Na tohtoročnom stretnutí Kráľovskej astronomickej spoločnosti (Royal Astronomical Society National Astronomy Meeting) medzinárodný tím vedcov, zapojený do projektu WASP (Wide Angle Search for Planets – širokouhlé vyhľadávanie planét) zverejnil prvé údaje o objavoch desiatich nových extrasolárnych planét, čiže planét obiehajúcich iné hviezdy, než je naše Slnko.
Bol práve 1. apríl. Či už je to týmto dátumom, alebo len zhodou náhod, medzi novou desiatkou je aj planéta s označením WASP-12b, ktorá je „bláznivo uletená“ mimo hraníc teórii a predpokladov. Je priveľká, prirýchla a prehriata. Obieha hviezdu (triedy G0 s magnitúdou 11,7) vzdialenú asi 870 svetelných rokov od Zeme. Na 40-tej výročnej schôdzi Sekcie planetárnych vied Americkej astronomickej spoločnosti, ktorá sa začiatkom tohto týždňa konala v Ithake, v americkom štáte New York, o jej prekvapujúcich vlastnostiach informoval Leslie Hebb zo škótskej Univerzity v St. Andrews, vedúci objaviteľského tímu.
Priemerná vzdialenosť planéty WASP-12b od materskej hviezdy je len niečo cez 3 milióny km (presnejšie 0,0208 AU = 3 111 635 km), čo je asi 48 krát bližšie, než je priemerná vzdialenosť Slnko – Zem. Pritom to nie je žiadny planetárny trpaslík, ale obor s priemerom 1,76 krát väčším, než je priemer našej najväčšej planéty – Jupiteru. Ale tým sa výpočet extrémnych vlastností nekončí. Rok, teda doba jedného obehu okolo materskej hviezdy, trvá na WASP-12b len 26 hodín a 10 minút. To predstavuje priemernú rýchlosť takmer 750 tisíc kilometrov za hodinu! Je zrejmé, že v tak malej vzdialenosti od hviezdy je to extrémne horúci svet – asi 2 250 °C. A to už sú teploty podobné ako majú červení trpaslíci – malé, chladné, málo žiarivé hviezdy, ku ktorým patrí napríklad aj Proxima Centauri, k Zemi po Slnku najbližšia hviezda. WASP-12b síce vedie v rebríčku doposiaľ známych najteplejších planét, no len s tesným náskokom nad doterajšou dlhodobou nositeľkou rekordu, planétou HD 149026b, ktorej povrch, černejší než uhoľ, je ohrievaný na 2040 °C.
WASP – lov na extrasolárne planéty
Už samotné označenie WASP-12b naznačuje, že objav tohto rozžeraveného planetárneho obra je výsledkom meraní, uskutočnených v rámci projektu WASP – Wide Angle Search for Planets (širokouhlé vyhľadávanie planét). Sústavy ôsmich kamier na dvoch astronomických observatóriách – na španielskych Kanárskych ostrovoch a v Južnej Afrike, vyhľadávajú prejavy zákrytov hviezd pri prechode planét, ktoré okolo nich obiehajú. Základný princíp je pomerne jednoduchý: ak budeme zo Zeme pomocnou ďalekohľadu pozorovať hviezdu a práve popred ňu bude prechádzať planéta, zaregistrujeme dočasné zníženie zdanlivej jasnosti tejto hviezdy. Z podrobných analýz charakteru a periodicity tohto útlmu sa dajú vydolovať údaje o obežnej dráhe, o dobe obehu a o približnej veľkosti planéty. Z gravitačných účinkov, ktorými ovplyvňuje pohyb materskej hviezdy sa stanoví jej hmotnosť. V porovnaní s hviezdami sú totiž extrasolárne planéty priveľmi matné na to, aby sa dali odhaliť pomocou ich vlastného infračerveného (tepelného) žiarenia.
Planéta WASP-12b kladie znepokojujúce otázky
Extrasolárnych planét v súčasnosti poznáme viac ako 300. No z nich práve WASP-12b spôsobuje na čelách astronómov tie najhlbšie vrásky. Podľa teórie sa Jupiteru podobné exoplanéty formujú vo väčšej vzdialenosti od materskej hviezdy, a až postupne, ako sa zväčšujú a zvyšujú svoju hmotnosť, sa presúvajú na bližšiu obežnú dráhu. Dôvodom pre zrod takejto teórie je nedostatok plynno-prachového materiálu v protoplanetárnom oblaku v blízkom okolí rannej hviezdy, z ktorého by masívna planéta mohla vzniknúť.
Obežné doby doposiaľ objavených extrasolárnych planét trvajú minimálne tri pozemské dni. Preto sa predpokladala existencia nejakého riadiaceho mechanizmu, ktorý zabraňuje planétam presun na obežnú dráhu s kratšou periódu obehu. Tri pozemské dni predstavovali spodnú hranicu, ktorú však WASP-12b skrátila takmer na tretinu. Ale aj jej veľkosť (pri 1,76 násobku priemeru Jupiteru je objem WASP-12b takmer 5,5 x väčší) je otázkou čakajúcou na odpoveď. Tiež posúva doterajší predpokladaný limit pre obrie planéty, tento však smerom nahor. "Polomer tejto planéty je podivne veľký," konštatuje Sara Seager z MIT (Massachusetts Institute of Technology). "Keďže pozorovanie je teórii nadradené, je nepríjemné mať planétu s polomerom, ktorý nie je v súlade s teóriou.“
Zatiaľ jednoznačné vysvetlenie neexistuje, ale pracovná hypotéza predpokladá, že vysoká teplota a žiarenie materskej hviezdy planétu WASP-12b doslova nadúvajú. Tomu zodpovedá aj jej nízka hustota. Je síce viac ako 5 krát objemnejšia než Jupiter, ale len 1,18 krát hmotnejšia ako tento najväčší plynný obor našej Slnečnej sústavy.
WASP-12b bude aj naďalej ostro sledovaným objektom, pretože provokuje svojimi výrazne odlišnými vlastnosťami. Astronómovia sa zamerajú na jej výskum v oblasti UV žiarenia v snahe odhaliť, ako extrémne nízka vzdialenosť od materskej hviezdy a obrovská teplota ovplyvňujú vyparovanie z povrchu planéty a dynamiku jej atmosféry.
Zdroje: Universe Today, Wikipedia
Exoplaneta CoRoT-7b: co že to astronomové vlastně objevili?
Autor: Petr Kubala (18.09.2009)
Diskuze:
