Monsignor Elio Sgreccia, hlavný vatikánsky predstaviteľ pre otázky bioetiky počas tlačovej konferencie, na ktorej obhajoval sprísnený postoj rímskokatolíckej cirkvi proti využívaniu embryonálnych kmeňových buniek vo výskume a v medicíne. Kredit: Riccardo De Luca, Associated Press

12. decembra bol Kongregáciou pre náuku viery zverejnený vo Vatikáne nový dokument Dignitas Personae (Dôstojnosť osobnosti). Text nových vieroučných zásad schválil pápež Benedict XVI. a platí ako aktualizácia k vyhláseniu Donum Vitae (Dar života) z roku 1987, ktorého hlavným autorom je tiež súčasný pápež, vtedy ešte ako kardinál Ratzinger na čele Kongregácie.

V novom dokumente rímskokatolícka cirkev potvrdzuje svoj doterajší postoj k biomedicínskemu výskumu a k reprodukčnej medicíne. Opätovne odsudzuje výskum embryonálnych kmeňových buniek a umelé oplodnenie mimo maternice (IVF – in vitro fertilization), ale aj formalizuje mnohé predchádzajúce postoje: zákaz klonovania ľudských embryí pre účely získavania  kmeňových buniek a vytvárania chimér človek - zviera (vnášanie zvieracích génov do genómu ľudskej bunky).

V dokumente sa presadil v mnohých otázkach prísnejší postoj, odmietajúci benevolentnejší názor niektorých kresťanských etických skupín. Pre vedcov - veriacich katolíkov, je dôležitá inštrukcia, podľa ktorej ak pracujú s tkanivami, ktoré boli získané z embryí, alebo z potratov, nie sú zbavení spoluzodpovednosti, aj keď tieto tkanivá priamo nezískali. "To samozrejme zvyšuje latku," hovorí John Allen, žurnalista, zameraný na otázky rímskokatolíckej cirkvi, redaktor týždenníka Národný katolícky reportér, nezávislých novín katolíckej cirkvi v USA. Vedci, od ktorých sa požaduje, aby na takýchto materiáloch pracovali, by mali prácu buď "odmietnuť, alebo rezignovať". To však povedie k prísnejším pravidlám, ktoré budú vládnuť za bránami katolíckych nemocníc a dverami výskumných pracovísk.

"Vatikán má právo na svoje teologické stanoviská, aj keď veľa iných svetových náboženstiev výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek pripúšťa," hovorí Insoo Hyun, predseda Komisie pre etiku a verejné vzťahy Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek. Spochybňuje nariadenie Vatikánu, podľa ktorého by veriaci vedci mali prestať pracovať s kmeňovými bunkami, získanými z embryí:
"Ak pôjdeme cestou morálnej spoluviny ďalej, kde sa zastavíme? "A čo rodičia, ktorí s nádejou očakávajú liečbu pomocou kmeňových buniek pre svoje dieťa?"

Zvětšit obrázek

Kolónie embryonálnych kmeňových buniek. Kredit James Thompson, University of Wisconsin-Madison

Podľa katolíckej cirkvi je práca s neembryonálnymi kmeňovými bunkami (napríklad z kostnej drene človeka), bunkami z pupočníkovej krvi, alebo s kmeňovými bunkami plodov, ktoré zomreli prirodzenou cestou už morálne prípustná. K iným kontroverzným metódam, napríklad k prenosu bunkového jadra do vajíčka, ktoré sa ďalej nevyvíja ako normálny plod (napríklad pomocou cielenej mutácie niektorých génov) sa cirkev vyjadruje nejasne, s tým, že je nevyhnutný ďalší laboratórny výskum na zvieratách. 
A hoci je génová terapia akceptovaná, podľa cirkevných predstaviteľov nie je v súčasnosti bezpečná, vyžaduje umelé oplodnenie a poskytuje možnosť pre uplatnenie eugeniky (cieleného výberu potomkov podľa vytypovaných vlastností).
Napriek všetkým týmto odmietavým zásadám, nový vieroučný dokument velebí vedecký výskum ako "neoceniteľnú službu pre neoddeliteľné dobro života a dôstojnosti každej ľudskej bytosti." Otázkou zostáva, čo s jedincami, ktorým by, vzhľadom na ich zdravotný postih, k dobrému a dôstojnému životu mohla pomôcť práve terapia pomocou embryonálnych buniek... 

Text Dignitas Personae znovu pripomína jednu z hlavných zásad katolíckej cirkvi, že život začína počatím. Túto dogmu po prvý krát explicitne zverejnil pápež Pius IX. v roku 1869, čím oficiálne zamietol stáročia pretrvávajúcu predstavu, inšpirovanú Tomášom Aquinským (13. stor.), ktorá predpokladala, že embryá dušu nemajú, ale ju získavajú až počas neskoršieho vývoja.

Pramen: Nature News