Podľa materiálov Ligy proti rakovine je po rakovine pľúc a hrubého čreva rakovina prostaty tretím najčastejším nádorovým ochorením na Slovensku. Predstavuje takmer 9 % všetkých rakovinových nádoroch u mužov, najmä tých skôr narodených, po 65. roku života.
Doposiaľ sa rakovina prostaty diagnostikuje pomocou ambulantného vyšetrenia a stanovením hladiny prostatického špecifického antigénu (PSA) v krvi. Jeho zvýšené hodnoty poukazujú na chorobné zmeny. Často potom lekár odporučí biopsiu – odber tkaniva pomocou tenkej ihly. Pretože len v laboratóriu, pod mikroskopom patológa, je možné určiť, či sa v prostate nachádzajú rakovinové bunky, alebo nie. Vedci preto stále hľadajú nové diagnostické metódy, ktoré by včas, rýchlo, spoľahlivo a pre pacienta čo najvhodnejšie odhalili toto závažné ochorenie.
V tomto kontexte je zaujímavý výsledok štúdie vedcov z Michiganskej univerzity, ktorý bol publikovaný v najnovšom čísle časopisu Nature z 12. februára. Na začiatku bol netušený objav. Všetky predchádzajúce štúdie sa zameriavali len na vybrané, vopred „podozrivé“ bunkové metabolity – chemické látky, ktoré sa podieľajú biochemických procesoch bunky, alebo sú ich výsledkom. Vedecké tímy Christophera Beechera (analýza metabolitov) a Arula Chinnaiyana (štúdium vplyvu sarkozínu na rakovinové bunky) z Michiganskej univerzity sa však vrhli na analýzy až 1 126 metabolických produktov buniek a skúmali ich koncentrácie v 262 vzorkách tkanív, krvi a moču od pacientov s rôznym stupňom rakoviny prostaty od benígneho nezhubného zväčšenia prostaty (benígna prostatická hyperplázia) až po agresívnu metastázujúcu formu. Odhalili najmenej 10 látok, ktorých koncentrácia závisí od toho, či ich produkuje zdravá, alebo rakovinová bunka, ale zároveň aj od toho, nakoľko je príslušná forma rakoviny agresívna. V najhoršom štádiu, v štádiu metastázy rakoviny prostaty, sa významne zvyšuje koncentrácia šiestich bunkových metabolitov. Podľa výsledkov výskumu však najcitlivejšie na mieru zhubnosti choroby reaguje hladina aminokyseliny sarkozínu (vysvetlivky pod článkom). Podarilo sa im aj identifikovali enzým, ktorý pomáha vytvárať aj degradovať sarkozín. V bunkách pestovaných in vitro v bunkových kultúrach dokázali pozmeniť gény, ktoré kontrolujú tvorbu tohto enzýmu.
„Kedykoľvek urobili niečo, čo zvýšilo tvorbu sarkozínu, bunky začali byť veľmi pohyblivé“ hovorí o práci svojich kolegov Christopher Beecher. Bunky sa začali pohybovať podobne intenzívne, ako to robia bunky rakovinové. Ak vedci pridali sarkozín do kultúry s benígnymi (nezhubnými) bunkami prostaty, tie sa začali správať podobne ako nádorové.
Takže sarkozín nielen indikuje nakoľko agresívne je príslušné štádium, ale zároveň prispieva k pohyblivosti buniek a tým aj zvyšuje agresivitu nádoru. Uzatvára sa tak akýsi samobudiaci cyklus. Čím je rakovina zhubnejšia, tým bunky nádoru produkujú viac sarkozínu a ten zasa spätne podporuje rast nádoru a tvorbu metastáz. Preto sa mechanizmus tvorby sarkozínu stáva jedným z pravdepodobných cieľov pre vývoj budúcich liekov.
Malcolm Mason z Univerzity v Cardiffe, významný britský odborník na výskum rakoviny prostaty odmieta predčasné prehnané očakávania a zdôrazňuje, že výsledky štúdie sa musia ešte preveriť a potvrdiť ďalším výskumom. Nepovažuje testy na koncentráciu sarkozínu v moči za základ budúcej, všeobecne použiteľnej skríningovej metódy. V súčasnosti prebieha viacero klinických testov na rôzne diagnostické postupy zamerané na rakovinu prostaty a až po ich ukončení sa ukáže, aké miesto si medzi nimi nájde analýza sarkozínu. Mason predpokladá, že táto metóda bude skôr pomáhať pri rozhodovaní, ktorý pacient potrebuje biopsiu a ktorý nie. „Nejde o jednoduchý test moču, ktorý sa bude dať urobiť v lekárni“, dodáva.
Beecher s ním nesúhlasí a naopak dúfa, že test na koncentráciu sarkozínu sa stane spoľahlivým, všeobecne použiteľným neinvazívnym skríningom pre rakovinu prostaty. Predpokladá, že by mohol zahŕňať aj analýzu ďalších metabolitov, reagujúcich na štádium choroby a tak by mohol vzniknúť testovací komplex, ktorý by lepšie monitoroval jej zhubnosť.
Zdroje:
WebMD
Nature News
Wikipedia
Sarkozín (angl. sarcosine) je aminokyselina, ktorá vzniká v tele ako medziprodukt premeny inej dôležitej aminokyseliny cholínu na glycín. Vyskytuje sa v malých koncentráciách v tkanivách, aj v krvi. Je to vo vode dobre rozpustná netoxická látka so sladkou chuťou. Je zároveň biodegradovateľným tenzidom, znižujúcim povrchové napätie svojich roztokov. Preto sa využíva ako prísada do zubných pást, šampónov a pod.
Diskuze:
