Práve pred polstoročím, v roku 1958 odhalila sovietska antarktická výskumná expedícia v centrálnej časti Východnej Antarktídy neznáme horstvo a nazvala ho na počesť sovietskeho geofyzika Grigorija Alexandroviča Gamburceva Gamburcevovým pohorím (Gory Gamburceva). Hoci tvorí súčasť pevniny, nik ho nikdy na vlastné oči nevidel a odhalili ho len analýzy odrazených seizmických vĺn a potvrdili najnovšie radarové výskumy. Pohorie s dĺžkou asi 1 200 km sa totiž vypína pod 4 kilometre hrubou vrstvou antarktického ľadovca, ktorý tvorí 10 miliónov km2 rozľahlú prikrývky najjužnejšej pevniny. Podľa doterajších výskumov najvyšší vrchol pohoria má nepotvrdenú výšku 3 390 m. O veku (60 mil., či 500 miliónov rokov?) a mechanizme vzniku pohoria (sopečná činnosť, či kolízia kontinentálnych subplatní?) sa doposiaľ v odborných kruhoch polemizuje.
24. februára uverejnila internetová stránka amerického Fondu na podporu vedy (National Science Foundation) správu o najnovšom výskume Gamburcevovho pohoria. Podrobnejší článok o tomto výskume uskutočňovaného v rámci rozsiahleho medzinárodného projektu AGAP (Antarctica"s Gamburtsev Province project) je na stránkach osel.cz od novembra minulého roka. Preto opäť na túto tému len stručne:
Pomocou dvoch ľahkých lietadiel uskutočnil tím vedcov zo siedmich krajín počas antarktického leta (december 2008 a január 2009) radarové merania nad oblasťou s rozlohou asi 170 tisíc km2. Výsledky výskumných letov, ktoré dĺžkou zodpovedajú dvom obletom Zemegule, potvrdili existenciu Gamburcevovho pohoria a odhalili podrobnosti jeho veľmi členitého, Alpám podobného charakteru.
Geofyzik Fausto Ferraccioli, šéf britskej časti vedeckého tímu však priznáva, že práve táto dynamická topografia nepomáha, ale skôr komplikuje odpoveď na jednu zo základných otázok projektu: Ako sa vytvárala mohutná ľadová pokrývka vo východnej časti Antarktídy a ako práve existencia pohoria k tomu prispievala. „Ak sa ľadový príkrov vytváral pomaly, potom by sme očakávali, že odhalíme pohorie erodované (zvetrané) do podoby náhornej plošiny. Ale prítomnosť štítov a údolí môže viesť k predpokladu, že sa ľadový príkrov tvoril rýchlo – to však zatiaľ nevieme.“ Podrobnejšia analýza získaných geofyzikálnych meraní možno pomôže lepšie pochopiť a zrekonštruovať vývoj ľadovca počas uplynulých miliónov rokov.
Projekt AGAP je zameraný na výskum oblasti s rozlohou asi 2 milióny km2. Radarové merania potvrdili existenciu rozsiahleho systému jazier a riek v hĺbke asi 4 km pod antarktickým ľadovým pancierom, kde je vďaka geotermálnej energii podstatne teplejšie, než na povrchu. Tu, hlboko pod ľadom leží aj šieste najväčšie jazero sveta – jazero Vostok s dĺžkou 250 km, šírkou 50 km a s hĺbkou až 800 m. Projekt AGAP bude ďalej pokračovať meraniami aj tých najmenších seizmických záchvevov. Seizmológovia totiž nainštalovali v oblasti Gamburcevovho pohoria 26 seizmometrov, ktoré by mali vďaka akumulátorom napojeným na solárne panely samostatne zabezpečovať merania po celý nasledujúci rok.
Animácia vývoja antarktického ľadovcového príkrovu nad Gamburcevovým pohorím
Kredit: Penn State University/University of Kansas/Australian Antarctic Division
Diskuze:
