Morský ľad - na opačných póloch Zeme opačný trend  
Je posledný deň tohtoročného leta, možnosť bilancovať. Ako po uplynulé roky, aj teraz sa médiami šíri správa o roztápajúcom sa arktickom ľade. V septembri sa zmenšuje jeho rozloha na minimum, je čas „udržiavať paniku“. Toto leto bolo v Arktíde tretie najhoršie. „Situácia je vážna, nie však zúfalá“.

Na prahu jesene


Dnes je utorok, 22. septembra, deň jesennej rovnodennosti, keď Slnko „prechádza“ cez rovinu zemského rovníka. Od zajtra bude viac oslňovať južnú zemskú hemisféru. Dnešný deň je v našich končinách tým posledným tohtoročným pod nadvládou leta. Jeseni predá žezlo o 23:19 hodine. Postupne sa o slovo budú hlásiť chlad, zima a mráz.


 

Zvětšit obrázek
Letná forma morského ľadu okolo Antarktického polostrova. Kredit: Cool Antarctica

Rozloha morského ľadu sa mení o milióny kilometrov štvorcových


 Ak v polárnych oblastiach klesne teplota slanej vody vo vrchnej vrstve morí pod -1,8 oC, obrovské plochy morskej hladiny pokryje takzvaný morský ľad (sea ice). Týmto termínom sa označuje výlučne ľad, ktorý vznikol vymrznutím z vody, nezahŕňa ľadovce, ani z nich odlomené ľadovcové kryhy. Morský ľad je najrozsiahlejší samozrejme na konci zimy, čo je v Arktíde v marci, v Antarktíde v septembri. Tieto mesiace, len v opačnom poradí sú aj obdobím letných miním, kedy je morského ľadu najmenej.

 

 

Od roku 1979 prebiehajú satelitné radarové merania, umožňujúce zaznamenať zmeny v rozsahu ľadovej pokrývky, ktorá sa vytvára v polárnych oblastiach na hladine morí. V Arktíde jej rozloha dosahuje koncom zimy (marec) okolo 14 až 16 miliónov km2, v lete (sepember) len okolo 7 miliónov km2, v extrémne teplých rokoch dokonca len asi 4 až 6 miliónov km2. Oveľa výraznejšie sa mení rozloha morského ľadu v Antarktíde. Zo zimných septembrových hodnôt 17 až 20 miliónov km2 v marci zostávajú len asi 3 až 4 milióny km2.

 

Tretí „najhorší“ rok?


Na severnej pologuli končí najteplejšie ročné obdobie a všetky ľady a ľadovce sú práve v tomto období na svojom minime. Podľa štatistických údajov arktický morský ľad má najmenšiu rozlohu okolo 12. septembra. Preto médiami v týchto dňoch cirkulujú správy o jeho tohtoročnom (katastrofálnom) úbytku. Podľa Národnéj centrálnej databázy údajov o snehu a ľade Univerzity v Colorade (National Snow and Ice Data Center – NSIDC) sa roztápanie arktického morského ľadu zastavilo pri rozlohe 5,1 miliónov km2. Teraz už táto hodnota postupne narastá a stúpajúci trend si zachová počas celého zimného obdobia.
5,1 miliónov km2 je vzhľadom na dlhodobý letný priemer pomerne málo, ale nepredstavuje rekordné minimum. V roku 2007 to bolo o takmer milión km2 menej – 4,28 milióna km2. Aj minulý rok bol „katastrofálnejší“ – 4,52 milióna km2.

Tento rok teda priniesol tretiu najnižšiu hodnotu počas 30-ročného obdobia družicových meraní. Aby si verejnosť dostatočne uvedomila závažnosť situácie, tak vedci okrem porovnania s priemernou letnou hodnotou za obdobie 1979 – 2008, čo je 6,38 milióna km2 (čiže o 1,28 milióna km2 viac než je tohtoročné minimum, korelujú súčasný stav aj s priemerom za obdobie 1979 – 2000, ktoré je 6,71 milióna km2 (o 1,61 miliónov viac než v súčasnosti).

 

Obrázok vpravo: Plná čiara v hodnote „0“ znamená priemerné hodnoty rozsahu arktického ľadu za obdobie 1979 až 2000. Graf potvrdzuje, že v druhej polovici roku 2007 bol arktický ľad „najmenší“ v sledovanom 30 ročnom období (4,28 milióna km2), ale zároveň odhaľuje, že aj jeho nárast v nasledujúcu zimu bol výrazný, takže v prvej polovici roku 2008 mal rozlohu len asi o 400 tisíc km2 menšiu, než je priemer z rokov 1979 až 2000, vypočítaný pre príslušné obdobie. O tom sa však poplašné správy pre média nevydávali. (Zdroj: University of Illinois).


Na opačnej strane Zeme opačný trend


To, o čom sa píše a hovorí podstatne menej je, že na juhu, v Antarktíde je situácia principiálne rozdielna. Za spomínané 30 ročné obdobie družicových meraní sa pokles teploty nezaznamenal a priemerná plocha, ktorú na mori vytvára ľadová pokrývka síce pomaly, ale predsalen postupne narastá. V práve sa končiacom zimnom období dosiahla rozlohu, ktorá je o 400 tisíc km2 väčšia, než je priemerné zimné maximum z rokov 1979 až 2000. Trend je dlhodobý a predstavuje nárast o približne percento za desaťročie. Vedci z Britského antarktického prieskumu aj v tomto prípade hľadajú varovné príčiny. Predpokladajú, že tento jav má na svedomí nárast skleníkových plynov a úbytok ozónu v oblasti nad Antarktídou. Tieto faktory by mali viesť k zvýšenému výparu a intenzívnejším snehovým zrážkam.

 

Obrázok vľavo: Aj rozloha antarktického ľadu sa od priemerných hodnôt v období 1979 až 200 odchyľuje. Na rozdiel od severných polárnych oblastí tu na juhu majú výchylky zväčša kladné znamienko a v období, keď je u nás leto je morský ľad v Antarktíde aj o viac ako milión km2 rozľahlejší, než v nedávnej minulosti (Zdroj: climate4you).


 

Nie je pól ako pól


Ani s globálnosťou otepľovania to nie je také jednoduché. V oblasti Antarktídy sa o náraste priemernej teploty hovoriť nedá. Ale viac ako množstvo slov napovedia nasledujúce grafy:


 

Mesačné priemery teploty spodnej vrstvy troposféry od roku 1979 pre oblasť Severného pólu a Južného pólu. Podkladom sú družicové merania Alabamskej univerzity (Huntsville, USA). Hrubšia plná krivka znázorňuje kĺzavé 37 mesačné priemery (spriemerujú sa mesačné priemery za mesiac v ktorom sa hodnota počíta a za 18 mesiacov pred a po ňom). Tenšia, dynamickejšia krivka spája „klasické“ priemery teplôt za každý mesiac. Hodnoty sú vztiahnuté na priemer takzvanej „normálnej periódy (normal period)“ 1961-1990, stanovenej Svetovou meteorologickou organizáciou (World Meteorological Organization - WMO) (Zdroj: climate4you)

 

Ale vráťme sa k morskému ľadu a pozrime sa na jeho celkovú bilanciu:


 

Spodná červená krivka znázorňuje rozdiely medzi priemernou dennou hodnotou za obdobie 1979 - 2000 a hodnotou v príslušný deň. Je zjavné, že prevládajú rozdiely v mínusových hodnotách, ale situácia asi nebude tak dramatická a pokles tak rapídny, ako to poniektorí z tých, či oných dôvodov prezentujú. Tento rok sa v priemere približuje k „normálu“ porovnávacieho obdobia 1979 – 2000. Verejnosti médiá predkladajú len tie varujúcejšie správy – ako je tá z posledných dní o treťom najkatastrofálnejšom lete v Arktíde.


Áno, klíma sa mení. Neustále. Na Zemi už po miliardy rokov. A vždy má nejaký trend – buď sa otepľuje, alebo naopak - ochladzuje. Zmeny môžu byť rôzne – pozvoľné, alebo naopak - dynamickejšie. 6,785 miliárd ľudí, ktorí dokážu viac, či menej pretvárať svoje okolie a využívať prírodné zdroje predstavuje faktor, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou prispieva k týmto zmenám. Ale akou mierou? Na to nepoznáme jednoznačnú odpoveď. Dokážeme klimatické zmeny naozaj zvrátiť a zastaviť otepľovanie, či ochladzovanie? V súčasnosti asi nie. Jedno by sme však mali dokázať – umožniť, aby dnešné i budúce generácie ľudí vo všetkých kútoch sveta mali možnosť prežiť život aspoň ľudsky únosne. To v konečnom dôsledku znamená aj ochranu nášho planetárneho domova bez ohľadu na to, či sa globálne otepľuje, alebo ochladzuje. Ak by klimatický trend bol opačný, budeme sa snažiť energetickú náročnosť a množstvo emisií zvyšovať?


Zdroje: Nature News , správu prevzal aj Scientific American , climate4you , Wikipedia

Datum: 22.09.2009 16:04
Tisk článku

Související články:

Jak a kdy bývalo v Grónsku tepleji odhaluje aminokyselinová geochronologie     Autor: Josef Pazdera (24.11.2013)



Diskuze:


Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce








Zásady ochrany osobních údajů webu osel.cz