Vtáčí spev je pre ľudí natoľko inšpirujúci, že o jeho napodobňovanie sa pokúsil každý, kto vie pískať a niektorí to dokážu natrénovať do obdivuhodnej dokonalosti. Aspoň pre ľudský sluch.
Fyzici zo známej Harvardovej univerzity v Cambridge v americkom štáte Massachusetts sa predvčerom (21. 11.), na stretnutí Oddelenia pre dynamiku kvapalín Americkej fyzikálnej spoločnosti, predstavili imitovaním spevu zebričiek. Pomocou gumovej hadičky vytvorili jednoduchý nástroj, ktorým dokážu verne napodobniť mnohé charakteristické črty, vrátane zložitých trilkov. Predviedli zariadenie spolu s výsledkami porovnávacích frekvenčných meraní. K mediálnej správe žiaľ nepriložili ani obrázok, či zvukový záznam, takže informácia je dosť abstraktná.
Vtáčí spev u mnohých druhov má zložitú štruktúru a vedci dávno skúmajú, ako sa mláďa učí rodnej reči od svojich rodičov. Neurológovia v malých mozgoch hľadajú zmeny, ktorými evolúcia umožnila zložité ovládanie hlasiviek. Ale Aryesh Mukherjee, diplomant na Katedre evolučnej biológie Harvardovej univerzity je presvedčený, že na neurologickej úrovni nemusí isť o až tak komplikovaný mechanizmus, ako si mnohí biológovia myslia a mnohé obdivuhodné trilky operencov je možné vysvetliť len pomocou fyzikálnych vlastností ich hlasiviek, podliehajúcich jednoduchšej kontrole mozgovej centrály.
Preto skonštruoval zariadenie, pozostávajúce zo zdroja vzduchu prúdiaceho cez napnutú gumenú hadičku, imitujúcu vtáčie hlasivky. Motorček ovláda stláčanie hadičky podľa rovnakej frekvencie a intenzity, ako to u živej predlohy robia svaly. Výsledný zvuk je vraj veľmi verný. Presnejšie podobný zvukom, ktoré vydáva bežne v klietkach chovaná zebrička austrálska. Zatiaľ. Mladí vedci ale plánujú sa s umelými vtáčími hlasivkami pohrať a zdokonaliť ich tak, aby dokázali napodobniť hlasové prejavy rôznych druhov vtákov.
Táto viac úsmevná, ako prevratná správa z výskumu, ku ktorej (zatiaľ) žiaľ chýba technická dokumentácia, by mohla zaujať šikovných a kreatívnych ľudí. Ako nápad hodný vlastného „domáceho“ bádania a pokusu o skonštruovanie gumenej píšťalky, ktorou by sa človek mohol dohadovať s niektorými spevavcami v ich jazyku :).
Snažíme sa imitovať spev vtákov, ale platí to i opačne. Niektoré druhy to dokážu neuveriteľne dokonale. Preberajú nielen naše hlasové prejavy, ale aj zvuky, ktorými rušíme pokoj v prírode. Nasledujúce dve videá predstavujú austrálskeho, bažantu podobného lýrochvosta hrabavého (Menura superba). Zvuky, ktoré dokáže reprodukovať sú naozaj prekvapujúce. Prezrádzajú, že lýrochvosty boli pozornými poslucháčmi okolitého rušivého hluku a na ich „speve“ to zanechalo trvalé následky. Dalo by sa to napodobniť natiahnutou gumovou hadičkou? Asi nie.
Zdroj: Science Daily, You Tube
Diskuze:
