Pritom teplota telesného jadra so životne dôležitými orgánmi sa zvýši len málo a metabolizmus ostáva spomalený.
Aj bezvedomému pacientovi a bez špeciálneho vybavenia je možné podávať ohriate infúzne roztoky alebo teplé tekutiny do žalúdka. Lenže ich teplota nesmie prekročiť 50 °C (niekde sa uvádza hodnota 60 °C, čo je však už riskantné). Najväčšie riziko nepredstavujú popáleniny, ale rozpad červených krviniek (hemolýza), uvoľnenie draslíka a jeho následkom zastavenie srdca. I s priemernými znalosťami z fyziky si ľahko vyrátame, že niekoľko litrov tekutín s teplotou o 15 - 20 stupňov vyššou než je teplota podchladeného tela s jeho desiatkami litrov tekutiny ho príliš neohreje. A viac sa doň nevojde. Síce aj ten jeden - dva stupne sú lepšie ako nič, ale žiadajú sa radšej účinnejšie postupy.
Tie sú k dispozícii až v nemocnici. Napriek tomu aj tu často nastávajú ďalšie problémy. V civilizovaných krajinách, a to dokonca aj v tých chladnejších, nie je podchladenie každodennou diagnózou. Pritom jeho liečba je veľmi zložitá. Podchladenie sprevádza okrem zastavenia srdca aj zlyhanie viacerých orgánov. Dochádza k rozvratu vnútorného prostredia - typicky k acidóze a vzostupu hladiny draslíka v sére. Vyskytujú sa ale všetky možné kombinácie odchýľok, objavujú sa poruchy zrážania krvi, pričom vyšetrenie komplikuje fakt, že výsledky analýz krvi, zohriatej v analyzátoroch na 37 °C nezodpovedajú vždy hodnotám v podchladenom pacientovom tele. Pomerne spoľahlivým ukazovateľom zostáva hladina draslíka: ak je nad 10 mmol/l, šanca na prežitie je mizivá. Mnohé lieky majú u podchladeného veľmi malý účinok, ale v jeho organizme ostávajú neobvykle dlho a hrozí ich predávkovanie. Podstatnou je možnosť doplniť ohrievanie pacienta zvnútra. V prípade veľmi vážnych stavov sú výsledky liečby v priemere tým lepšie, čím je ohrievanie rýchlejšie, podmienkou však je účinné ohrievanie organizmu zvnútra bez jeho poškodenia príliš teplými médiami.
Najjednoduchší postup zahrňuje opakované výplachy žalúdka a močového mechúra teplým roztokom. Na to sa však dajú použiť rádovo len litre tekutín. Ten zložitejší zahrňuje výplachy pohrudničnej a pobrušnicovej dutiny. Roztoky, ktoré neobsahujú krv, plazmu alebo cukry (glukózu) je možné ohrievať tým najjednoduchším spôsobom - v obyčajnej mikrovlnnej rúre (podstatná maličkosť – mikrovlniek je potrebných veľa a rýchlo). Úplne najlepšie je priame ohrievanie krvi. To už znamená desiatky litrov ohriatej krvi za hodinu. Prístroje, ktoré to dokážu, sú dvojaké: aparatúra pre mimotelový obeh používaná pri operáciach srdca a hemodialyzačný prístroj - umelá oblička. Pracoviská, ktoré ich vlastnia, však majú s podchladenými a omrznutými minimálne skúsenosti a takémuto použitiu svojich drahých (a prísne sterilných) prístrojov sa zväčša bránia. Väčšinu klientely (asi nielen v našich podmienkach) tvoria zanedbaní a špinaví alkoholici, bezdomovci a bohužiaľ aj opustení starci, ktorých nádej na prežitie je malá a veľká pravdepodobnosť, že ak sa zachránia teraz, zakrátko prídu znova – neraz v ešte horšom stave. Etickú a právnu stránku takéhoto prístupu nechajme radšej bokom, aby sme sa vyhli problémom celého systému zdravotníckej aj sociálnej starostlivosti, čo je téma nie na článok, ale na knihu...
