Pred pol rokom, 17. 6. 2009, sa v Bratislavskom inštitúte humanizmu uskutočnila diskusia, v ktorej sa stretli dva názory dvoch fyzikov z rôznych odborov. Moderátorom bol Alexander Áč, študent Juhočeskej univerzity v Českých Budejoviciach, ktorý je zanieteným prívržencom tábora klimatických "katastrofistov“. Z jeho blogu na stránkach najčítanejšieho slovenského denníka SME si dovoľujeme uviesť pre čitateľov Osla nasledujúce odporúčanie: "Je isté, že netreba o globálnom otepľovaní písať ideologicky a pokiaľ sa chcete dozvedieť kde sa momentálne nachádza veda o globálnom otepľovaní, neodporúčam čítať portál www.osel.cz. Ak áno, tak len pre pobavenie ;-)"
Takže Vám redakcia Osla želá príjemnú zábavu! A pánu Áčovi, ktorý na naše stránky tiež neraz zavíta (nepriateľov treba mať pod kontrolou ;) tiež...
K táboru "alarmistov" možno pripočítať aj v súčasnosti asi najznámejšieho slovenského klimatológa, prof. Milana Lapina, CSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V diskusii opozičné miesto zaujal a farby „klimatoskeptikov“ hájil známy český teoretický fyzik, expert na teóriu superstrún, Luboš Motl, vášnivý a úspešný blogger, ocenený Weblog Awards za najlepší blog kontinentálnej Európy v roku 2008 (rozhovor v Reflexe). V závere diskusie sám vysvetľuje, ako sa nechal vtiahnuť do inej oblasti fyziky, ako je fyzika teoretická a začal sa zaoberať mechanizmami, ovplyvňujúcimi charakter globálnej klímy. Netvrdí, že sa vôbec neotepľuje, len spochybňuje že by išlo o tak rapídny nárast teplôt, navyše spôsobený ľuďmi, ako to presadzuje IPCC a kol. Samozrejme, že na konci diskusie, ktorá sa žiaľ ani v jednom bode dostatočne nezahĺbila do problému a jeho podrobnejšieho vysvetlenia, si jej účastníci nevymenili navzájom svoje názory, ako futbalisti tričká. Ani prítomní diváci asi neodchádzali „osvietení“ opačným názorom. Ale v situácii globálnej demagógie, ktorá výskum a „využitie“ klimatických zmien postihla, je to jeden z mála ako-tak racionálnych príspevkov. Aj keď už nejaký mesiac od tejto diskusie prešiel, stránka www.infonet.tv nie je najmä v Českej republike známa, preto sme sa rozhodli ponúknuť Vám cez našu stránku možnosť sa virtuálne ex-post diskusie zúčastniť. Je rozdelená do siedmich, asi štvrťhodinových častí:

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť  

Od pondelka, 7. 12. do piatka 18. 12. sa v Kodani koná 15. konferencia Spojených národov o klimatických zmenách. Svojich zástupcov vyslalo 193 krajín, vrátane USA a Číny. Spolu s predstaviteľmi rôznych organizácií sa počet účastníkov pohybuje okolo čísla 15 tisíc. Hľa, koľko má svet odrazu odborníkov, ktorí vedia, ako ovplyvniť klimatický trend. Ako je jednoduché vystúpiť za rečnícky pult a s varovným pátosom v hlase vyzývať na rapídne zníženie emisií, pretože len tak môžeme zachrániť Zem a najmä ľudstvo pred blížiacou sa katastrofou. A potom so pokojným svedomím nasadnúť do luxusnej limuzíny s ešte luxusnejšou spotrebou a nechať sa previezť do hotela.

Málokto však vie, že sa paralelne koná oveľa menšia a médiami takmer prehliadaná „anti-konferencia“ klimatoskeptikov.

Skúsme na chvíľu zabudnúť na naše osobné presvedčenie a vcíťme sa do role politika, na ktorého je vyvíjaný nátlak, aby sa zasadil za záchranu ľudstva, sveta, planéty... a „tlačil“ celou svojou politickou silou na zníženie emisií a to nielen vo svojej krajine. Krajine, ktorá sa bude ešte nejaký ten čas zviechať z hospodárskej krízy. Deficit štátneho rozpočtu narástol o nesympatickú hodnotu, počet nezamestnaných je stále veľmi vysoký aj vďaka hrozivému počtu skrachovaných podnikov, tempo „naštartovania" ekonomiky sa podobá vyplašenému slimákovi.

„Poďme sa zachrániť“ vyzýva nielen Peter Nagy. Ale ako? Dobre, znížme emisie. Ak to klíme nepomôže, určite jej, ani ľudstvu to nepoškodí. Na tom sa asi zhodnú oba tábory.

Možnosť prvá – tlačiť na maximálne šetrenie. Kde? Menšia spotreba, nižšia výroba, menej áut? Nezmysel, týmto smerom cesta nevedie, to rýchlo pochopí aj absolútny ekonomický laik. Viedlo by to k hlbokému prepadu hospodárstva krajiny, k obrovskej nezamestnanosti a k ďalšej kríze. Veď o čom stále hovoríme, keď ju chceme zažehnať? O naštartovaní ekonomiky? O náraste výroby? O záchrane automobiliek?

Možnosť druhá - nové, k životnému prostrediu „priateľskejšie“ technológie. Vynikajúca myšlienka. Napokon iná cesta do budúcnosti nevedie. Ale ako rýchlo a v akej krajine sa dá po nej kráčať? A kto to zaplatí? Veď doposiaľ sa téma klimatických zmien využívala na získanie osobného prospechu, než na možnosť ako sa altruisticky prejaviť. „Účastníci kodanskej konferencie sa zaviazali mesačne prispievať pätinou svojho platu na podporu budovania moderných technológií v ázijských a v afrických krajinách.“ To je ale hlúposť, že? Aj keď zo zvyšných 4 pätín svojho platu by naďalej veľmi pohodlne prežili, neurobia to. Ani by to nič nevyriešilo, ale bolo by to aspoň gesto. Lebo niekto to zaplatiť musí.
Tak pokus druhý: „Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa zaviazala, že bude presadzovať (paušálne) zvýšenie daní vo svojej krajine, aby Nemecko mohlo prispieť na budovanie moderných technológií...“ Ďalší blud, že? Také politické harakiri by nikto súdny nespáchal.
Ale niekto to však zaplatiť musí a menej technicky vyspelé krajiny to nebudú...

Takže katastrofisti naši, poraďte. Aj „skeptici“ nepochybne súhlasia, že sa k životnému prostrediu musíme správať tak, aby v ňom mohli žiť aj naši potomkovia. Lenže nechceme ropu, uhlie, urán a neraz ani vodné elektrárne. Považujeme automobily na vodík a elektrinu za výrazne ekologickejšie, pretože vidíme len ten záverečný stupeň premeny energie. Niekde sa však muselo „palivo“ vyrobiť a u vodíku aj s obrovskými nákladmi na distribúciu, so zvýšeným rizikom strát a výbuchu. Máme na tak drahé autá? Má na ne priemerný Číňan? Sme ochotní prispievať v podobe zvýšených daní na dotácie takejto výroby? To sú len narýchlo vytiahnuté príklady. Problém je rozmanitý, zložitý a globálny.

Zvětšit obrázek

Waldpolenz Solarpark

Slnko svieti „zadarmo“, využime to. Áno, ale tak rýchlo a lacno, aby to bolo z celosvetového hľadiska zaujímavé to nepôjde. Aké plochy, s akými vstupnými aj prevádzkovými nákladmi by sme museli pokryť solárnymi panelmi, ak by sme chceli nahradiť napríklad 10 percent celosvetovej energetickej spotreby (namiesto súčasnej asi stotiny percenta)? Na čele snáh o využitie slnečnej energie je Nemecko s asi 1 percentom svojej celkovej spotreby. Solárne panely ich najväčšej elektrárne tohto typu - Waldpolenz Solarpark - zaberajú 110 hektárov. Ročne do siete dodajú 40 GWh. Pre porovnanie: vodná elektráreň Gabčíkovo 2 200 GWh za rok a jadrová elektráreň Temelín okolo 13 tisíc GWh za tento rok. Ak by sme chceli rovnaké množstvo elektrickej energie získať zo solárnych panelov, museli by sme nimi pokryť plochu o 16 km² väčšiu než majú Vysoké Tatry na slovenskej aj poľskej strane (341 km²). A to by sme nahradili jednu elektráreň typu Temelín, navyše s nepredvídateľným okamžitým výkonom, závislým od počasia.
Podobne by dopadli úvahy nad biomasou, ktorej spracovanie na palivo, alebo priame spaľovanie nie je až tak ekologické, ako sa na verejnosti povráva. Ale aj keby bolo, kde toľko biomasy získať a nezničiť krajinu i pôdu?

Svet bude potrebovať stále viac energie. V súčasnosti sa získava najmä z fosílnych palív a zorientovaní ekonómovia a prognostici o výraznejších zmenách v pomeroch jednotlivých zdrojov ani neuvažujú. Napokon škoda veľa zbytočných slov, stačí pozrieť na nasledujúce grafy:

Zastúpenie jednotlivých energetických zdrojov: a/ svet v roku 2006, b/ USA v roku 2008 Kredit: EIA

Prognóza vzrastu energetických potrieb vo svete a/ všetky zdroje , b/ len elektrická energia Zdroj: OECD/IEA World Energy Outlook 2004

Kredit: CARTER, R.M. 2007 The myth of dangerous human-caused climate change. Australasian Institute of Mining & Metallurgy, New Leaders Conference, Brisbane, May 2-3 2007, Conference Proceedings p. 61-74.