Zvětšit obrázek

Pred vyše 30timi rokmi odfotila sonda Viking 1 terénny útvar na povrchu Marsu, ktorý len na tej snímke pripomína ľudskú tvár. Dnes už jednoznačne vieme, ako útvar skutočne vyzerá a že nemá s nijakým zvláštnym znamením nič spoločné. Mnohí sa však doposiaľ odmietajú tohto presvedčenia vzdať.

Duše, duchovia, bohovia, démoni, anjeli, mimozemskí votrelci, inteligentní  dizajnéri, tajní konšpirátori i spiklenci v zákulisí najvyššej politiky a ekonomiky a rôzne iné neviditeľné bytosti majú snahu, schopnosť aj moc nás zastrašovať a ovládať naše životy. Prečo tomu verí toľko ľudí? Pýta sa v úvode svojho článku v Scientific American  autor Michael Shermer, publicista a vydavateľ amerického časopisu Skeptic a riaditeľ Skeptickej spoločnosti.
 
Odpoveď nachádza v našej prirodzenej snahe pátrať po zmysluplnom vysvetlení všetkých, aj navzájom nesúvisiacich a náhodných javov. Autor to označuje ako náš sklon hľadať aj v nezmyselnom šume schémy, ktoré by nám ponúkali zmysel a význam pozorovaného. Ako príklad uvádza známu a široko medializovanú „tvár na Marse“ (terénny útvar, ktorý vďaka svojej štruktúre a tieňom pripomínal ľudskú tvár na snímke sondy Viking 1 z roku 1976), podobu Panny Márie na ugrilovanom syrovom sendviči, správy od diabla v rockovej hudbe (oba príklady sú vo videu pod článkom). Napokon podobných príkladov, ako sú fľaky na stenách, v ktorých ľudia vidia svätých, vzory v kávovej usadenine, z ktorej je možné čítať budúcnosť, či odkazy od „vesmírnych ľudí“, ktorí nás vraj milujú, by sme aj v našich končinách našli za vagóny.

Zvětšit obrázek

Jeden príklad z mnohých. Sendvič ktorého opečený povrch pripomína obraz ľudskej tváre. Interpretácia, že ide o zobrazenie zjavenia sa Panny Márie povýšil sendvič takmer medzi relikvie.

Na druhej strane, hľadanie schém, ktoré by zmysluplne interpretovali javy okolo nás, je pre ľudí bytostne nevyhnutné. Shermer ako príklad uvádza hľadanie súvislostí medzi určitými javmi v prírode a charakterom budúceho počasia, najbližšej úrody stromov, migráciou lovných zvierat, alebo pohybom hladných predátorov. Odhalenie súvisiacich javov od nepamäti pomáhalo prežiť našim dávnym predkom. Potreba hľadať vysvetľujúce a (aspoň zdanlivo) zmysluplné schémy sveta v ktorom žijeme sa tak vyvinula doslova evolučne. Problém je však v tom, že sa nevyvinula aj s akýmsi „detekčným prístrojom na selekciu nezmyslov“, ktorý by nám automaticky pomáhal, na úrovni získaných poznatkov, rozlišovať medzi schémami pravdivými a falošnými. Podľa Shermera sa dopúšťame dvoch typov omylov: 1.- „falošne pozitívny“ typ chyby: viera, že schéma je reálna, aj keď tomu tak nie je; 2. – „falošne negatívny“ typ chyby – neviera v reálnosť schémy, aj keď ona reálna je. Napríklad: predstava, že šuchot v tráve spôsobuje nebezpečné zviera, hoci je to len vietor (chybná schéma 1. typu) výrazne zvyšuje šancu na prežitie. Naopak, predstava, že šuchot v tráve spôsobuje vietor, v prípade, že je to nebezpečný dravec (chybná schéma 2. typu.) ju znižuje. Daň za chybu 1. typu je neporovnateľne menšia, než za chybu 2. V situácii dravec - korisť navyše niet dosť času na dôkladné racionálne zváženie a rozhodovanie sa, mechanizmus reakcie musí byť rýchly a podvedomý. Je logické, že prirodzený výber uprednostňoval tých  jednotlivcov, ktorí pokladali všetky schémy za skutočné, aj keď si pritom často vytvárali chybné schémy 1. typu.

Zvětšit obrázek

Používajú vyspelé, nám neznáme technológie, dokážu na lietajúcich strojoch nezmyselných tvarov prekonať pre nás neprekonateľné vzdialenosti, aby pristáli na Zemi, útočili na nás, varovali nás, skúmali nás, alebo tu len havarovali, nechali sa rozpitvať, či zmätene nahí pobehovali po krajine. Ľudská viera a fantázia dokážu prekonať každú hranicu.

Evolúcia nás obdarila veľkým, vyvinutým mozgom. Vďaka nemu sme si vedomí takých stavov psychiky akými sú túžby a úmysly. Nielen vlastné, ale vieme vydedukovať aj tie cudzie. V dedukcii nás nezastaví ani hranica pozorovanej reality. Shermer predpokladá, že aj v tejto schopnosti korenia naše predstavy o zámerne, neviditeľnými bytosťami riadenom svete. Veríme, že tieto vedomé činitele úmyselne a nepozorovateľne kontrolujú a riadia svet zhora (na rozdiel od príčinnej náhodnosti pôsobiacej zdola). To všetko vytvára kognitívny základ šamanizmu, pohanských kultov (paganizmu), animizmu, poly- aj monoteizmu a všetkých  druhov spiritualizmu typu Old Age a New Age.

Nedostatočná schopnosť rozlíšiť medzi neskutočnými (nereálnymi) schémami a tými skutočnými (reálnymi), viera v tie prvé a odmietanie tých druhých, nás vťahuje hlboko do duchovného sveta. Inteligentný dizajnér je považovaný za neviditeľného tvorcu, ktorý stvoril svet smerom zhora nadol, podobne ako mimozemšťania bývajú zobrazovaní ako veľmi schopné a mocné stvorenia, ktoré k nám zostupujú zhora, aby nás, napríklad, varovali pred samodeštrukciou. Konšpiračné teórie predvídateľne obsahujú utajených vplyvných spiklencov  pracujúcich v zákulisí, akýchsi bábkohercov, poťahujúcich nitkami politiky a ekonomiky. A tak podľa takéhoto presvedčenia všetci tancujeme tak, ako nám skupina Bilderbergov, Rothschildovia, Rockefelleri, či Ilumináti pískali, či pískajú. Dokonca aj viera v to, že vláda môže prijať opatrenia zasahujúce zvrchu smerom dolu a zachrániť tak ekonomiku pred závažnejšou krízou je podľa Shermera tiež forma nereálneho schématizmu. Za príklad si zvolil nového amerického prezidenta Baracka Obamu. Mnohí Američania ho považujú za toho jediného a pravého, čo vďaka takmer „mesiášskej moci“ spasí Ameriku.

Zvětšit obrázek

Bruce Hood a jeho kniha SuperSense o našom vrodenom sklone veriť vo veci nadprirodzené.

V článku sa Shermer opiera o poznatky z novej knihy SuperSense (Nadzmysel, skôr Mimozmyslové vnímanie), ktorej autorom je psychológ Bruce Hood z Univerzity v Bristole. V tejto publikácii sú uvedené podstatné  dôkazy kongnitívnej neurovedy o tom, ako ľahko si človek nachádza schémy a prisudzuje im schopnosť pôsobiť. Jednoduchý príklad: deti veria, že Slnko môže myslieť a zhora ich sleduje. Preto každému obrázku Slnka prikreslia usmiatu tvár. Iný príklad: keď autor knihy SuperSense - Bruce Hood - na prednáške ponúkal na predaj vestu už nežijúceho populárneho človeka s morálnou charizmou, záujem bol napriek vysokej cene veľký. Ak však začal tvrdiť, že vesta je po masovom vrahovi, nemal už záujem nikto. Sme v podvedomí presvedčení, že zlo je nadprirodzenou silou, ktorá prenáša svoje negatívne pôsobenie na veci a ich ďalších používateľov. Podobne sa ľudia zachovali, keď im Hood dal kolovať pero, ktoré údajne patrilo Einsteinovi. Podávali si ho medzi sebou s jasnými prejavmi úcty a záujmu. Pokiaľ sa nedozvedeli, že to s tým Einsteinom nie je pravda. To isté pero okamžite stratilo svoju výnimočnú hodnotu.

Zvětšit obrázek

Vieme, že žiadne šťastie neprinášajú, ale nechceme sa vzdať viery, že áno.

Tretina pacientov po transplantácii sa domnieva, že s transplantovaným orgánom bola do nich aspoň čiastočne vnesená aj osobnosť darcu. Alebo potraviny tvarom pripomínajúce pohlavné orgány (banány, ustrice) sú často považované za prostriedky na posilnenie sexuálnej potencie. Ak niekto pozoruje na obrazovke počítača geometrický tvar s nakresleným okom, často dochádza k záveru, že predstavuje  obrazec s morálnym zámerom. Potrebujeme vlastniť originály predmetov, ku ktorým máme silné pozitívne emocionálne puto, napríklad predmety, pripomínajúce detstvo, blízkych ľudí. Málokto by bol ochotný taký predmet vymeniť za úplne verný duplikát. Aj každodenný život prináša množstvo príkladov: dokážete úplne zamietnuť predstavu, že stretnutie kominára, či nájdenie štvorlístku prináša šťastie? Či naopak, piatok trinásteho, alebo čierna mačka, čo prebehne popred vás, nešťastie? Je veľa, úplne bežne používaných iracionálnych schém v našom správaní sa.

"Mnohí, aj veľmi vzdelaní a inteligentní jednotlivci zažívajú silný pocit, že existujú činitele, sily, energie a subjekty pôsobiace vo svete," vysvetľuje Hood. "Dôležitejšie však je, že tieto  skúsenosti nie sú podložené dôveryhodne dokázateľnou podstatou, a preto sú nadprirodzené a nevedecké. Sklon veriť, alebo pocit, že môžu byť reálne, je prejavom nášho mimozmyslového vnímania (Supersense). "
„Všetci máme od prírody sklon k nadprirodzenu“ uzatvára svoj článok v Scietific American Michael Schermer. K tomuto výroku je vhodné dodať ďalšie slová Bruceho Hooda, ktorý tvrdí, že sklon k viere v nadprirodzeno máme pevne zakorenený v mozgu už od narodenia: „Som presvedčený, že je márne myslieť si, že dokážeme ľudí primäť k tomu, aby sa vzdali systémov svojej viery, pretože tie pôsobia na základnej úrovni. Žiadne množstvo racionálnych dôkazov nepresvedčí ľudí, aby sa takýchto ideí vzdali“. 

Ako si predstavujeme božských  vládcov sveta ? Napríklad takto:

Zvětšit obrázek	Zvětšit obrázek	Zvětšit obrázek	Zvětšit obrázek
Kresťanský boh podľa Michelangela	Hromovládny Zeus, šéf starogréckeho panteónu	Hinduistickí bohovia Brahma, Višnu a Šiva	Egyptský boh Slnka Horus v podobe sokola
Zvětšit obrázek	Zvětšit obrázek	Zvětšit obrázek	Zvětšit obrázek
Veles, Volos, alebo Voloh – slovanský boh poľnohospodárstva	Petroglyfy bohov kultu Vtáčieho muža z Veľkonočného ostrova	Štylizovaný orol ako symbol anglosaského boha Wōdena (Wotana), pre Vikingov Odina	Babylonský boh Marduk víťaziaci nad dračicou Tiamat, stelesnením síl chaosu

Odporúčané videá:

Odkaz na video	Odkaz na video	Odkaz na video
Michael Shermer na tému: Prečo ľudia veria na prapodivné veci? Na YouTube sú desiatky videí, v ktorých sa Shermer vyjadruje k paranormálnym a nadprirodzeným javom	Bruce Hood o svojej knihe SuperSense	Rozhlasový rozhovor s Bruceom Hoodom na tému: Ste poverčivý?

Zdroje:  Scientific American; University  of Bristol