Predpovedanie, ako sa bude zvyšovať hladina oceánov počas tohto storočia sa začína podobať licitácii na aukcii - IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) predpokladá stúpnutie hladiny svetových oceánov do konca tohto storočia o 18 až 59 cm, ale ďalšie vedecké tímy, na základe rozmanitých analýz a modelov odhadujú vyššie hodnoty. Pravdepodobne v súčasnosti vedie britská Agentúra pre životné prostredie (Environment Agency) s hodnotou až 2,7 metrov.
Zanechajme úvahy o tom, akú reálnu výpovednú hodnotu tieto predpovede majú a aké iné, než čisto vedecké motivácie sa za nimi ukrývajú. Skôr sa zľahka dotknime otázky, či sme – ľudstvo ako také – schopní naozaj zasiahnuť do vývoja planetárnej klímy. Nečakajte odpoveď, pretože sami vedci sa v nej výrazne rozchádzajú od jednoznačného nie po neochvejné áno. Pozrime sa však na pár minút na polostrov Yucatán, kde architekt Miguel Quintana Pali kúpil pred štvrť storočím pozemok s rozlohou necelých pol kilometra štvorcového. A začal budovať prírodný eko-park Xcaret. Okrem nádhernej prírody okolo romantického zálivu je v ňom aj náhodne objavená mayská cenota – jama, ktorá vznikla prepadom vápencového nadložia do podzemných priestorov vyerodovaných prúdom podzemnej rieky. Mayovia tieto prepadliny používali ako zdroje sladkej vody, ale aj ako obetné miesta, takže sa stali zlatými baňami pre archeológov.
Pri terénnych úpravách v Xcarete sa spod nánosov sedimentov a hliny vynorili aj staré, dobre zachovalé koralové útesy a vznikli v nich čerstvé odkryvy. Na vrstvy vápenca, ktorý sa zo schránok koralov tvoril v dávnych geologických dobách, zaútočil tím mexických vedcov z Národnej autonómnej mexickej univerzity (Universidad National Autónoma de México) pod vedením Paula Blanchona. Vek útesov datovali na základe rádioizotopovej metódy rozpadu tória na 121 tisíc rokov, teda do doby predchádzajúcej doby medziľadovej – do eemského interglaciálu (vysvetlivky pod článkom).
Podľa doterajších poznatkov rekonštruujúcich charakter klímy v minulosti našej planéty, bolo počas eemskej doby medziľadovej o 2 stupne Celzia teplejšie, než je teraz, hladina oceánov bola vyššia a zaľadnenie bolo výrazne menšie. To by však nebolo až tak neočakávanou novinkou, vhodnou na publikáciu v prestížnom Nature.
Ak hladina v mori stúpa, koraly, ktoré sú viazané na život v určitom hĺbkovom rozmedzí, začnú tvoriť kolónie bližšie k pobrežiu – vlastne len k pôvodnej hranici more - súš, lebo aj tá sa nárastom hladiny posúva smerom do vnútrozemia. Staršie koralové útesy zároveň rastú do výšky, pretože sa nové kolónie snažia dosiahnuť optimálnu hĺbku. Ak tento proces trvá dostatočne dlho, útes narastá do šírky a zároveň sa aj zvyšuje. Práve na tejto skutočnosti založili Mexičania svoj výskum. Vek útesov stanovili presným meraním obsahu a vzájomných pomerov izotopov rozpadovej rady tória (Th - rádioizotopová metóda), s pomocou ďalších stratigrafických metód a porovnávaním s rovnako starými koralovými útesmi na Bahamách. Z veku a nameranej výšky rôzne starých častí koralového útesu zistili, že pred vyše 120timi tisícami rokov hladina oceánu stúpala v priemere o 5 centimetrov za rok a za asi polstoročie stúpla o 2 metre.
Sú tieto výsledky presnejšie, než tie z predchádzajúcich výskumov (tiež publikovaných v Nature), podľa ktorých tomto medziľadovom období hladina stúpala o asi 1,6 m za storočie? Nevieme. Ale na základe viacerých vedeckých štúdií je zrejmé, že v poslednej dobe medziľadovej, ktorá začala pred asi 128 000 rokmi, bola hladina svetových oceánov o 4 až 6 metrov vyššie, než je dnes.
Aj keď Blanchonove výsledky poukazujú na jedno z najrýchlejších vzostupov hladín ktoré sa nám podarilo rozlúštiť v šifrovaných záznamoch kroniky Zeme, pravdepodobne nie je najdramatickejšie. Na konci poslednej doby ľadovej, pred asi 14 tisícmi rokmi, sa rozsiahle kontinentálne ľadovce vraj roztápali tak rýchlo, že hladina svetového oceánu stúpla za 300 rokov o 15 metrov. Aj pred 6 800 rokmi hladina rapídne stúpala – v priemere o 1,3 metre za storočie.
Geologická minulosť Zeme sa nedá detailne zrekonštruovať a výsledky týchto výskumov možno nezodpovedajú úplne presne tomu, čo sa v skutočnosti udialo v dobách dávno minulých. Niečo však predsa len naznačujú – v súčasnosti sa na Zemi s hladinami oceánov nedeje nič výnimočné a naša planéta prechádzala aj dramatickejšími zmenami, než je tá súčasná. O čo tu ide sme my sami a naša pohodlie zabezpečujúca civilizácia. Jej „trvalo udržateľný rozvoj“ závisí aj od toho, ako vyriešime enviromentálne a energetické problémy a prispôsobíme sa klimatickým zmenám. Súťaž v tvorbe katastrofických vízií to nevyrieši. Moderná civilizácia je zdrojom mnohých, navzájom si protirečiacich záujmov. Napríklad automobilový priemysel. Patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Nie je to len otázka výfukových plynov, ale celého procesu od surovín až po likvidáciu. Súčasná ekonomická kríza však ukázala, ako sú výroba, predaj a využívanie automobilov dôležité. Veda je cestou hľadania riešení smerujúcich k realistickému kompromisu. Musíme ich hľadať nie preto, že sa globálne otepľuje, ale jednoducho preto, že inej cesty na prežitie stále rastúcej populácie niet.
Nasledujúca séria grafov zo stránky Global Warming Art poskytuje pohľad na súčasné stúpanie hladiny svetového oceánu v kontexte rôzne dlhých geologických období:
Krivka stúpania hladiny od roku 1880 vytvorená na základe dlhodobých meraní na 23 geologicky stabilných meracích staníc. Posledných 15 rokov sú do analýzy pridané aj družicové merania. | Krivka zmien výšky hladiny oceánu za posledných 8 tisíc rokov. |
Krivka zmien výšky hladiny oceánu za posledných 20 tisíc rokov. Pred 14 000 rokmi v závere poslednej doby ľadovej došlo k jej prudkému nárastu. | Krivky zmien výšky hladiny oceánu počas uplynulej vyše pol miliardy rokov. Čím hlbšie do minulosti zachádzame, tým zložitejšie a nejednoznačnejšie záznamy sú a jednotlivé metódy poskytujú rozdielne výsledky. Trend je však po väčšinu času podobný. Na rozdiel od predchádzajúcich obrázkov súčasnosť je zaznamenaná vľavo, minulosť smerom doprava. |
____________________________________________________________________
Eem, Eemian, alebo aj Ém je medziľadové obdobie pred cca 128 až 120 tisíc rokmi. Pre rôzne orogénne systémy má rôzne názvy – eem je severoeurópsky (nordický), pre alpský sýstém je to prechod riss-würm, pre britov je to ipswich, v európsko-ruskom systéme má názov mikulino, v severoamerickom sangamon. Na názve až tak nezáleží, dôležitý je poznatok, že počas tohto relatívne krátkeho (asi 8 000 rokov) obdobia sa prudko menila teplota aj hladina svetového oceánu. Bola o niekoľko (4 - 6) metrov vyššie než je dnes. Súčasná doba medziľadová trvá asi 12 tisíc rokov a zatiaľ si nesiahla na maximá tej predchádzajúcej. Je však v našich silách tento trend ovplyvniť jedným, či druhým smerom?
Zdroje: Scientific American, Nature, Nature Geoscience, Wikipedia, stránka Global Warming Art
Diskuze:
Lenka Cechova,2009-04-26 14:18:09
V poriadku, mate pravdu v tom, ze pojmy ekologia a environmentalistika sa casto zamienaju a na kazdy z tychto pojmov najdete nespocetne mnozstvo definicii. Ja som studentkou prirodovedeckej fakulty a v tychto definiciach sa nezhoduju napriklad uz jednotlivi prednasajuci, no z dosial pocuteho by som usudila, ze ekologia je viac o prostredi a vztahoch zivocichov (aj rastlin samozrejme) a environmentalistika zase viac berie do uvahy aspekt cloveka v danej problematike. Ak sa mylim, opravte ma, clovek sa uci cely zivot, toho som ja zastancom. A dalsie co som chcela podotknut, invazne druhy sice rozsiril clovek (vo vacsine pripadov), ale to je tak cele, co s tym ma clovek docinenia. Dalej sa skumaju uz len tieto jednotlive druhy (zivocisne a rastlinne), ich ekologicka nika v danom ekosysteme a zmeny, ktore tu svojim prichodom a sirenim sposobili.
graf teplot
Stanislav Jirovec,2009-04-25 18:59:04
Článek píše,že "počas tohto relatívne krátkeho (asi 8 000 rokov) obdobia sa prudko menila teplota". Já jen pohlděl do grafu modrého grafu teplot nahoře
http://www.osel.cz/popisek.php?popisek=11819&img=1240398264.jpg . Dalo by se to formulovat taky tak, že nárůst 10°C nastal za 10 000 let, ale chtěl jsem zůsstat u uvedených 8 000 roků.
Takže ať robím, čo robím, tak nejstrmější část křivky je 20x méně strmá, než 2°C za 100 let, což má nastat do 2100. To je to, co jsem chtěl napsat a bylo to i v předchozím příspěvku.
rychlá změna teploty
Stanislav Jirovec,2009-04-23 18:16:15
Poslední odstavec lze chápat jako závěr článku: změna teploty za uvedené "poměrně krátké"období 8 000 let byla asi odchylka od -7°C do +3°C, to je 10°C za 8000 let, 1°C za 800 let. Nyní hrozí nárůst teploty +2°C za 100 let do 2100. Pokud tedy článek si dal za úkol varovat před přeceňováním rychlosti dávných změn, tak se to podařilo.
Dagmar Gregorova,2009-04-23 19:41:43
8000 let trvala cela eemska doba, nevim odkud berete ten vypocet teplot a kde to v clanku je. Taky nechapu, proc se snazite clanku podsunout to, co nerika a nevidet to, co rika. Kdyz se podivate na uplne posledni graf v clanku a připustíte, ze se blizi k pravde a tedy ukazuje, jak skutecne kolisala hladina za posledni pul miliardy let - kam byste asi kreslili tu krivku dal, kdyby jste meli delat jen tak "racionalni" predpoved? Kdyby jste zili o pul miliardy let pozdeji a dival se na tu krivku, jak v dobe ted soucasne stoupa, pripadalo by vam to divne, katastrofalni, nelogicke? Porad jsme teplotne pod dlouhodobym teplotnim prumerem a nejen v eemiane byly zmeny dramaticke.
Ale bez ohledu na to, ja prece netvrdim, ze nemame resit enviromentalni, nebo ekologicke (ja se o tehle pojmech neminim hadat) problemy... ale ne tim, ze z toho udelame soutez katastrofickych scenaru a politicky prapor.
Lenka Cechova,2009-04-23 15:31:30
Clanok ma dost zaujal, len mi neda neupozornit autora na jednu chybu, ktora sa vyskytla myslim v poslednom odseku a sice pojem : ,,ekologicke problemy". Danou problematikou sa zaobera vedna disciplina environmentalistika, su to teda problemy environmentalne. Ekologia sa zaobera vztahmi medzi organizmami a prostredim alebo organizmami navzajom.
Dakujem
Dagmar Gregorova,2009-04-23 17:28:32
priznam sa, ze pre mna je zrozumitelny ten sirsi pojem ekologia, tak ako bol všeobecne vnimany pred viacerymi rokmi. Aj doposial sa bezne pouzivaju spojenia ako ekologicky skodlive, ekologicka zataz... a pod. Viem, ze ti, co sa profesionalne zaoberaju ekologiou a enviromentalistikou su na to precitlivelí. Ale vacsina ľudí tieto pojmy asi málo rozoznáva. Asi by nebolo od veci o tom par viet napisat hoci aj na tuto stranku... ak by ste boli v tejto oblasti "doma" ring je pre Vas volny... :)
Netřeba opravovat!
Josef Pazdera,2009-04-23 20:00:14
Environmentalistika je věda zabývající se vztahem člověka a životního prostředí. Tvoří pouze doplněk ekologie. Environmentální přístup je tedy pouze jen částí problému, který čeká lidstvo řešit. Pokud například vliv člověka na oteplování Země je zanedbatelný, potom nás čeká řešit problémy bez ohledu na to, zda se na věc díváme očima environmentalisty nebo ekologa. Z definice
"ekologie globální" jde o souvislosti a změny na celé planetě Zemi a jejich vliv na život. Takže se v článku nejedná o chybu, jak je autorce vytýkáno. Pokud bychom k problému přistupovali z pohledu environmentalistů, museli bychom například na Oslu opravovat i oficiální tiskové zprávy Akademie věd ČR. Viz například informaci o tom jak „Ekologové vyhodnocují škody způsobené invazními druhy“. Jen pro doplnění – jde o druhy, které rozšířil člověk. To z pohledu environmentalisty je striktně environmentální záležitost, neboť environmentalistikou rozumíme zkoumání vzájemného působení člověka a ekosystémů, ale i snahu o predikci budoucího vývoje. Mýlí se tedy v označování toho, co zkoumají i sami vědečtí pracovníci z ústavů Akademie věd ČR a editoři periodik, kteří jim jejich články uveřejňují (např. Frontiers in Ecology and the Environment)? A nebo tu jde o zbytečný spor a o slovíčkaření? Někdy to na mne dělá dojem, jakoby se environmentalisté již někdy styděli používat pojem ekologie i tam, kde má své opodstatnění. Pokud tedy autorka myslela globální ekologické souvislosti, doporučoval bych jí, aby ve svém článku ponechala text tak, jak jej původně napsala. O chybu nešlo.
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce