Zoberme si pasívnu bezpečnosť. Určite, deformačné zóny, pásy, airbagy sú podstatné. Hlavne ak máte v osude napísané, že raz čelne narazíte do masívnej stojacej prekážky. Ale ak na vás čaká čelná zrážka s protiidúcim vozidlom, potom najdôležitejšie pravidlo znie: silnejší vyhráva. Buď ho tušia, alebo poznajú mafiáni aj majetní oteckovia a frajeri, ktorí svojim slečnám kupujú dvojtonové obludy, s ktorými potom nevedia zaparkovať, ba čo horšie, ani zmestiť sa na svoju polovicu úzkej cesty. Veľmi pravdepodobne však prežijú na úkor niekoho iného následky svojho šoférskeho hazardovania či neumenia. Fyzika je neúprosná. Ak do dvojtonového protiidúceho SUV narazíte v jednotonovom autíčku, SUV spomalí a vy sa v zlomku sekundy vydáte naspäť, odkiaľ ste prišli. Deceleračné zrýchlenie pri danej rýchlosti je oveľa vyššie, ako v skúšobni pri náraze do statickej prekážky. A ešte vyššie, ak sa protiidúci pirát rútil vysokou rýchlosťou, vedomý si vlastnej nezraniteľnosti. Kinetická energia rastie s mocninou rýchlosti. Pri sedemdesiatke je dvojnásobná oproti päťdesiatke a pri stovke štvornásobná. Fyzikári, prepočítajte to po mne: vychádza mi, že jednotonové autíčko idúce pätdesiatkou potom dostane ranu, akoby vrazilo najmenej sedemdesiatkilometrovou rýchlosťou do stojaceho autobusu. (Používam vzorec pre dokonale nepružnú zrážku a zaokrúhľujem nadol s bulharskou konštantou na deformáciu karosérie).
Nedopátral som sa štatistík, o čo poklesla nehodovosť v zime po zavedení povinného používania zimných pneumatík. Čo mi hovorí fyzika, najmä po zohľadnení tej nešťastnej druhej mocniny rýchlosti vo vzorčeku pre kinetickú energiu? Znateľné zlepšenie bežný vodič spozná pri rozjazde a jazde do kopca. Po zanedbaní nejakého toho kosínusu mi vychádza, že vylezie do stúpania o pár percent strmšieho, ako na letných gumách. A o niečo bezpečnejšie zíde dole. Ale len pokiaľ ide pekne opatrne a kolesá sa mu nezačnú šmýkať, pretože sú dva koeficienty adhezivity - statický a dynamický. Ten statický, pre nepreklzujúce pneumatiky je oveľa vyšší. Tento rozdiel je o hodne väčší, než je rozdiel medzi letnými a zimnými gumami. Čo sa týka brzdenia: oveľa vyšší rozdiel v brzdnej dráhe je medzi snehom a ľadom na jednej strane a vlhkou vozovkou na druhej strane, než je rozdiel medzi letnými a zimnými pneumatikami na snehu (o ľade ani nehovoriac, čítal som aj názor či bonmot odborníka, že na čistom ľade sa chovajú rovnako letné aj zimné gumy: šmýkajú sa).
Takže ani na najkvalitnejších zimných pneumatikách nemožno jazdiť na zasneženej a zľadovatelej ceste tak, ako v lete. To by bolo treba niektorým vodičom pripomínať viac ako "skvelé vlastnosti" zimnej pneumatiky typu XXXX, ktoré skrátia 50metrovú brzdnú dráhu o 1,5 metra oproti konkurencii. A tiež, že opotrebovaním dezénu sa vlastnosti zimných pneumatík výrazne zhoršujú a pri jeho výške 4 mm sa už môžu viac podobať letným, ako zimným. Aby sa brzdné dráhy na ujazdenom snehu (a na dobrých zimných pneumatikách) podobali brzdnej dráhe vozidla idúceho po mokrej ceste deväťdesiatkou v lete, nemalo by ísť ani sedemdesiatkou. Priznám sa, že na prehľadnej ceste jazdievam rýchlejšie, hoci s vedomím, že v najhoršom prípade budem musieť auto radšej zapichnúť niekde do záveja, aby som sa vyhol horšej kolízii. Tá hrozí permanentne, bez ohľadu na to, ako opatrne chodím, pretože veľa, možno väčšina vodičov sa buď neodôvodnene spolieha na svoje vynikajúce zimné pneumatiky, na koeficienty bezpečnosti svojho auta, alebo jednoducho prehliadne, že primrzlo.
Osobná otázka môže znieť, prečo teda nechodím tak, ako mi fyzika káže, pekne pomaličky. Okrem netrpezlivosti je odpoveď univerzálna pre zimu aj leto. Predbiehanie je štatisticky jedna z najrizikovejších situácii na ceste. Ak idem oveľa pomalšie "ako je zvykom", predbieha ma spústa ďalších áut. Netrpezlivosť a sklon ich vodičov riskovať je tým väčšia, čím ich viac zdržujem. Neviem o tom, žeby niekto vyčíslil toto riziko a porovnal ho s rizikami príliš rýchlej jazdy. Ale viem, že ak ma ťažké auto zmetie z cesty, dopadnem rovnako, či som, alebo nie som vinníkom nehody. Takže niekedy idem teoreticky menej bezpečnou vyššou rýchlosťou v záujme vlastnej bezpečnosti, alebo ak vidím veľmi netrpezlivého jazdca za sebou, radšej ho čo najskôr nechám predísť a odísť.
Tých, ktorí majú záujem o exaktnejšie informácie, musím odkázať sem: Bezpecnost cestnej premavky z hladiska fyziky a semFaktory ovplyvňujúce bezpečnosť styku pneumatiky a vozovky a keďže v uvedenej problematike som len lepšie informovaný laik, privítam názory nezaujatých odborníkov v rámci diskusie.
V nesprávnej dobe na nesprávnom mieste
Správanie sa pneumatík je niekedy nevyzpytateľné.
Diskuze:
