Na prahu jesene

Dnes je utorok, 22. septembra, deň jesennej rovnodennosti, keď Slnko „prechádza“ cez rovinu zemského rovníka. Od zajtra bude viac oslňovať južnú zemskú hemisféru. Dnešný deň je v našich končinách tým posledným tohtoročným pod nadvládou leta. Jeseni predá žezlo o 23:19 hodine. Postupne sa o slovo budú hlásiť chlad, zima a mráz.

Zvětšit obrázek

Letná forma morského ľadu okolo Antarktického polostrova. Kredit: Cool Antarctica

Rozloha morského ľadu sa mení o milióny kilometrov štvorcových

 Ak v polárnych oblastiach klesne teplota slanej vody vo vrchnej vrstve morí pod -1,8 ^oC, obrovské plochy morskej hladiny pokryje takzvaný morský ľad (sea ice). Týmto termínom sa označuje výlučne ľad, ktorý vznikol vymrznutím z vody, nezahŕňa ľadovce, ani z nich odlomené ľadovcové kryhy. Morský ľad je najrozsiahlejší samozrejme na konci zimy, čo je v Arktíde v marci, v Antarktíde v septembri. Tieto mesiace, len v opačnom poradí sú aj obdobím letných miním, kedy je morského ľadu najmenej.

Zvětšit obrázek

Od roku 1979 prebiehajú satelitné radarové merania, umožňujúce zaznamenať zmeny v rozsahu ľadovej pokrývky, ktorá sa vytvára v polárnych oblastiach na hladine morí. V Arktíde jej rozloha dosahuje koncom zimy (marec) okolo 14 až 16 miliónov km², v lete (sepember) len okolo 7 miliónov km², v extrémne teplých rokoch dokonca len asi 4 až 6 miliónov km². Oveľa výraznejšie sa mení rozloha morského ľadu v Antarktíde. Zo zimných septembrových hodnôt 17 až 20 miliónov km² v marci zostávajú len asi 3 až 4 milióny km².

Tretí „najhorší“ rok?

Na severnej pologuli končí najteplejšie ročné obdobie a všetky ľady a ľadovce sú práve v tomto období na svojom minime. Podľa štatistických údajov arktický morský ľad má najmenšiu rozlohu okolo 12. septembra. Preto médiami v týchto dňoch cirkulujú správy o jeho tohtoročnom (katastrofálnom) úbytku. Podľa Národnéj centrálnej databázy údajov o snehu a ľade Univerzity v Colorade (National Snow and Ice Data Center – NSIDC) sa roztápanie arktického morského ľadu zastavilo pri rozlohe 5,1 miliónov km². Teraz už táto hodnota postupne narastá a stúpajúci trend si zachová počas celého zimného obdobia.
5,1 miliónov km² je vzhľadom na dlhodobý letný priemer pomerne málo, ale nepredstavuje rekordné minimum. V roku 2007 to bolo o takmer milión km² menej – 4,28 milióna km². Aj minulý rok bol „katastrofálnejší“ – 4,52 milióna km².

Tento rok teda priniesol tretiu najnižšiu hodnotu počas 30-ročného obdobia družicových meraní. Aby si verejnosť dostatočne uvedomila závažnosť situácie, tak vedci okrem porovnania s priemernou letnou hodnotou za obdobie 1979 – 2008, čo je 6,38 milióna km² (čiže o 1,28 milióna km² viac než je tohtoročné minimum, korelujú súčasný stav aj s priemerom za obdobie 1979 – 2000, ktoré je 6,71 milióna km² (o 1,61 miliónov viac než v súčasnosti).

Zvětšit obrázek

Obrázok vpravo: Plná čiara v hodnote „0“ znamená priemerné hodnoty rozsahu arktického ľadu za obdobie 1979 až 2000. Graf potvrdzuje, že v druhej polovici roku 2007 bol arktický ľad „najmenší“ v sledovanom 30 ročnom období (4,28 milióna km²), ale zároveň odhaľuje, že aj jeho nárast v nasledujúcu zimu bol výrazný, takže v prvej polovici roku 2008 mal rozlohu len asi o 400 tisíc km² menšiu, než je priemer z rokov 1979 až 2000, vypočítaný pre príslušné obdobie. O tom sa však poplašné správy pre média nevydávali. (Zdroj: University of Illinois).

Na opačnej strane Zeme opačný trend

To, o čom sa píše a hovorí podstatne menej je, že na juhu, v Antarktíde je situácia principiálne rozdielna. Za spomínané 30 ročné obdobie družicových meraní sa pokles teploty nezaznamenal a priemerná plocha, ktorú na mori vytvára ľadová pokrývka síce pomaly, ale predsalen postupne narastá. V práve sa končiacom zimnom období dosiahla rozlohu, ktorá je o 400 tisíc km² väčšia, než je priemerné zimné maximum z rokov 1979 až 2000. Trend je dlhodobý a predstavuje nárast o približne percento za desaťročie. Vedci z Britského antarktického prieskumu aj v tomto prípade hľadajú varovné príčiny. Predpokladajú, že tento jav má na svedomí nárast skleníkových plynov a úbytok ozónu v oblasti nad Antarktídou. Tieto faktory by mali viesť k zvýšenému výparu a intenzívnejším snehovým zrážkam.

Zvětšit obrázek

 

Obrázok vľavo: Aj rozloha antarktického ľadu sa od priemerných hodnôt v období 1979 až 200 odchyľuje. Na rozdiel od severných polárnych oblastí tu na juhu majú výchylky zväčša kladné znamienko a v období, keď je u nás leto je morský ľad v Antarktíde aj o viac ako milión km² rozľahlejší, než v nedávnej minulosti (Zdroj: climate4you).

Nie je pól ako pól

Ani s globálnosťou otepľovania to nie je také jednoduché. V oblasti Antarktídy sa o náraste priemernej teploty hovoriť nedá. Ale viac ako množstvo slov napovedia nasledujúce grafy:

Zvětšit obrázek

Mesačné priemery teploty spodnej vrstvy troposféry od roku 1979 pre oblasť Severného pólu a Južného pólu. Podkladom sú družicové merania Alabamskej univerzity (Huntsville, USA). Hrubšia plná krivka znázorňuje kĺzavé 37 mesačné priemery (spriemerujú sa mesačné priemery za mesiac v ktorom sa hodnota počíta a za 18 mesiacov pred a po ňom). Tenšia, dynamickejšia krivka spája „klasické“ priemery teplôt za každý mesiac. Hodnoty sú vztiahnuté na priemer takzvanej „normálnej periódy (normal period)“ 1961-1990, stanovenej Svetovou meteorologickou organizáciou (World Meteorological Organization - WMO) (Zdroj: climate4you)

Ale vráťme sa k morskému ľadu a pozrime sa na jeho celkovú bilanciu:

Zvětšit obrázek

Spodná červená krivka znázorňuje rozdiely medzi priemernou dennou hodnotou za obdobie 1979 - 2000 a hodnotou v príslušný deň. Je zjavné, že prevládajú rozdiely v mínusových hodnotách, ale situácia asi nebude tak dramatická a pokles tak rapídny, ako to poniektorí z tých, či oných dôvodov prezentujú. Tento rok sa v priemere približuje k „normálu“ porovnávacieho obdobia 1979 – 2000. Verejnosti médiá predkladajú len tie varujúcejšie správy – ako je tá z posledných dní o treťom najkatastrofálnejšom lete v Arktíde.

Áno, klíma sa mení. Neustále. Na Zemi už po miliardy rokov. A vždy má nejaký trend – buď sa otepľuje, alebo naopak - ochladzuje. Zmeny môžu byť rôzne – pozvoľné, alebo naopak - dynamickejšie. 6,785 miliárd ľudí, ktorí dokážu viac, či menej pretvárať svoje okolie a využívať prírodné zdroje predstavuje faktor, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou prispieva k týmto zmenám. Ale akou mierou? Na to nepoznáme jednoznačnú odpoveď. Dokážeme klimatické zmeny naozaj zvrátiť a zastaviť otepľovanie, či ochladzovanie? V súčasnosti asi nie. Jedno by sme však mali dokázať – umožniť, aby dnešné i budúce generácie ľudí vo všetkých kútoch sveta mali možnosť prežiť život aspoň ľudsky únosne. To v konečnom dôsledku znamená aj ochranu nášho planetárneho domova bez ohľadu na to, či sa globálne otepľuje, alebo ochladzuje. Ak by klimatický trend bol opačný, budeme sa snažiť energetickú náročnosť a množstvo emisií zvyšovať?

Zdroje: Nature News , správu prevzal aj Scientific American , climate4you , Wikipedia