Kredit: Stefan Immler, NASA Swift team
V najnovšom čísle vedeckého týždenníku Nature sa objavili dva články zaoberajúce sa tým istým javom – 10 sekundovým zábleskom vysokofrekvenčného gama žiarenia, s označením GRB 090423, ktorý 23. apríla tohto roku zaznamenala malá sonda Swift z dielní NASA. Pod oboma článkami je podpísaných 108 vedcov z dvoch medzinárodných tímov – v prvom prevažujú Američania a Briti, v druhom Taliani.
Sonda Swift už päť rokov obieha vo výške 600 km našu planétu a monitoruje vesmír v spektre krátkovlnného elektromagnetického žiarenia - gama, röntgenového, ultrafialového aj viditeľného. Pátra najmä po tajomných gama zábleskoch, ktoré sa v angličtine nazývajú Gamma ray burst. Sú síce krátkou, ale bombastickou správou o obrovských explóziách v čase a v priestore vzdialených supernov. Swift ich za rok zaznamená asi 100, tak prečo je práve okolo záblesku GRB 090423 (skratka pre Gamma Ray Burst rok 09, mesiac 04, deň 23) toľko rozruchu? Je medzi doposiaľ zaznamenanými γ-zábleskami tým najstarším. Jeho lúče putujú rozpínajúcim sa vesmírom asi 13,1 miliardy rokov a pravdepodobne ho vyprodukovala asi 630 miliónov rokov po Big Bangu obrovská hviezda prvej generácie v dramatickom závere svojho dynamického a na hviezdu extrémne krátkeho života. Z prvotnej hmoty – z plynného oblaku hélia a vodíka mohla vzniknúť až keď mal vesmír okolo 200 miliónov rokov, čiže sa dožila len okolo 400 – 450 miliónov rokov. Pre porovnanie: „naša“ hviezda – Slnko – žiari už minimálne 4,5 miliardy rokov a je práve v najlepšom strednom veku.
Kredit: NASA
Okamžite po zázname sondy Swift sa na príslušný smer zamerali aj pozemné teleskopy – na Havaji britský ďalekohľad UKIRT (United Kingdom Infrared Telescope), mapujúci oblohu v infračervenom spektre a 8 metrový ďalekohľad Gemini. Neprialo však počasie a pre silný vietor, ktorý by mohol poškodiť drahé prístroje, museli pozorovania ukončiť. A čakať, kým dosvity gama záblesku budú môcť na nižších frekvenciách žiarenia sledovať pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) v čílskej púšti Atacama.
Taliani dosvit záblesku snímali na Kanárskych ostrovoch svojim ďalekohľadom Galileo. Oba tímy však v spektrálnej oblasti viditeľného svetla nič nezaznamenali. Ako svetelné posolstvo miliardy rokov letelo rozpínajúcim sa priestorom a jeho vlnová dĺžka sa zväčšovala, viditeľné svetlo sa zmenilo na infračervené žiarenie. Aj to dokazuje, že putovalo veľmi, veľmi dlho a pochádza z raného obdobia vesmíru. Rozľahlá sieť 27-mich obrovských antén s priemerom parabol 25 metrov, ktoré zachytávajú rádiové kozmické signály - Very Large Array Radio Telescope v Novom Mexiku – začala zdroj záblesku sledovať deň po objave. Rádiový dosvit však zachytila až o týždeň neskôr a zaznamenávala jeho zmeny až kým po vyše dvoch mesiacoch nezanikol úplne.
Spektrálne analýzy odhalili vodíkové absorbčné čiary - chýbajúce vlnové dĺžky svetla, ktoré pohltili atómy vodíku, ako lúče prechádzali cez jeho oblaky. Tieto merania umožnili určiť veľkosť červeného posunu žiarenia a teda aj vzdialenosť pôvodného zdroja a dobu, v ktorej ku dramatickej vesmírnej udalosti došlo. Výsledky spôsobili rozruch. Červený posun s hodnotou okolo 8,2 je ten najväčší, aký sa u gama zábleskoch nameral! Odsunul tak doterajšieho víťaza, o 190 miliónov rokov mladší záblesk GRB 080913 s hodnotou červeného posunu 6,7, na druhé miesto.
Po fyzikálnej stránke sa gama záblesky pochádzajúce z mladého vesmíru a tie o 13 miliárd rokov mladšie, teda spred asi 100 miliónov rokov veľmi podobajú, čo svedčí o tom, že sa zdroje a pôsobiace mechanizmy v priebehu vývoja vesmíru v podstate nezmenili. Záblesk GRB 090423 je síce najstarším spozorovaným, ale nie je tým najenergetickejším. Patrí teda najdávnejšej, ale nie najväčšej známej supernove. Jej explózia bola takmer sférická, čiže priestor v jej okolí asi vypĺňal len riedky plyn s približne rovnakou hustotou vo všetkých smeroch. Význam analýz záblesku GRB 090423 naznačujú slová Niala Tanvira z britskej University of Leicester: "Začíname sa približovať k dobe, kedy podľa našich predstáv vo vesmíre zažiarili prvé galaxie“.
Gama záblesky sú tými najžiarivejšími javmi vo vesmíre. Trvajú od niekoľkých milisekúnd po desiatky minút a sú sprevádzané následným dlhodobejším žiarením s nižšou frekvenciou, takzvaným dosvitom – od röntgenových lúčov po rádiové vlny. Ako vznikajú záblesky gama? Pozrite si nasledujúce, zaujímavo a dobre spracované video (vzniklo v období, keď najstarší známy gama záblesk vznikol "len" pred 10 miliardami rokov):
Zdroje: Universe Today , Nature 1 , 2
Diskuze:
Rychlost světla
Mojmir Kosco,2009-11-08 08:50:20
Z rozboru relativity vyplívá že rychlost světla může být výšší než limitní hodnota tj. 3000.... ovšem limitní je pozorovatelná rychlost tj . do 3.... z toho ovšem rovněž vyplívá možnost že vlastně nevíme jakou rychlostí se světla pohybuje a kolikrát již překročílo námi pozorovatelnou rychlost
Třeba
Mojmir Kosco,2009-11-08 08:36:59
Třeba se nerozpíná třeba se točí !Jestliže přijmeme velký třesk tak ať se koukáme do jakéhokoli bodu na obloze a čím vzdálenější je tím spíše koukáme na to samé
rychlosti
Richard Ostrolucký,2009-11-02 22:13:32
Chcel by som reagovať na to čo napísal Martin. Svetlo sa pohybuje rýchlosťou c voči okolitému priestoru, ale tiež je unášané priestorom. Takže podľa toho čo som sa dočítal je všetko svetlo , ktoré sa nachádza od nás ďalej ako je Hubblova vzdialenosť je od nás unášané preč a to , že môžeme vidieť objekty, ktoré sú od nás dnes vzdialené viac ako je Hubblova vzdialenosť je preto , že svetlo , ktoré vidíme vzniklo pred dávnou dobou , keď ešte tieto objekty boli k nám oveľa bližšie. No a tiež preto že sa rozpínanie vesmíru v určitú dobu dostalo pod rýchlosť svetla a vtedy sa toto svetlo začalo k nám približovať aj keď dnes sa rozpínanie vesmíru zase zrýchľuje a je už väčší ako rýchlosť svetla. A pravdepodobne je to aj s touto supernovou a preto sme ju mohli vidieť teda mohli sme vidieť to čo sa stalo pred 13,1 miliardami rokov.
!! články prof. Jersáka !!
Dagmar Gregorova,2009-11-01 19:44:10
Pre všetkých záujemcov odporúčam si prečítať zaujímavo a dobre napísaný článok prof. Jersáka, ktorý pred takmer 2ma rokmi uverejnil časopis Vesmír:
http://www.vesmir.cz/clanek/rozpinani-vesmiru-podle-soudobych-poznatku
Pre tých, ktorí chcú do problematiky preniknúť hlbšie, Jersákov článok v Československom časopise pre fyziku:
http://tpe.physik.rwth-aachen.de/jersak/ArticleCsCasFyz.pdf
Lepšie odpovede by som asi nedokázala nájsť.
Rozpínanie vesmíru
Richard Ostrolucký,2009-11-01 21:57:03
V článku Rozpínání vesmíru podle soudobých poznatků je napísané, že galaxie sa od nás vzďaľujú väčšou rýchlosťou ako rýchlosť svetla podľa tohto tvrdenie by sa potom svetlo z nich k nám nikdy nemalo dostať nakoľko predpokladám, že aj toto svetlo sa od nás vzďaľuje rýchlosťou väčšou ako rýchlosť svetla a skôr by sa malo od nás vzďaľovať ako približovať rýchlosťou, ktorá je rozdielom rýchlosti vzdialujúcej sa galaxie a rýchlosti svetla. Inak veľmi zaujímavý článok a ďakujem za odkaz.
rýchlosti
Martin Smatana,2009-11-02 05:45:02
Rýchlosť svetla údajne nezávisí od rýchlosti jeho zdroja a je v rámci daných podmienok konštantná.
Dagmar Gregorova,2009-11-02 07:29:38
Pokiaľ sa vesmír rozpína a je dostatočne "veľký", potom vzhľadom na pozorovateľa existuje vzdialenosť, od ktorej sa objekty od neho vzďaľujú vďaka kozmologickej konštante rýchlejšie ako svetlo. Netýka sa to ale svetla, ktoré bolo z objektov vyžiarené pred prekonaním tejto hranice. To sa síce bude posúvať k červenému koncu spektra, ako bude musieť prekonávať stále narastajúcu vzdialenosť, ale k pozorovateľovi v konečnom dôsledku raz doletí, aj keď medzitým jeho zdroj dááááávno zanikol, alebo sa rozpínaním dostal za horizont udalostí (Event horizon of the observable universe)- hranicu spoza ktorej k nám už nedoletí žiadny elektromagnetický signál, teda ani svetlo. Skúste to chvíľu domýšľať. S infláciou vesmíru to nemá nič spoločné, hviezdy vznikli dávno po inflačnej dobe.
Roman Rodak,2009-11-02 08:55:05
vzdy som mal za to, ze ked uz nejaky objekt "vidim" a vyzaruje kontinualne, tak sa vplyvom rychlosti nemoze len tak stratit. napr. i prechode horizontom udalosti sa ziarenie vplyvom gravitacie posuva stale viac k vacsim vlnovym dlzkam a objekt naveky "zmrzne" tesne nad horizontom udalosti. analogicky by to malo byt pri vzdalujucej sa galaxii, nie? ci uz neplati einsteinov vzorec na skladanie rychlosti?
Dagmar Gregorova,2009-11-02 09:42:21
ak objekt vyžaruje kontinuálne (čo sa netýka supernovy, ale to je teraz nepodstatne), tak aj keď vyžaruje, prestanete ho vidieť akonáhle prejde horizontom udalostí. Kozmologické vzďaľovanie vplyvom rozpínajúceho sa vesmíru rastie so vzdialenosťou (preštudujte si podstatu Hubbleovej konštanty) a bez problémov sa tak môže od vás objekt vzďaľovať rýchlejšie ako svetlo. Len keď sa objekty vzďaľujú VLASTNÝM pohybom (a nie tým, že sú unášané rozpínajúcim sa priestorom medzi nimi) je rýchlosť svetla limitná. A tá je vo vákuu maximálna a s ničím sa neskladá... Pozrite si napríklad vo Wikipedii definíciu Hubblovej konštanty, kozmologický červený posun a horizont udalostí. Ale v podstate je to v článkoch prof. Jersáka. Vplyvom zrýchľovania sa rozpínania vesmíru sa nám postupne z dohľadu stratia objekty, ktoré teraz ešte vo "veľkej diaľke" ešte vidíme...
Ján Padyšák,2009-11-04 09:27:41
Ďakujem za pekný článok i za link na článok prof. Jersáka. Keďže nemám možnosť registrovať sa na stránkach vesmir.cz, položím pár otázok a záverov ku ktorým som došiel po prečítaní článku prof. Jersáka na oslovi:
1. ako sa reálne mení vlnová dĺžka svetla? Napríklad z=2 znamená že je dvojnásobná? (napr. miesto 650nm, 1300nm)
2. aká je teda rýchlosť svetla? ak som to správne pochopil, tak:
a) svetko práve vchádzajúce do môjho oka má rýchlosť 300.000km/s
b) vo vzdialenosti D však môže byť vhľadom na zem v rozmedzí:
300.000+-D*H0 a závisí od smeru šírenia? D-vzdialenosť v Mpc, H0-hubblova konštanta
3. z vlastností reliktného žiarenia (vlnová dĺžka, teplota) je jasné, že prichádza s rovnakej vzdialenosti zo všetkých smerov. Toto žiarenie vzniklo cca 300.000 po big bangu, pričom zdrojom bola rekombinácia, trvajúca určitý vzhľadom na vek vesmíru krátky čas. Z toho mi vychádzajú tieto závery:
a) pozorujeme reliktné žiarenie práve vo vzdialenosti cca 46 Gly o teplote 2,7 K preto, pretože reliktné žiarenie z bližších častí vesmíru už okolo nás prešlo (vlastne je to impulz trvajúci určitý časový úsek?) a reliktné žiarenie zo vzdialenejšieho vesmíru k nám ešte dorazí o nižšej teplote/väčšej vlnovej dĺžke, pričom v určitú dobu pohasne (pre vzdialenosti kde rýchlosť šírenia svetla je menšia ako rozpínanie vesmíru)
b)reliktné žiarenie nepredstavuje hranice vesmíru - je to proste vzdialenosť z ktorej prave dnes k nám toto žiarenie prichádza, ale vzhľadom na to, že v tomto období sa stal vesmír priehľadný, nikdy nedovidíme za reliktné žiarenie - to totiž predstavuje hranicu pozorovateľného vesmíru.
Ďakujem za odpovede na otázky a potvrdenie/upresnenie alebo vyuvrátenie mojich záverov.
ad. Ján Padyšák
Dagmar Gregorova,2009-11-05 07:06:47
Dobrý deň,
nie som astronómka, dokonca ani nie absolventka mat-fyzu, ale som autorkou článku a tak cítim určitú povinnosť Vám odpovedať. Dúfam, že sa nebudem veľmi mýliť:
Ad 1. ako sa reálne mení vlnová dĺžka svetla? Napríklad z=2 znamená že je dvojnásobná?
° V plochom priestore sa z počíta ako (vlnová dĺžka pozorovaná) delené (vlnová dĺžka emitovaná) mínus 1 (vzorce sú najzrozumiteľnejšie, viď. http://en.wikipedia.org/wiki/Redshift). Ak sa z = 2, potom uvedený pomer vlnových dĺžok je 3. Predpokladám, že sa takáto definícia zvolila tak, aby červený posun mal kladné znamienko a modrý záporné a nula bola práve deliacou hranicou. Takže to môžete vnímať takto: z = 2 znamená, že vlnová dĺžka narástla nie „na“ dvojnásobok ale „o“ dvojnásobok.
Ad 2: 2. aká je teda rýchlosť svetla?
° Vo vákuu vždy rovnaká – maximálna – 300 tisíc km za sekundu. Gama lúče, viditeľné svetlo, rádiové vlny... majú síce rôznu frekvenciu (teda aj vln. dĺžku), ale šíria sa rovnako rýchlo.
Ad 3:
nemyslím si, že pozorujeme reliktné žiarenie zo vzdialenosti cca 46 Gly. Pretože je vesmír asi 13,7 miliardy rokov starý, môžeme pozorovať len svetlo ktoré vyžiarilo až neskôr... to samozrejme neznamená, že sme niekde v samom srdci vesmíru, len sledujeme oblasť okolo nás, ktorej symetriu stanovuje v čase sa MENIACI horizont udalostí. Vo vesmíre, ktorý sa rozpína nám cez ňu budú z dohľadu unikať objekty, ktoré v súčasnosti ešte v nejakom elmag. vlnení "vidíme" a naopak, v cvrkávajúcom sa vesmíre by sme toho postupne videli stále viac... ale merali by sme kozmologický modrý a nie červený posun. Reliktné žiarenie je to "najstaršie" svetlo, ale s tými hranicami je to trochu zložité. To, čo dnes vnímame ako reliktné žiarenie v určitom okamihu vypĺňalo celý vesmír. Ten sa rozpínal a tým vlnová dĺžka narastala, frekvencia a teplota klesala... teraz CELÝ vesmír vypĺňa to isté, takmer homogénne žiarenie, len už je tak hrooozne „studené“. Samozrejme, napríklad pred 4 miliardami rokov by sme na ranej Zemi namerali podobné žiarenie, len o niečo „teplejšie“, teda s kratšou vlnovou dĺžkou. Tie fotóny, ktoré vtedy okolo Zeme preleteli, sú teraz o 4 miliardy svet. rokov ďalej. Keby sme v TOMTO OKAMIHU boli tam, kde práve niektorý z týchto fotónov je, namerali by sme zase len reliktné žiarenie o teplote 2,7 K, lebo aj toto žiarenie „vychladlo“ rozpínajúcim sa priestorom... Kde je však TERAZ "množina bodov", v ktorých vznikli fotóny, ktoré práve teraz detegujeme? Asi 13,4 miliardy svet. rokov ďaleko od nás? Asi áno, ak tieto fotóny sa pohybujú rýchlosťou c už 13,4 mld rokov. Kde bola tá "množina bodov" v dobách ich vzniku? Asi v našom "okolí". Lenže túto úvahu by sme mohli utrobiť pre ľubovolný bod vo vesmíre. Takže reliktné žiarenie, ktoré k nám "prilieta" je to najstaršie elmag, žiarenie a teda by malo predstavovať hranicu pre nás viditeľného vesmíru. Aj to má však zádrheľ. Ak by sme - čisto teoreticky - v bode vzniku fotónu reliktného žiarenia, ktorý dnes v prístrojoch zachytíme, pred 13,4 miliardami rokov umiestnili baterku a zažali ju o napríklad 5 miliárd rokov neskôr, jej svetlo k nám už NIKDY nedoletí, pokiaľ sa vesmír nezačne zmršťovať. Neviem, či tušíte, čo sa snažim naznačiť - že s tou hranicou pozorovateľnosti je to trochu ošemetné - napokon ako so všetkými vesmírnymi hranicami.
Len iné poznatky, pozorovania a fyzikálne teórie o vývoji raného vesmíru, ktorým „dôverujeme“, nám umožňujú identifikovať čo vlastne to mikrovlnné pozadie predstavuje. Len z týchto teórií vyplýva, akú teplotu malo, keď sa vesmír pre neho spriehľadnil a tak jeho merania umožnili určiť jeho kozmologický červený posun a spresniť vek vesmíru. A asi až toto, spolu s predstvou o v čase meniacej sa Hubblovej konštante plus predtava o počiatočnej inflácii nám umožňujú uvažovať aj o "veľkosti" vesmíru aj za hranicou "viditeľnosti". Aspoň takto si to predstavujem. V bežnom živote nemáme s takýmto typom úvah možnosť svoju myseľ konfrontovať. Ale „hrať sa“ so snahou to pochopiť, je fakt zaujímavé a podnetné. Tak príjemnú zábavu :)
Ján Padyšák,2009-11-05 08:35:52
ďakujem za odpoveď mal by som ešte poznámku k bode 2.
ad 2: Aj ja som si až do prečítania článku prof. Jersáka myslel, že rýchlosť svetla vo vákuu je vždy 300.000km/s. Teraz mám však o rýchlosti svetla - možno chybnú - predstavu. Ja som to pochopil tak, že treba zobrať do úvahy objekt (resp. vzdialenosť objektu) voči ktorému sa svetlo pohybuje. Tj:
- majme objek xyz vzdialený 7Gly
- svetlo z objektu xyz, ktoré práve pozorujeme sa vzhľadom k pozorovateľovi šíri rýchlosťou 300.000km/s
- svetlo, ktoré sa z objektu xyz, práve vyžiarilo - je teda od nás vzdialené 7Gly, voči nám pohybuje rýchlosťou iba 150.000km/s.
Alebo sa mýlim? Rýchlosť svetla som znížil o "rýchlosť unášania", ktorá je pre vzdialenosť 7Gly (2,18Gpc) podľa vzorca u = H0D rovná 2180*70,8 = 150.000km/s.
PS: snažím sa priestor predstaviť ako rozťahujúcu sa gumu. Svetlo by malo k nám doraziť zo vzdialenosti 7Gly za 7.000.000.000 rokov. Ale vplyvom rozpínania vesmíru vzdialenosť 7Gly behom 7mld. rokov narastie na cca 10,5Gly.
ad3: 46Gly sa uvádza v článku:
"Poloměr části vesmíru, která je pro nás pozorovatelná, je zhruba 46 Gly. Je to vzdálenost, na které se dnes nachází pozůstatek zdroje reliktního záření, které pozorujeme."
ad Ján Padyšák 2
Dagmar Gregorova,2009-11-05 09:41:05
Dobrý deň,
zatiaľ – z časových dôvodov – len stručne:
vzájomný pohyb zdroja svetla a jeho pozorovateľa sa prejavuje len v hodnotách vlnovej dĺžky a nie v rýchlosti. Rýchlosť svetla vo vákuu je c = takmer 300 tisíc km/s bez ohľadu na akýkoľvek pohyb zdroja – či už vlastný, alebo ktorý spôsobuje unášanie rozpínajúcim sa priestorom. Ak je zdroj v tomto okamihu 7 mld ly (light years), potom svetlo k nám dorazí za 7 mld rokov len v prípade, že je vesmír statický a nerozpína sa, ani objekty sa navzájom voči sebe nepohybujú. Rozpínajúcim sa priestorom letí svetlo dlhšie, ale stále TOU ISTOU rýchlosťou.
„...46 Gly. Je to vzdálenost, na které se dnes nachází pozůstatek zdroje reliktního záření, které pozorujeme."
Hmmm, presne tak! Lenže my síce reliktné žiarenie pozorujeme, ale nie to zo vzdialenosti 46 Gly. Veta umožňuje interpretáciu, ktorá Vás zmiatla. Reliktné žiarenie ako také vzniklo v priestore, ktoré dnes zapĺňa (podľa našich predstáv) priestor s polomerom 46 Gly, ale to neznamená, že mikrovlnné fotóny pochádzajú z práve z tak vzdialených oblastí vesmíru. Profesor Jersák len chcel asi vyjadriť, že náš vesmír vnímame ako priestor, v ktorom sa zrodilo reliktné žiarenie, ktoré pozorujeme. Ale nie že to, ktoré pozorujeme je z tejto vzdialenosti.
ad Ján Padyšák 2 - P.S.
Dagmar Gregorova,2009-11-05 09:51:33
keď sa pozriete cez dobrý ďalekohľad na nočnú oblohu uvidíte obraz, ktorý zodpovedá len a len spektrálnej a hustotnej distribúcii fotónov zachytených optickou sústavou, ale žiadnemu reálnemu obrazu - každý svetelný bod je rôzne vzdialený, rôzne sa pohybuje, má svoj "život", teda aj zmeny... ten obraz nezodpovedá ani súčasnému okamihu ako pozorovaný vesmír do detailov vyzerá, ani žiadnemu konkrétnemu času v minulosti. Práve preto, že svetlo z rôznych zdrojov je rôzne "staré". Z hľadiska teórie relativity je ale "vek" svetla ošemetné vyjadrenie... fotónu neplynie žiadny čas... na zbláznenie, že? :)))
Ján Padyšák,2009-11-06 08:33:08
Ďakujem za vysvetlenie :).
Svetlo - "vzájomný pohyb zdroja svetla a jeho pozorovateľa sa prejavuje len v hodnotách vlnovej dĺžky". Zatiaľ moc nerozumiem, aspoň si to osvojím ako fakt :).
Vedeli by ste doporučiť nejaký článok na internete, ktorý sa tejto problematike venuje a podáva ju čitateľovi - ak sa to vôbec dá - nejakým "populárnym", nie moc "matematickým" spôsobom?
OPRAVA
Dagmar Gregorova,2009-11-06 12:13:04
V predchádzajúcich diskusných príspevkoch sa pravdepodobne mýlim v tom, že "body" v ktorých vznikalo reliktné žiarenie sú od nás 13,4 mld. svet. rokov ďaleko. "Zabudla" som, že zatiaľ čo fotón si počas tejto doby meral cestu "smerom k nám" (my sme sa mu vyskytli po tejto dobe "v ceste") "bod" v priestore bol rozpínaním unášaný "od nás". Čím je objekt ďalej, tým rýchlejšie je unášaný rozpínajúcim sa priestorom, preto na fotón, ktorý sa "približoval" a "bod jeho zrodu", ktorý sa od nás len stále rýchlejšie vzďaľoval pôsobilo rozpínanie vzhľadom na nás ako pozorovateľov rôzne. Či sú "body zrodu" fotónov reliktného žiarenia vo vzdialenosti 46 mld ly, to je otázka výpočtov, to žiaľ neviem. Budem rada, ak sa niekto zorientovanejší do diskusie pripojí.
rozpinanie vesmiru..
Oliver B,2009-11-01 02:58:41
Ako sa moze vesmir rozpinat rychlejsie nez je rychlost svetla??
(resp. ako sa moze rozpinat tak rychlo, ze k nam leti svetlo odniekial 13 miliard rokov... kratko po Big Bangu..)
Vesmír je skutečně větší
Jan Bouzek,2009-10-31 18:49:33
než odpovídá době, kterou se přes něj světlo šíří, protože expanduje průběžně a v současné době má poloměr asi 46 miliard světelných let.
http://en.wikipedia.org/wiki/Observable_universe
otázočka
Richard Ostrolucký,2009-10-30 22:58:14
Som len amatér čo sa týka tohto článku a chcem sa na niečo opýtať a ak by to bola hlúposť tak sa dopredu ospravedlňujem. Ak by svetlo z tejto supernovy putovalo k zemi 13,1 miliardy rokov tak by sme asi museli predpokladať, že už v čase keď vybuchla musela byť vzdialená od zeme 13,1 miliardy svetelných rokov čiže vesmír by musel byť taký veľký ako je teraz čo pokiaľ viem nie je pravda, lebo sa stále rozpína a v tom čase bol asi oveľa menší.Aj keď neviem akou rýchlosťou sa rozpína, ale ten čas a vzdialenosť mi akosi nesedia.Podľa mňa by sme toto svetlo vôbec nemali vidieť lebo zem vznikla až oveľa neskôr. No neviem možno tu píšem hlúposti, takže sa ešte raz ospravedlňujem, ale akosi mi to nesedí.... Možno mi to niekto vysvetlí.
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
