1,4 miliardy ľudí, čo je viac ako 20 percent súčasnej ľudskej populácie, žije bez elektriny. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry IEA v najbližších rokoch toto číslo výrazne neklesne, podľa odhadov asi na 1,2 miliardy v roku 2030. V prevažnej väčšina ide o obyvateľov Indie a subsaharskej Afriky, ale i iných tropických a subtropických oblastí bohato obdarených slnečným žiarením. Na solárne panely a príslušné zariadenia prostriedky nemajú a ešte dlhé roky či skôr desaťročia mať nebudú.
Z 88,5 milióna Filipínčanov viac ako 3 milióny žije v malých, tmavých chatrčiach nalepených tesne na seba, ľudia do nich chodia spávať a skryť sa pred nepriazňou počasia v období monzúnov. Väčšinu dňa trávia vonku v uliciach. Práve na túto skupinu ostrovanov obývajúcich chudobné okrajové štvrte Manily a iných miest je zameraný projekt Isang Litrong Liwanag (Liter svetla) nadácie MyShelter Foundation, ktorý by im mal zabezpečiť presvetlenie tmavých miestností aspoň počas dňa a to veľmi jednoduchým spôsobom – pomocou priehľadných bielych plastových fliaš naplnených čistou, najlepšie destilovanou, demineralizovanou, alebo aspoň filtrovanou prevarenou vodou s prídavkom dezinfekčného prostriedku, ktorý bráni tvorbe rias (napr. naše Savo). Naplnená fľaša sa upevní do vlnitého plechu, ktorý pokrýva strechy a všetko, vrátane uzáveru, sa vodotesne zatmelí. Počas slnečného tropické dňa takéto dvojlitrové osvetlenie nahradí 50 až 55 wattovú žiarovku. Životnosť by mala dosiahnuť päť rokov a závisí od množstva rias, ktoré časom predsa len začnú vnútorné steny plastu pokrývať.
Nasledujúce video predstavuje celý jednoduchý „vynález“ pôvodne vyvinutý v spolupráci so študentami amerického Massatchussetského technického inštitútu MIT:
Ak si uvedomíme, že Filipíny sa nachádzajú v tropickej monzúnovej oblasti s priemerným počtom 20 tajfúnov za rok, k zdanlivo dobrému nápadu treba pripočítať riziko, ktoré narušenie celistvosti strechy z vlnitého plechu môže spôsobiť. Voda presakujúca okolo fľaškovej lampy síce žiadny skrat nezapríčiní, ale v období dažďov nepredstavuje príjemné osvieženie, ale problém. Aj keď nahor vyčnievajúca časť má dobrý aerodynamický tvar, pri veľmi silnom vetre aj jej malý odpor môže prispieť k ohrozeniu nie práve kvalitnej strechy. A tak ostáva držať chudobným Filipínčanom palce, aby nemali v budúcnosti príčinu preklínať projekt, ktorý na určitú dobu dá niekoľkým prácu a mnohým zadarmo presvetlí pochmúrne tmavé miestnosti. Od konca apríla tohto roku, kedy sa projekt rozbehol, sa už na denné osvetlenie využilo asi 300 000 plastových fliaš a realizátori majú v pláne do konca budúceho roku toto číslo viac ako strojnásobiť.
Zdá sa však, že myšlienka nie je tak nová, ako sa tvári. Podľa nasledujúceho videa sa zrodila už pred deviatimi rokmi v hlave brazílskeho inžiniera a aj v tejto najväčšej juhoamerickej krajine sa ňou niektorí inšpirovali. V našich podmienkach sa dá využiť len v lete, alebo zaistiť, aby v zime zmrznutá voda nezničila nielen celý „denný luster“, ale aj všetko to, čo po rozmrazení zaplaví.
Diskuze:
k poslední větě
Jiří Novák,2011-09-19 21:37:52
Led petku neroztrhá. Zkuste si to, dát vodu v petce do mrazáku.
Tepelný most
Vojtěch Kocián,2011-09-19 23:15:02
Neroztrhá, ale je to dost ošklivý tepelný most a navíc pokud obsah prochladne, bude na něm kondenzovat voda. Do domu by se tak paradoxně mohlo dostat víc vody než z prasklé láhve. Raději střešní okno nebo profi světlovod.
Mimochodem, ty vlnité "plechy" se dělají i z laminátu (i když nevím, jestli i na Filipínách) a pak jsou průsvitné. Často se to používá na prosvětlení dílen nebo garáží. Nevím, o kolik je dražší než železný plech.
Dagmar Gregorova,2011-09-20 04:46:21
když je volná, pak ne. Ale přemýšlela jsem, co s ní udělá, když je upevněná v kovovém plátu - ve "filipiském" řešení dvojitém. Ale tam tento problém řešit nemusí.
Ale asi máte pravdu, asi i to by PET láhev v mrazu přežila. S vodotěsností spojů kolem ní by to možno bylo horší.
Osobně považují celý projekt za způsob, jak se někdo ze západu seberealizoval a když dojdou peníze, vše se postupně vrátí do původního stavu. Jestli musíte láhve vodotěsně upevněné tak, aby spoje vydržely prudký nárazový vítr a lijáky, po 4-5 letech (a možná i dříve, řasy zvládnou divy) vyměnit, pak se mi to nezdá jako racionální řešení. Kdoví, v jaké fázi bude projekt za 5 let a jaký dokument by natočili reportéři, kdyby se pak přišli ptát na zkušenosti. Ale možná jsem jen příliš skeptická...
ale roztrhá
Ondi Vo,2011-09-27 11:53:34
Vyzkoušeno s modrou PET od Magnézie - venku, v zimě, na Moravském poli (ca. -10..15°C). Ne po první noci, ale tak po týdnu.
Možná, že příčinou bylo částečné tání ledu uvnitř a opětovné tuhnutí vody. Ovšem by se tomu dalo odpomoci fridexem.
Skepsi paní Dagmarové sdílím. Myslím si, že efektivnější by bylo zapracování (lepení, šroubování) plochého průsvitného materiálu do střešní krytiny a pod ní umístěnou mléčnou rozptylkou.
světlovody do budov
Vladimír Šmídl,2011-09-19 18:45:28
nabízí například Siemens.Ale do ceny lahve vody se asi nevejdou...
farebné fľaše
Martin Smatana,2011-09-19 18:40:44
A keby chcel niekto byť za frajera, tak použije fľaše rôznych farieb - obyčajnú číru, zelenú, fialovú, oranžovú, žltú, modrú... :)
Vynikající nápad! Němci a rakušané budou kopírovat
Jaroslav Mrázek,2011-09-19 08:48:29
Němci v době nedostatku elektřiny díky odstaveným reaktorům a rakušané ze zásady- nechtějí atomovou energii a tak 25% dne budou bez proudu. U rozsypané německé elektrizační soustavy se doba trvání výpadků nedá předem odhadnout, ale údaj 22 000 MW vyřazeného výkonu a jimi deklarovaná za ně dostatečná rezerva 1000 Mw v tepelné elktrárně dává tušit problémy poněkud většího rázu ...
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