Väčšina podchladených pacientov teda podstupuje bežne zaužívanú liečbu: po čiastočnom ohriatí konzervatívnymi postupmi (bez použitia prístrojov) a vzostupe (takmer normalizácii) teploty, niekedy aj po nadobudnutí vedomia sa výsledky biochemických parametrov zhoršia, trvá zlyhanie obličiek s minimálnym alebo nijakým vylučovaním moča, zhoršuje sa vedomie, krvný tlak, dýchanie a napriek napojeniu na prístroje za deň až dva umierajú. Až keď prežijú nejaké dva dni, dá sa povedať, že sú kúsok za vodou, zlyhávajúce orgány začínajú pracovať a je šanca na uzdravenie. Stále však treba doriešiť dôsledky zlyhania orgánov, infekcie, dehydratácie, omrzliny a preležaniny. Často aj otázku, kam s vyliečeným pacientom - vyhodiť práve zachráneného bezdomovca na mrazivú ulicu?
Akokoľvek kriticky sa pozrieme na primeranosť obvyklej liečby, štatistiky hovoria, že len na nej až tak veľmi nezáleží. Prežívanie podchladených, ktorí sa živí dostanú do nemocnice, viac ako na druhu poskytnutej liečby závisí na celkovom stave ich organizmu. Ani ľahké podchladenie napriek kvalitnej liečbe totiž nakoniec neprežije asi polovica pacientov, ktorých organizmus je oslabený starobou, chronickými ochoreniami, podvýživou a alkoholom. Hoci na dobrých pracoviskách prežije viac ako polovica ťažko podchladených mladých a zdravých športovcov.
Závažné podchladenie je síce príležitostne medializovaným, ale vcelku dosť zriedkavým postihom, ktorého liečba je veľmi náročná odborne, finančne i organizačne. S výnimkou hazardérov, ktorí vedome či nevedome riskujú svoj život a zdravie, ohrozuje skôr okrajové skupiny obyvateľstva. Tlak na riešenie starostlivosti o podchladených je v porovnaní s inými, oveľa častejšími a tiež organizačne i finančne náročnými ochoreniami veľmi malý a pravdepodobne ani v budúcnosti sa nestane diagnózou v centre spoločenskej a odbornej pozornosti tak, ako sú napríklad kardiovaskulárne ochorenia. Preventívne opatrenia na pomoc ohrozeným osobám sú možno lacnejšie a určite efektívnejšie a humánnejšie, ako potom nákladná liečba s neistým výsledkom.
A niekoľko dalších pohľadov čo dokaže zima:
http://www.youtube.com/watch?v=jFuhpUwxuYs&feature=endscreen&NR=1
http://www.youtube.com/watch?v=jKAWeCEAnM8&feature=endscreen&NR=1
Diskuze:
Super článok!! :)
John Ramen,2012-02-17 11:25:50
Vďaka za prehľad metodiky/liečebných postupov pri hypotermii, keďže toto téma môjmu srdcu blízka (zdravotníctvo). :))
Ak by som vôbec ešte niečo k článku dodal, tak by to bolo ete viac zdôraznené upozornenie pre vodičov, podľa vety vo Vašom úvode: "Mnohé cesty zostali neprejazdné, mnohí vodiči uviazli v kolónach, či v snehových závejoch." momentálne značne pertinentné, aby nepodceňovali poveternostné podmienky. Napríklad nesadali do auta len v ľahkom oblečení, lebo však kúrenie funguje dobre... Nie sú neznáme prípady, keď vodiči uviazli v závejoch, minula sa im pohonná hmota a záchranári ich našli umrznutých a/alebo im už nedokázali pomôcť. Minimálne mať v kufri teplú deku a do plusu nejaké teplé oblečenie. Autolekárnička obsahuje aj izotermickú fóliu, tak v prípade nutnosti neváhať použiť aj tú. Ale hlavne, ak inštitúcie vydajú doporučenie "vydať sa na cesty iba v najnutnejšom prípade", tak radšej zvážiť, či nie je lepšie ostať doma. :)
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
