Vedecká kariéra závisí od toho aké výsledky výskumník dosiahne a kde sa mu ich podarí publikovať. Od toho sa potom odvíja nielen profesný vzrast, ale i možnosť získať financie v podobe grantov. Štartovacia pozícia nie je samozrejme rovnaká, každý dobre vie, že vyštudovať tú lepšiu školu, mať možnosť pracovať na renomovanejšom a technicky dobre zabezpečenom pracovisku je obrovskou výhodou. Potom o to viac zaráža, keď naozaj známy vedec, ktorý má tie najlepšie podmienky a jeho meno skloňujú média po celom svete, sa dopustí niečoho, čo je vo vede tým najväčším hriechom – vedomého podvodu v podobe falšovanie výsledkov.
Práve z tohto prečinu je obvinený 50ročný Marc Hauser, ktorý v tej najvyššej pozícii, na poste profesora pôsobí na viacerých katedrách známej Harvardovej univerzity v Cambridge, v americkom štáte Massachusetts – na Katedre psychológie, Katedre evolučnej biológie a Katedre biologickej antropológie. To, čo na tejto renomovanej alma mater vedia už nejakú dobu, na svetlo mediálneho sveta vynieslo utorňajšie vydanie denníka Boston Globe.
Paradoxne sa práve Marc Hauser zaoberal aj evolúciou morálky a u primátov skúmal nakoľko si uvedomujú základné pravidlá fair-play. Je autorom popularizačnej knihy Moral Minds (Morálna myseľ).
Tieň podozrenia z manipulácie výsledkov padol na Hausera už dávnejšie, keď v roku 1995 ako hlavný autor publikoval v Proceedings of the National Academy of Sciences prácu o tom, že aj tamarín pinčí (Saguinus oedipus), druh malej kolumbijskej opičky, úspešne zvláda test so zrkadlom. Teda dokáže pochopiť, že ten „konkurent“, čo ho verne napodobuje, ale nedá sa chytiť, je len obrazom jeho samotného. Práca sa neskôr stala stredobodom ostrej kritiky a možno aby si zachránil reputáciu, v roku 2001 Hauser s kolegami uverejnil ďalší článok, kde svoje pôvodné výsledky popiera s tým, že sa ich nepodarilo v opakovaných pokusoch dokázať. Práca z r. 1995 však stiahnutá nebola.
V súčasnosti ide o závažnejší prípad. Na základe auditu Hauserových výzkumov, ktorý sa uskutočnil veľmi dôverným spôsobom za múrmi univerzity, bola už jedna z jeho publikácií z roku 2002, uverejnená v časopise Cognition, stiahnutá. Trojica vedcov z Harvardovej univerzity vtedy testovala opäť tamaríny a ich schopnosť si uvedomovať rôznorodosť a množstvo predmetov (druhov potravy, napríklad banánov). Do vážneho a zdá sa, že odôvodneného podozrenia sa dostali aj výsledky ďalšej z významných Hauserových prác, ktorú zverejnil v roku 2007 v časopise Science a ktorá sa týkala výskumu do akej miery rôzne druhy primátov dokážu pochopiť súvislosti medzi ľudskými gestami a ukrytou potravou. Pri pokusoch opice sledovali dve nádoby, kde by sa mohli nachádzať maškrty a asistenta, ktorý sa lakťom dotkol niektorej z nich, akoby naznačoval, že potrava by sa mohla ukrývať práve tam. Pričom raz v rukách mal nejakú dobrotu, inokedy nie. Vedci štatisticky vyhodnocovali, kam siahnu na prvý pokus rôzne druhy opíc. Pričom nádoba, na ktorú posunkom ukázal asistent s prázdnymi rukami, bola iracionálnym riešením. Snaha získať maškrtu z úkrytu označeného posunkom asistenta s potravou sa naopak hodnotil ako výsledok racionálnej úvahy a pochopenie gesta. Výsledky odhalili aj u primátov nepatriacich k ľudoopom prekvapujúco vysokú mieru akejsi empatie, schopnosti pochopiť čo naznačuje a čo si možno myslí v tomto prípade zástupca iného, príbuzného druhu.
Tieto pokusy sa samozrejme dajú znovu zopakovať a s veľkou pravdepodobnosťou sa tak už niekde aj deje.
Ako sa vraví, sudca je len tam, kde je žalobca. V Hauserovom prípade jeho kolegovia z odboru, ktorí sa nedostali k prvotným „surovým“ údajom (raw data), mohli len spochybňovať výsledky, či prípadne dokazovať, že iné experimenty k nim nevedú. Ale mnohí sa viezli na vlne jeho úspechu a popularity. Odvahu poukázať na porušovanie základných pravidiel vedeckého bádania našli samotní mladí, ešte z ideálov nevyliečení študenti z Hauserovho laboratória. Nech im túžba hľadať pravdivý obraz sveta vedecky korektnými metódami vydrží čo najdlhšie. Ak uvážime, že Marc Hauser patrí medzi svetovú vedeckú elitu a je vďaka mnohým televíznym vystúpeniam a novinovým článkom známa, uznávaná osobnosť, rozhodnutie študentov vyjsť s pravdou von nebolo jednoduché. Dlhotrvajúce prešetrovanie ale dokázalo, že nejde o krivé obvinenie.
Hauserov prípad sa len skotúľal zo špičky toho pomyselného ľadovca, v ktorom sú zamrznuté mnohé výskumy, kde výsledky prešli selektívnym výberom, nesprávnym štatistickým spracovaním, alebo dokonca cielenou manipuláciou. A v citáciách sa rozširujú ďalej. Tento ľadovec by mal podľahnúť veľmi rýchlemu roztápaniu. Je naivné si myslieť, že do recenzovaných časopisov sa cez oponentúru prebojujú len absolútne seriózne práce. Anonymita autorov medzi posudzovateľmi sa nedá dodržať, každý v odbore dobre vie, kto sa akým výskumom zaoberá. Ale to by tak nevadilo – odborný posudzovateľ sa ale často dostane k už spracovaným a presvedčivo vyzerajúcim údajom a nemá - často ani v prípade, keď si vyžiada základné výsledky - šancu odhaliť manipuláciu. Všetko závisí od svedomia publikujúceho vedca. A nad ním visí Damoklov meč: Publikuj, alebo zhyň.
Z manipulovania a selekcie výsledkov bol napríklad obvinený aj Peter Duesberg, výskumom AIDS sa zaoberajúci molekulárny biológ z Kalifornskej univerzity v Berleley. Publikoval článok v ktorom na základe získaných dát rozvíjal teóriu, že HIV je len akýsi „spolucestujúci“ neškodný vírus a AIDS spôsobuje dlhodobé používanie samotných liekov proti nemu (antivirotík proti retrovírusom) a povzbudzujúcich liekov s psychotropnými účinkami. Niekoľkomesačné vyšetrovanie bolo ale zastavené pre nedostatok dôkazov.
V oblasti fyziky do širokého mediálneho priestoru prenikli dva závažné prípady neomalených podvrhov. V roku 2002 všetkým vyrazila dych kauza Jana Hendrika Schöna z Bellových laboratórií v New Jersey. 31ročný vedec bol vyznamenaný niekoľkými cenami a v spolupráci s kolegami chrlil jeden odborný článok za druhým s priemerným časovým odstupom 9 dní (!). Práce prechádzali recenziami a na publikovanie ich prijali tie najprestížnejšie časopisy. Až si Lydia Sohn z Princetonskej univerzity, stojaca mimo tohto kolotoča všimla, že autor je natoľko sebavedomý, že už nepovažuje za potrebné si vymýšľať stále nové hodnoty a napríklad pre rôzne teploty mu vychádza úplne identický šum. Nastalo preverovanie, ktoré prinieslo mnohé zarážajúce odhalenia, týkajúce sa nielen autora, ktorý výsledky doslova tvoril, ale položilo otázky o zodpovednosti spoluautorov a recenzentov.
Menej známy, ale pre pracovisko, akým je Lawrence Berkeley National Laboratory (Národné laboratórium Ernesta Lawrenceho v Berkeley) veľmi nepríjemný a varovný prípad sa stal v roku 1999, keď v spolupráci s ruskou Dubnou vedci ohlásili objav prvku 118. Analýzy rozpadových radov v príslušných experimentch robil americký fyzik bulharského pôvodu Viktor Ninov. V podobe takzvanej „bulharskej konštanty“ sa mu vo vyhodnotení objavili aj rozpady jadier prvku 118. Mnohokrát opakované analýzy ale nič také nepotvrdili a nikomu sa nepodarilo vysvetliť, ako sa do Ninových výpočtov mohli dostať. Preto ich autor musel renomované pracovisko opustiť.
Sú to závažné prípady, ale oveľa závažnejšie je, že nie sú zďaleka jediné. Presne ako u ľadovca, väčšia časť je neviditeľná. Koncom roku 2008 sa v Madride konalo stretnutie Fóra pre čestnosť vo vede, ktoré založila Európska vedecká nadácia (Research Integrity Forum of the European Science Foundation - ESF). John Marks, šéf pre vedu a stratégiu ESF vo svojom prejave uviedol, že podľa odhadov sa až 1 % vedcov niekedy dopustí podvodu a až 50 % spolupracuje pri postupoch, ktoré sú z vedeckého hľadiska sporné.
Ostáva dúfať, že ide o horné limity skutočnosti.
Vráťme sa z exkurzie po známych amerických vedeckých inštitúciách na domácu pôdu. Aké rozmery musí dosiahnuť napríklad kauza s neoprávneným udeľovaním diplomov, kým sa pretrhne hrádza mlčania? Ktorý náš (slovenský, či český) študent, doktorand, či mladý vedec by mal odvahu otvorene poukázať na manipuláciu s údajmi, či vykonštruované výsledky svojho profesne vyššie postaveného staršieho kolegu, či priamo šéfa? Kde by to „žaloval“ a kto by bol za to postihnutý? Kto by to vyšetroval a s akým výsledkom? Kto by bol obvinený z poškodzovania dobrého mena pracoviska?
Deformovať pravdu je vo vede rovnako závažné ako v súdnictve. V oboch prípadoch to zasahuje spoločnosť minimálne z dvoch hľadísk – nielen zamieňa pravdu za lož, ale zvyšky ilúzií nahradzuje bezmocným sklamaním a smutným poznaním, že úspech a podvod sú blízkymi spojencami a ak sa k nim pridajú arogancia a moc, tvoria neporaziteľnú štvorku.
Zdroje: New Scientist
Diskuze:
Jakub Šenkýř,2010-08-15 21:48:13
Myslím že pan Vlach toto všechno ví (viz začátek jeho příspěvku) ;-)
Se zmrzlou vodou se vůbec dají dělat věci - můžete pořídit spousty fotografií jejích krystalků, různě je obarvit a pak k těm nejhezčím vymýšlet popisky o tom, čemu jste vodu před zmrznutím vystavili (např. Čajkovského hudbě, rannímu slunci apod.), že vyprodukovala tak pozoruhodné obrazce. Dostala se mi do ruky celá kniha složená jen z takových fotografií (a pochopitelně s teoretickou předmluvou vysvětlující, jak se do vody obtiskávají informace o pozitivních a negativních vibracích z okolí).
Lidé rádi věří různým věcem a poměrně neradi se svých romantických představ o světě vzdávají. Takže "alternativisté" budou mít bohužel vždycky o klienty postaráno. Sisyfos je dokonale zvolené pojmenování...
...
Jiří Novák,2010-08-14 10:32:51
Je zde vidět i určitá disproporce. Když podvádí vědec, je vláčen odborným i neodborným tiskem a znemožní se na zbytek života.
Naproti tomu nejrůznější "alternativní" přístupy (kreacionismus, ekologický alarmismus, alternativní medicína, ...) jsou na podvodu přímo založené a nikomu to nepřijde nepatřičné. Naopak, když někdo (sysifos a pod.) na tuto skutečnost upozorní, stane se terčem veřejné kritiky. Je cosi shnilého...
Dagmar Gregorova,2010-08-14 12:59:05
V podstate s Vami súhlasím a som presvedčená že to, o čo sa Sisyfos snaží, by malo byť vnútornou potrebou každého vedca – zviditeľňovať, vysvetľovať a kritizovať podvody, ktoré sa často maskujú tým, že sa tvária ako veda (napr. homeopatia). Nemalo by to byť len aktivita úzkej skupiny vedcov, ktorí sú neraz kritizovaní nielen prívržencami „alternatívnych metód“, mystiky, ezoteriky a pod., ale často žiaľ aj vlastnými kolegami.
Lenže ako niektorým nositeľom titulu MUDr. vysvetlíte, že riedenie 10 na -30tu je fyzikálny nezmysel? A že využívať vysokoškolský diplom na prax, ktorá nie je založená na uznanej vedeckej metóde je nielen amorálne, ale malo by byť stíhané napríklad ako porušenie Hippokratovej prísahy. Je to na dlhúúúú diskusiu. A "vedcovi", ktorý napriek upozorneniu, že výsledky meraní sú utopené hlboko v šume prístroja a celý súbor je chaos náhodných čísel, článok nakoniec "zosmolí" a publikuje, nemáte šancu vysvetliť už vonkoncom nič...
V podvodoch vo vede a pavede predsalen rozdiel je. Príklad: ak sa chce uživiť astrológ, musí o svojich nezmysloch niekoho presvedčiť a ten niekto mu za „služby“ zaplatí. Ak sa chce uživiť astronóm, platí ho spoločnosť, môže sa uchádzať o grant z verejných zdrojov. A spoločnosť zabezpečuje systém vedy (a vzdelávania) práve preto, že má o.i. záujem poznať, ako to všetko navôkol funguje, teda mať v tomto ohľade pravdivý obraz o svete. Nejde o malé prostriedky.
Aby boli postihované podvody v ľubovolnej oblasti spoločenského života, vznikli zákony. Nikdy nebudú dokonalé, ale bez nich by to žiaľ nefungovalo. Že sa zákony obchádzajú je často dôsledkom podvodov v samotnom systéme zabezpečujúcom spravodlivosť. Tiež ho robia „len“ ľudia (ad. diskusný príspevok od Radima Dvořáka). Práve preto píšem, že vedomé podvody v súdnictve a vede, ktoré z princípu sú POVINNÉ hľadať a hájiť pravdu, sú predsalen závažnejšie. Ak sa klima-alarmistom vedcom preukáže podvod v podobe manipulácie s raw data (s primárnymi výsledkami), potom by ich mal čakať rovnaký osud ako Hwanga, Schona, či Hausera... Ale faktom je, že tí, ktorí "modelujú" katastrofické scenáre s časovým horizontom rok 2100 majú obrovskú výhodu - ťažko sa modelom dokazuje manipulácia a prognózy na sto rokov dopredu sa ťažko testujú... A ak aj nevyjdú - viď modelovanie súčasného slnečného cyklu vedcami NASA - vôbec nič sa nestane... takže "modelovači" sa žiadneho "honu na čarodejnice" nemusia obávať, preto si tých katastrofických modelov hrozivej budúcnosti ešte užijeme - pokiaľ vraj neznížime produkciu CO2. Ale to tak ľahlo a tak skoro neznížime, takže podľa hlavného klimatického prúdu sme odsúdení na inferno...
S kreacionistami je to zložité, náboženské dogmy (ľubovoľné) sa nehrajú s preukázateľnou pravdou, sú predsa dogmami. Pokiaľ sa štátom podporovaná cirkev samotná nebude jednoznačne dištancovať od svojich členov, ktorí odmietajú evolučnú teóriu a hlásajú kreacionizmus, potom ich budete podporovať zo svojich daní. Žiaľ zatiaľ nemáte možnosť sa rozhodnúť, že zo svojich daní cirkev nepodporíte, lebo s ňou nesúhlasíte. Pojem „štátne náboženstvo“ je desivý... štátna podpora cirkvi absurdná... ale ako to zmeníte, keď napríklad katolícka cirkev má veľký politický vplyv, patria jej obrovské majetky a nemáme systém, na základe ktorého by niekto mohol posúdiť spôsob ich "nadobúdania"?
To všetko by ale nemalo viesť k relativizácii "pravda – vedomá lož" vo vede.
Ohledně homeopatie...
Jirka Vlach,2010-08-14 16:28:11
...jsem s poukázáním na nesmyslnost ředění neuspěl. Bylo mi vysvětleno, že voda slouží jako nosné médium a nese jakousi "vibrační" informaci o povaze léčivé látky, která nemusí být ani ve stopovém množství, stačí její kontakt s danou vodou. Také jsem byl odkázán na práci nějakého Japonce (jméno si už nepamatuji), který prováděl pokusy s vodou a jejím mrznutím. Na dvě identické lahvičky s vodou dá cedulky např. "dobrá" a "špatná" a po zmrznutí se v lahvičce s "dobrou" vodou vytvoří pravidelné krystaly, kdežto v lahvičce se "špatnou" vodou deformované.
Dagmar Gregorova,2010-08-15 02:24:59
...nebylo Vám vysvětleno,byl jste "mystifikován", neboli, přesněji řečeno - klamán.
Voda, kterou pijete přešla mnohými těly různých živočichů, byla součástí deště i podzemních vod, přišla do kontaktu s tolika různými látkami...
Kdybych Vám dala lahvičku s vodou, kam byste ji zanesl na testování jaké "vibrační informace" uchovává? Co jsou to "vibrační informace", jak se do molekuly vody zakódují a jak je tělo čte?
Neklaďte ty otázky nikomu, nikdo Vám ne ně neodpoví, vše jsou jenom hrátky se slovy, aby to vypadalo "vědecky". Jaký je problém při dostatku fantazie a troše tekuté inspirace vykonstruovat podobné "vědecké" vysvětlení a smyšlené výsledky "dobře utajených" pokusů?
pro paní Gregorovou
Tomáš Hluska,2010-08-16 19:45:50
Máte poněkud divnou a snadno napadnutelnou argumentaci. Protony jsme taky před sto lety nebyli schopni detekovat a přesto o nich dnes nikdo nepochybuje. Kvarky nebyly známy ještě zhruba před 40 lety.
Vy jste taky určitě od svého narození potkala spoustu lidí a přesto na Vaší náladě nechali známky asi hlavně ti, se kterými jste se potkala naposled, že?
Re: práci nějakého Japonce(jméno si už nepamatuji)
Rudolf Dovičín,2010-08-16 22:41:18
http://en.WikiPedia.org/wiki/Masaru_Emoto ?
ad Tomáš Hluska
Dagmar Gregorova,2010-08-17 08:48:16
Dobře, takže se dohodneme, že "vibrační informace" "existuje". Co to tedy je? Jako se měří? A jak víte, o jakou "informaci" jde?
Duchové také existují... kolik lidí jich vidělo a kolik si s nimi povídalo!
Nakonec známé Benvenistovy pokusy prokazující účinnost homeopatie byly také podvodem. Prokázaným.
Tomáš Hluska,2010-08-19 13:08:06
to se asi nedohodneme. Já totiž nic takového netvrdím. Jen říkám, že argumentovat tím, že nějakou energii nejsme schopni změřit nemusí nutně znamenat, že neexistuje. Tím spíš když vědci její existenci popírají ;) :o))
Benvenistovy pokusy neznám, ale prý (opět to mám z doslechu, já nikdy homeopatika nepoužíval), zabírají i zvířatům, takže jak by mohlo jít o placebo?
Dagmar Gregorova,2010-08-19 16:27:21
..."argumentovat tím, že nějakou energii nejsme schopni změřit nemusí nutně znamenat, že neexistuje"...
Ale na základě čeho ji (energii) vůbec někdo pojmenoval a o ní mluví jako o prokázané, jenom neměřitelné...
Já si teď ad-hoc vymyslím třeba pojem "kvantová vnímavost"... je to blbost, ale budu na seminářích tvrdit, že byla v homeopatikách prokázána... (Teď ani neargumentuji Vám, jenom vysvětluji všem "věřícím")
Za chvíli budou zástupy lidí obhajovat tuto myšlenku a tvrdit přesně to samé: že nedokážeme změřit kvantovou vnímavost vody, to ale neznamená že neexistuje.
Rozdíl mezi tvrzením (i o léčbě zvířat homeopatiky)a vědou je, že to druhé se dá prokázat, zkoumat a falzifikovat. Nemáte jako obyčejný člověk možnost prokázat:
1/ že v homeopatikum vůbec s nějakou účinnou látkou přišlo do styku - a to při standardních ředěních nemůžou prokázat ani laboratoře testující léky
2/ pokud nedáte homeopatikum ze "soukromých" zdrojů otestovat, nezjistíte, jestli nejde o lék se standardní koncentrací účinné látky a pak "překvapivě" zabírá... (stalo se to již nejednou), pak si nemůžete být jistý, že vůbec máte homeopatikum
3/ zkuste si zjistit, jak se testují homeopatika prodávaná v lékárně (nějaký Státní ústav pro kontrolu léčiv)... možná budete překvapen. Kdysi jsem to zjišťovala na Slovensku. Hotové přípravky se netestují ani testovat nedají, testují se základní "tinktury", ale pak již nikdo neprokáže, že "ředidlo" s nimi přišlo do kontaktu.
Je to fakt dobrý byznys. Důkazem je, že když jsem dělala rozhovor v státní zkušebně, na druhý den to věděli všichni známí bratislavští homeopaté i s mým postojem k jejich praxi a odmítli dohodnuté rozhovory... Kdybyste tak tušil!!!
Těžko tomu zamezit, jenom mě mrzí, že ho toleruje lékařská komora u svých členů. Ale to je můj osobní postoj. A moje osobní zkušenost? Na antireklamu homeopatie, psychotroniky a jiných bludů se ale pořádně doplácí. Vždy někomu saháte na "dobrý job".
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
