Spustit video

Video: Simulácia zrážky Mliečnej dráhy s galaxiou v Andromede .

Britskí astrofyzici z Nottinghamskej univerzity využili obrovské bohatstvo záznamov z Hubblovho teleskopu a preštudovali takmer 22 tisíc hmotných galaxií. Na základe analýz ich štruktúry, nepravidelností v rozložení hmoty v nich a počítačových modelov dospeli k názoru, že takmer všetky veľké a masívne galaxie vďačia za svoju mohutnosť aspoň jednej zrážke a splynutiu s inou galaxiou. Hoci v rámci súčasných pozorovaní sú vzájomné kolízie len veľkou vzácnosťou, šéf výskumného tímu Christopher Conselice tvrdí, že keď bol vesmír o polovicu mladší, bol o tieto dramatické udalosti oveľa bohatší. Výsledky analýz totiž poskytli dôkazy minimálne o 2 000 zrážkach, ktoré zanechali stopy na usporiadaní hmoty v pozorovaných galaxiách. Všetky sa udiali počas asi šiestich miliárd rokov, keď mal vesmír 5,2 až 11,2 miliardy rokov. Pretože každú z galaxií môžeme pozorovať len v súčasnosti, čo je z kozmologického hľadiska nepatrný okamih, vedci svoje výsledky extrapolovali a predpokladajú, že v podstate žiadna z väčších galaxií sa nevyhla aspoň jednej zrážke. Táto predstava zodpovedá aj dobe veľkých explózií, ktorých odlesky pozorujeme doposiaľ. Vo veku siedmich miliárd rokov sa vesmír postupne upokojil, počet zrážok poklesol, o čom svedčí aj pokles v počte vznikajúcich hviezd.

Zrážky galaxií, ako ich v súčasnosti „vidí“ Hubblov teleskop. Väčšie rozlíšenie.

Zvětšit obrázek

Tykadlá (Antennae) - dve kolidujúce galaxie na snímke z Hubblovho teleskopu. Najžiarivejšia a najhustejšia oblasť je kolískou zrodu nových hviezd.

Hviezdy totiž vznikajú z oblakov plynu v rámci galaxie, alebo za svoj zrod vďačia prísunu obrovskej masy novej „suroviny“ pri vzájomných galaktických zrážkach. A tie sa – podľa Conseliceho, diali v rannejších fázach vývoja vesmíru priemerne aspoň raz do (pozemského) roka a každá z nich vyvolala vznik hviezd s celkovou hmotnosťou asi 200 krát vyššou, než je hmotnosť Slnka. Je to asi 100 násobok súčasného tempa vzniku hviezd v Mliečnej dráhe. Výsledky, ktoré uverejnil časopis Monthly Notices of the Royal Astronomical Society však medzi astrofyzikmi vyvolali aj nesúhlasné reakcie. Conceliceho tím má preto v pláne analyzovať budúce údaje zo širokouhlej kamery Wide Field Camera 3, ktorej inštalácia na Hubblov teleskop je naplánovaná na máj tohto roku a ktorá by mala v spektrálnej oblasti viditeľného svetla poskytnúť informácie o rannejšom období vývoja vesmíru.

Pramen:  Nature News